Knihy vedia rezonovať éterom už pri výskyte v edičnom pláne. Zaujmú témou, výstrednosťou a tajomstvom, z ktorého pramení autentické čitateľské nadšenie. Presne takto som vnímal Vaky od Zdenky Kollárovej. Kým som sa ku knihe dostal, žiarila okolo nej aura výnimočnosti. Vzbudzovala otázky, dráždila, búrala najrôznejšie stereotypy.

Od prvých viet je jasné, že sa vydávame do dystopicko-totalitného sveta, v ktorom by mohlo na prvý pohľad byť takmer všetko v poriadku – ak by sme sa ocitli v 50. rokoch 20. storočia a úloha ženy v spoločnosti sa prehodila s tou mužskou. To je základný stavebný kameň príbehu Zdenky Kollárovej. Príbeh sleduje dejovú líniu novinárky Zory, hlavnej postavy, a záhadnej Evy, reliktom starého sveta, ktorá v spomienkach drží tajomstvo prirodzenej ľudskej reprodukcie. Hlavný dej je tak umne obohatený retrospektívnymi vsuvkami, objasňujúcimi pozadie veľkej revolúcie.

Čím si ale kniha dokáže čitateľa naozaj získať, je dráždivý a častokrát až nepríjemne priamočiary prístup ku stereotypom. Kým by sa mohlo zdať, že Vaky kĺžu len po prvoplánovom povrchu, odkazy, skryté medzi riadkami, rozvetvujú ideologický odkaz. A ten funguje na výbornú. Mužské pohlavie prirodzene vyhľadáva na tom ženskom chyby. Rovnaký mechanizmus sa dá aplikovať aj opačne, a je to úplne v poriadku. Takí sme my, ľudia, od prírody. Ak máme ale hľadať chyby, nenápadné zlozvyky a geneticky zakódované správanie na sebe, je to už ťažšie. Aj o tom sú Vaky – nastavujú nám zrkadlo formou metafor, ktoré konzervatívnym čitateľom zrejme zabezpečia poctivé kardio, pre tých otvorenejších otvoria bránu ku gender swapu, o akom sme ešte nečítali. Lebo nejde len o to, že muži majú rodiť deti cez vaky.

Porodiť dieťa je výsadou, ktorá patrí výlučne ženám. Vo Vakoch si už čosi také ženy ale nedokážu vôbec predstaviť. Preto je Zora prototypom kariéristu, ktorý netúži po ničom inom ako uznaní v práci a nekonečnom profesijnom raste. Rodina, manželka, deti musia ostať na druhej koľaji. Je tvrdohlavá, zdravo priebojná, ale čo je pre dystopický svet najpodstatnejšie – ochotná akceptovať zmenu za veľkú cenu. Jej manžel, Martin, je šedou myškou domácnosti a aj celého príbehu. Rovnako ako ženy z polovice minulého storočia, aj on je len bábkou a slúži len na dosiahnutie určeného cieľa. Aj vtedy sa za práva slabšieho pohlavia musel postaviť niekto iný – Martin toto "slabšie pohlavie" dokonale stelesňuje.

Hlavnou premisou knihy je rodová rovnosť a s ňou spojená paradigma tehotenstva. Spomínaná Eva je jednou zo strojkýň nového sveta, v ktorom tehotenstvo a pôrod prináleží mužom. V živote hlavných hrdinov avšak nastane kríza, ktorá má pohnúť celým svetom. Ak sa nedá hrať podľa vopred dohodnutých pravidiel, musí nastať zlom. Zora si, ako správny chlap nášho sveta, nadopovaný testosterónom, nepripúšťa, žeby mala ustúpiť a nechať sa ponížiť na úroveň slabšieho pohlavia. Až keď sa čitateľ s hlavnou hrdinkou dozvie o skutočných historických udalostiach, povolí a využije tak všetky dostupné prostriedky na to, aby mohol svet fungovať inak – lepšie.

Vaky sa nevlečú, za to musím autorku pochváliť. Na každej strane narazíme na zaujímavú informáciu, akciu alebo myšlienky, ktoré udržia čitateľa v pozornosti. S prichádzajúcim koncom príbeh graduje a aj keď môžu pôsobiť kritické zvraty naivne, kniha aj napriek tomu zanechá správny odkaz. Pretože nič nie je večné. Ani sláva jednotlivca, ani veľkoleposť totalitných režimov, ani zákony akéhokoľvek charakteru.

Záver: Vaky sú veľmi dobrou knihou s geniálnym nápadom. Ako jedno z mála diel slovenských fantastiky núti k hlbšiemu zamysleniu, čím u mňa zabodovali. Neotvárajú nové rany, šíria ideu rovnosti, porozumenia a racionality. Kým príbeh možno nie je taký silný ako hlavná myšlienka, pri románovom debute sa dá všeličo odpustiť.

Každopádne o Zdenke Kollárovej budeme iste ešte mnohé počuť. Rovnako ako vo Vakoch, som zvedavý na ďalšiu revolúciu, ktorú nám prinesie.

Hodnotenie: 85%

Vydavateľstvo: Artis Omnis

Rok vydania: 2024

Vydanie: prvé

Jazyk: slovenský

Počet strán: 200

Väzba: viazaná / pevná

ISBN: 9788082012524