Poviem to otvorene, od prvej upútavky až po úvodné titulky vo mne vzbudzovalo pokračovanie spooky klasiky od Tima Burtona rovnakým dielom nedôveru i zvedavosť. Iste, film tohto razenie prichádza na prvý pohľad s dokonalým načasovaním. Okrem úplne zjavného dôvodu, že sa blíži Halloween, Beetlejuice naskakuje na rozbehnutý vlak slávy seriálu Wednesday nie len tematikou, ale aj obsadením mladej hviezdy Jenny Ortegy. Obávala som sa hlavne, či nepôjde o snahu skopírovať Wednesday aj s jej charakterom, prípadne či nostalgia nebude tým najlepším, čo nový Beetlejuice môže ponúknuť. Prípadne či nedostaneme ten istý film, ako bola jednotka, len s inou tvárou rebelujúcej teenagerky.

Ja osobne v poslednej dobe vyhľadávam práve rodinno-strašidelné filmy, mám za sebou Lisu Frankenstein, Wendell & Wild od Netflixu, po rokoch znovu Mŕtvu nevestu a samozrejme, prvý diel Beetlejuicea. Apetít na peknú family friendly hororovku by tu teda bol. Malo ho čo zasýtiť?

Už v prvej scéne sa dozvedáme, že Lydia Deetzová (Winona Ryder), ktorá v prvom diele ako jediná z rodiny bola schopná komunikovať s duchmi, neprišla o svoj dar ani v dospelosti, ba čo viac, spravila z neho biznis. Moderuje televíznu šou, v rámci ktorej sa rozpráva s poltergeistmi v strašidelných domoch. Tento koncept ma dosť nadchol, osobne si vždy rochním v neočakávanom, ale uveriteľnom vývoji charakteru fiktívnych postáv. Na druhej strane si viem predstaviť, že niektorí fanúšikovia sa môžu sťažovať. Kam sa podela ich odvážna teenagerka, ktorá sa nebála hrať proti pravidlám? Prečo sa dala dokopy so slizákom a ako to, že si o nej jej dcéra myslí, že je nielen trápna, ale aj podvodníčka?

Áno, Lydia nám dospela, čomu sa ja teším, snáď sa budete aj vy, ale tvorcovia nepoľudštili len jej postavu. Priestor dostáva aj úžasná Catherine O'Hara ako macocha Delia, ktorá už v prvom filme ukázala jemné náznaky, že môže byť viac ako len stereotyp otravného dospelého. Koniec-koncov, v príbehu ostane s Lydiiným otcom a trávi veľa času aj s Lydiou a Astrid (Jenna Ortega). Delia síce naznačuje, že jej na rodine záleží, ale stále plní hlavne úlohu komickej postavy. Tu by som chcela tvorcom zložiť poklonu za to, že počas celého filmu nikdy neprejdú do sladkej sentimentality. Matka a dcéra si k sebe hľadajú cestu normálnym spôsobom, srdcervúce scény držia na uzde. Delia sa síce snaží, ale vždy ostáva hlavne zahľadená do seba. No a hlavná hviezda filmu, Beetlejuice (áno, viem, že ste čakali, že poviem Monica Bellucci, ale k tej sa dostaneme neskôr), je rovnako odporná ako vždy. Konečne sa dozvedáme o jeho predsmrtnom živote a hoci by to niektorí režiséri možno využili na to, aby nám ukázali dojímavú scénu, ako sa z normálneho chlapíka stal démon, Tim Burton nie! Ten, koho netreba menovať, bol rovnaký špinavý nechuťák predtým ako aj potom. Tu chcem nadšene zdôrazniť, že jeho spomienková scéna je vyrozprávaná nádherne po vizuálnej i rozprávačskej stránke. Vidno, že tvorcovia vedia, ako okoreniť aj scény, ktoré sú, takpovediac, povinnou jazdou.

Okrem starých postáv nám, samozrejme, pribúdajú nové. A hoci sa potvrdila moja obava, že Monica Bellucci je skôr plagátové lákadlo a vo filme ju vidno dokopy asi tak päť minút, jej hrozivá prítomnosť sa tiahne skoro celým filmom. A čo je lepšie, ostatným vedľajším linkám sa scenáristi povenovali naozaj svedomito. Skvelo využitý bol najmä Willem Dafoe, ktorého postava do filmu prináša naozaj svojský, nuansovitý humor. Dobrá je aj úroda záporákov, ku ktorým sa občasne ráta aj náš hlavný hrdina. V celom filme by sme celkovo len ťažko hľadali zbytočné scény, hoci sa občas vyskytne nejaké klišé, ale väčšinou je aspoň okorenené čímsi nápaditým alebo humorom. Môžeme to snáď pripísať na vrub aj veľmi rozumnej minutáži hodiny a trištvrte.

Čo sa týka nostalgie za prvým dielom, neostáva ako zatlieskať tímu za vizuálnymi efektmi, lebo všetky priestory i strašidlá vyzerajú presne tak, ako si ich pamätáme, a digitalizáciu vôbec nie je cítiť. Pri pohľade na scvrknutú hlavu Boba by jeden aj slzu uronil. Dejových prvkov sa neopakuje až tak veľa, skôr uvidíme povedomé kulisy, no ako sa blížime k vyvrcholeniu, tvorcovia akoby sa rozhodli dobehnúť všetko, čo dosiaľ nestihli, a podobnosti sa nám začnú hromadiť. Hardcore fanúšikov iste poteší homage na dobrovoľne-nasilu odtancovanú kultúrnu vložku.

Myslím, že práve koniec môže rozdeliť divákov na dva tábory. Alebo tri. Alebo aj viac, keďže je to naozaj veľký mix všetkého, plus úplne záverečná scéna sa nesie v pravom duchu beetlejuiceáckeho humoru. Aj ten dokazuje, že druhý diel je o niečo menej family friendly ako jednotka. Možno si Tim Burton uvedomuje, že jeho diváci ostali tí istí, predtým nadšení teenageri, teraz vyrastení dospelí. A síce som presvedčená, že tento film si užijete aj bez prvého dielu, myslím, že naozaj naplno si ho vychutnajú práve mileniáli, ktorých život drží krok s hlavnou hrdinkou.

Názov: Beetlejuice Beetlejuice

Réžia: Tim Burton

Scenár: Alfred Goug, hMiles Millar, Seth Grahame-Smith

Hudba: Bill Abbott

Hrajú: Michael Keaton, Winona Ryder, Catherine O'Hara, Jenna Ortega, Justin Theroux, Willem Dafoe, Monica Bellucci, Arthur Conti a ďalší.