V sérii článkov „Príbeh adaptácie“ si postupne predstavíme diela, ktoré sa dočkali videoherného spracovania a mohli tak ožiť nielen v našich predstavách, ale aj na našich monitoroch ako farebné pixely.

Ako prvý si predstavíme dielo jedného z najväčších spisovateľov sci-fi Stanislawa Lema - Nepremožiteľného (v origináli ako Niezwyciężony, anglicky ako The Invincible). Ide o relatívne úzku knižku, ktorá pôvodne vyšla v roku 1963 ako novela na pokračovanie v magazíne Gazeta Bialostocka| a o rok neskôr v zbierke poviedok {i,Niezwyciężony i inne opowiadania vo vydavateľstve Wydawnictwo MON. Už o dva roky neskôr si našinci mohli prečítať prvý a zatiaľ jediný slovenský preklad. Zato českých prekladov sa Nepremožiteľný postupne dočkal až štyroch. Pri hľadaní v antikvariátoch sa mi podarilo získať výtlačok z roku 2005 od českého nakladateľstva Laser-Books, ktorý som si schuti prečítal a z ktorého som pri písaní tohto článku vychádzal.

Obálka knihy napovedá, že ide o veľkolepé vesmírne dobrodružstvo. Aby sme si mohli rozobrať ako bol príbeh adaptovaný do videohry, je potrebné začať aspoň s hrubým opisom deja knižnej predlohy. Prosím pripútajte sa, hviezdolet s názvom „Nepremožiteľný“ práve pristáva na planéte Regis III.

Regis III je pustá planéta nachádzajúca sa v sústave Lýra. No napriek tomu je sem poslaná elitná loď Nepremožiteľný, aby pátrala po svojej sesterskej lodi Kondor. Tá sa za záhadných okolností stratila a nikomu sa s ňou nedarí nadviazať spojenie. Stretávame sa s Rohanom, hlavnou postavou, ktorý slúži na lodi ako zástupca veliteľa astrogátora Horpacha. Spolu s tímom vedcov a pokročilej robotickej techniky nachádzajú po niekoľkých dňoch pátrania vesmírnu loď Kondor. Všetci členovia posádky sú ale mŕtvi. Zomreli na vyčerpanie, hlad a smäd bez toho, aby sa pokúsili zachrániť, bojovať alebo aspoň nadviazať kontakt. Na lodi sa pritom nachádzalo dostatočné množstvo zásob. Otrava je vylúčená tiež. Behom pitvy jedného člena posádky vyjde najavo, že mu niekto pred smrťou kompletne vymazal pamäť.

Súvisí to nejako so zvláštnymi kovovými útvarmi vyskytujúcimi sa na planéte? Čo sú tie záhadné čierne mračná a ako je možné, že napriek prijatelnej klíme sa jediný biologický život vyskytuje len v oceánoch?

To sú otázky, ktoré si pre postavy knihy Nepremožiteľný pripravil autor Stanislaw Lem. Ak aspoň zbežne poznáte jeho tvorbu, je vám už asi zrejmé, že aj v tomto prípade bude vysvetlenie ležať mimo štandardných cestičiek sci-fi literatúry.

Takže máme knižnú predlohu z roku 1964 s originálnym futuristickým svetom a hlavnými postavami. To nám ale na vznik videohry nestačí. Potrebujeme herné štúdio, ktoré bude dostatočne motivované pokúsiť sa preraziť v krutom svete herného vývoja aj s náročnejšou látkou.

Presuňme sa do roku 2018, keď v poľskom Krakove vzniká nové herné štúdio Starward Industries (mimochodom, v Krakove strávil väčšinu svojho života aj samotný Stanislaw Lem). Ako to už na poľskej vývojárskej scéne chodí, aj novo založené štúdio tvorili prevažne veteráni z CD Projekt Red alebo Techland, pracujúcich na veľkých AAA tituloch ako Zaklínač alebo Dying Light. Podľa vlastných slov boli z nápadu vytvoriť hru na motív Nepremožiteľného nadšení už od začiatku. Chceli vytvoriť hru, ktorá podobne ako kniha predostrie zaujímavé myšlienky a témy týkajúce sa limitov ľudského poznania, evolúcie tak ako ju nepoznáme, rešpektu k prírode alebo anti-kolonializmu.

Sám CEO štúdia komunikoval s Tomaszom Lemom, synom zosnulého autora predlohy, ohľadom licenčných práv. Tomasz bol ponuke naklonený a po roku jednaní licenciu na videohernú adaptáciu Nepremožiteľného poskytol. Pôvodne mala licencia trvať päť rokov, no neskôr bola predĺžená. Mimochodom, v roku 2019 vydal poľský ilustrátor Rafał Mikołajczyk aj komiksové spracovanie Nepremožitelného.

Ďalším dôležitým bodom pre Starward Industries bolo nadviazanie spolupráce s poľským herným štúdiom, ktoré malo do vzťahu vstúpiť ako vydavateľ. Nešlo o nikoho iného, ako o štúdio 11 Bits, ktoré je známe vďaka svojim originálne poňatím hrám ako bol napríklad Frostpunk alebo This War of Mine. A tak to máme poľského spisovateľa, ktorého dielo adaptujú poľskí vývojári a celé to zastrešuje poľský vydavateľ. V tomto bode nemôžem pridať osobnú poznámku, ako mi je takéto lokálne poňatie videoherného vývoja s ambíciou dobiť celý svet sympatické.

A tak o celých 59 rokov od knižného vydania Nepremožiteľného sa na pultoch virtuálnych obchodov pre PC, Playstation a Xbox objavila videoherná verzia. Nutno povedať, že v tom čase som ju ešte nezaregistroval - dostal som sa ku nej spolu s knihou až o rok neskôr.

Stál som pred dilemou - prečítať si najskôr knihu alebo zahrať videohru? Samotný autori tvrdia, že ich cieľom bolo vytvoriť komplementárny zážitok ku predlohe a tak svoju adaptáciu poňali ako prequel. Nech si teda poradie zvolíte akékoľvek, nemali by ste byť o nič ukrátený. Každopádne ja som sa napokon rozhodol, že videohernú verziu Regis III preskúmam vybavený patričnými znalosťami miestnych pomerov nadobudnutých z knihy.

Našťastie, knižkou sa dá prelúskať za pár večerou a tak dáta stiahnuté na disku nemuseli čakať dlho. Ako prvé ma ohromilo krásne grafické spracovanie Lemovho sveta. Vývojári hru poňali ako adventúru z vlastného pohľadu (označenie walking simulátor sedí aj so všetkými pozitívami a negatívami tohto žánru) a tak sa môžete kochať do sýtosti. Planéta Regis III je vo svojej prázdnote nádherne veľkolepá - rozľahlé kaňony šíriace sa do diaľky vytvárajú ten správny pocit mrazivej malosti, akú musí ľudský jedinec zažívať na opustenej planéte.

Druhým silným vizuálnym motívom je retrofuturizmus a atompunk, primárne inšpirovaný tvorbou Chrisa Fossa. Sám Lem vo vizuálnych opisoch nezachádza do zbytočných podrobností. Napriek tomu, že v jeho románe ľudstvo cestuje medzi hviezdami a používa sofistikované prístroje, nachádzame sa vo vízii kde ľudstvo nepozná digitálne technológie. A práve tento aspekt dodáva vizuálu nádych jedinečnosti. Stretnete sa s ním takmer na každom kroku - či už sa jedná o dizajn prístrojov, vozidiel, robotov alebo samotnej vesmírnej lode. Ovládacie pulty zdobia veľké okrúhle tlačidlá, fotografie si prezeráte zásadne na papieri a vozidlá vám pripomenú sovietsky Lunochod. Za zmienku stoja aj úsmevné momenty, ako napríklad knižnica s papierovými knihami alebo postava fajčiaca na palube hviezdoletu. Presne to sú ale detaily, aké si predstavujete keď čítate román z roku 1964, kde si astronaut na cudzej planéte dá po večeri fľašu nealkoholického piva. Žiadne polopriehľadné displeje, počítače alebo tablety.

Ale späť ku príbehu. Po prebudení sa ocitáte v postave Yasny, astrobiologičky, ktorá slúži na lodi Dragonfly. Tu narážame na prvý zásadnejší rozdiel, ktorý autori do Lemovho sveta zaviedli v snahe vytvoriť pôdu pre napínavý prequel. Ľudstvo je tu totiž rozdelené do dvoch znepriatelených frakcií. Tou prvou je Kozmosolidárna Aliancia, ktorá disponuje hviezdoletmi Kondor a Nepremožiteľný. Naopak Yasna a celá posádka lode Dragonfly patria k Medziplanetárnemu spoločenstvu. Toto rozdelenie môže evokovať preteky v dobývaní vesmíru tak, ako ho poznáme z čias studenej vojny a ako ho počas svojho života zažíval samotný Lem. Priamemu porovnaniu s históriou sa ale sami autori podľa vlastných slov chceli vyhnúť napríklad tým, že hlavná hrdinka dostala britský prízvuk namiesto amerického.

Dragonfly pristál na tajomnej planéte Regis III ešte pred príchodom Nepremožiteľného. Spoločenstvo ale nedisponuje tak vyspelou technológiou ako ich konkurencia a tak je prieskum planéty podstatne skromnejší ako na vybavenie, tak aj čo do počtu členov posádky. Na rozdiel od knižného hrdinu Rohana je pátranie po tom, čo sa na planéte vlastne deje z pohľadu Yasnine komornejšie, ale i ľudskejšie. Musí sa viac spoľahnúť na svoj dôvtip, kondičku a v neposlednom rade na svojich kolegov. Kým v knihe sledujeme dynamiku medzi Rohanom a astrogátorom Horpachom, aj v prípade Yasny sledujeme, ako sa vyvíja jej vzťah s veliteľom Novikom, ktorý tu vystupuje v podobnej roli ako Horpach, teda ako starší, rozvážny muž, pre ktorého je posádka na prvom mieste. Napriek tomu, že s ním komunikujete len prostredníctvom vysielačky (autori otvorene priznávajú silnú inšpiráciu hrou Firewatch z roku 2016), je to počas hrania váš najbližší spojenec a pomocník. Treba podotknúť, že komplexný dialógový systém je v hre využitý v maximálnej miere a neslúži len na príbehové voľby, ktoré ovplyvnia ďalší vývoj deja. Počas putovania má Yasna dosť priestoru na filozofické úvahy a diskusie o svete, v ktorom sa nachádzate, ľudskej povahe i jeho dopadu na planétu samotnú.

A práve pri potulkách po planéte Regis III narazíte na menšie či väčšie nekonzistentnosti s knihou. Ide najmä o vykreslenie udalostí, ktoré sa udiali posádke Kondoru. Knihe popisuje akúsi beznádej a odovzdanosť, s ktorou svoj osud posádka prijala. V hre však vidíme niečo celkom iné.

Nutné dodať, že všetky tieto zmeny majú v rámci hry funkčnú úlohu - vďaka nim môžeme sledovať napínavý príbeh nevydarenej expedície v tomto nehostinnom prostredí a prežiť si niektoré fascinujúce časti knihy. Jednou z nich je napríklad súboj autonómneho bojového vozidla prezývaného Kyklop, vybaveného antihmotovým kanónom. Podobne ako v prípade znepriatelených frakcií, tak aj táto úprava sprístupnila vývojárom akúsi zlatú strednú cestu – hráčom predlohy neznalým predstavili najzaujímavejšie udalosti z knihy a čitateľom zase možnosť zažiť známe momenty v novej, rozšírenej perspektíve pôvodných udalostí.

Interaktívnosť, hlavná doména videohier sa odzrkadlila aj v závere adaptácie, ktorá vám na rozdiel od knihy prináša až jedenásť možných zakončení. Dostanete sa k nim zhruba po 6-8 hodinách hrania. No na moje prekvapenie, napriek tomu, že sa v niektorých z nich dočkáte pristátia samotného Nepremožiteľného (začiatok knihy), ani jeden z nich nie je navrhnutý tak, aby plynulo naviazal na začiatok Lemovej predlohy. Určite by to bol pekný fanúšikovský servis.

Herný biznis je veľmi náročný a nepredvídateľný. Keď sa pred vydaním Nepremožiteľného fanúšikovia pýtali, či bude Starward Industries pokračovať v adaptovaní klasických príbehov Stanislawa Lema, odpovedali prosto - všetko bude záležať na výsledkoch predaja. Prvotné recenzie boli však zmiešané. Vyzdvihovali grafické spracovanie i atmosféru na planéte Regis III, na druhej strane hre vyčítali pomalosť a rozťahanosť. To všetko sa podpísalo aj na hlavnom ukazovateli komerčného úspechu, predajoch. Zisky za prvý týždeň činili 790 tisíc dolárov, pričom náklady na marketing boli podstatne vyššie - 4,2 milióna dolárov. Štúdio muselo prepustiť 15 z 34 zamestnancov a zmena nastala aj vo vedení, kedy doterajší CEO Marek Markuszewski rezignoval na svoju vedúcu funkciu.

Napriek tomu štúdio verilo, že čas ich víziu preverí a finančný úspech sa dostaví z dlhodobého hľadiska. Žiaľ, dnes však už vieme, že ich nasledujúci počin nebude vsádzať na adaptovanie ďalšieho diela od Stanislawa Lema, alebo iného známeho literárneho autora. V novembri 2024 vydali totiž trailer na svoju druhú hru - Dante's Ring.

By: Roman Ďuriga