Londýn sa zmieta v otrasoch vojny a tá sa prenáša do ľudí navôkol - a tak sa aj bratia Pevensievoví stanú súčasťou nerozvýážnej bitky, nad ktorou ich sestry iba pohŕdavo krútia hlavami... Je rok 1941, rok od návratu súrodencov z bájnej krajiny Narnia.

Bol som milo prekvapený, keď som začul, že druhé pokračovanie Narnie mnohí kritici označili za jeden z tých podarených trhákov tohto leta. Najmä z dôvodu, že na prvom filme sa dá pozerať tak maximálne prvých 20 minút, som sa teda tešil na opäť aspoň ako-tak podarené fantasy dobrodružstvo...

Márne.

Princ Kaspián je príbehom súrodencov Pevensievových, ktorých poznáme už z prvého dielu, a ich návratu do Narnie. Zatiaľ čo ale na Zemi uplynul iba jeden rok ich života, v Narnii čas preletel rýchlejšie: prešlo 1300 rokov od kedy Peter, Susan, Edmund a Lucy opustili svoje kráľovstvo. Cair Paravel, ich sídlo, je už iba zarastená ruina pripomínajúca staré časy sťa legendy. Dávno totiž padlo pod nátlakom vojska Telmárov, ktorí odvtedy prenasledujú všetko Narnské. V telmárskom zámku sa v tom čase narodí syn Mirazovi, regentovi kráľovstva, keďže Kaspián, syn posledného kráľa, ešte nedovŕšil plnoletosť. Toto je ale posledná kvapka, na ktorú vo svojom pláne Miraz čakal: sud jeho trpezlivosti so životom Caspiana pretiekol a nechá ho zabiť. Princovi sa však s pomocou jeho učiteľa podarí atentátu uniknúť... Úkryt nachádza práve u Narníjčanov, ktorí mu za slobodu Narnie prisľubujú pomoc pri boji o jeho trón.

Napriek prepracovanému príbehu, v mnohých bodoch sa verne pridŕžajúcemu predlohy, sa spracovanie druhého pokračovania Kroník Narnie nevydarilo. Z čara detského fantasy, ktoré sme mali možnosť zacítiť na začiatku prvého dielu nie je v tomto filme už skoro nič badať. Jedinú nádej som osobne vkladal do Georgie Henley (Lucy Pevensie), ktorá ma svojou nevinnosťou v prvom dieli chytila za srdce. Žiaľ, tentokrát sa jej to už nepodarilo. Prínosom nie je ani Ben Barnes (princ Kaspián), ktorého portrét princa Kaspiána je síce pohľadovo atraktívny, no herecky nezvládnutý. Akési šušlanie, ktoré malo navodiť iný rečový pôvod Telmárov, robí z tejto postavy hotovú frašku. Napriek hrôze, ktorou nás častujú mladí herci a herečky, sme aspoň trochu mohli pookriať pri zhliadnutí staršej generácie. Bravúrne svoju úlohu zvláda Sergio Castellitto (kráľ Miraz). Kráľovnou plátna a asi jedinou silnou scénou filmu, v ktorej dúfate, že dôjde k závažnému zvrtau vo filmovom deji, je ale moment vystúpenia Tildy Swinton (Biela čarodejnica). Žiaľ, nestáva sa tak a naši hrdinovia odchádzajú iba s miernym škrabancom na ich nepreraziteľnom morálnom štíte.

Špeciálne efekty sú na primeranej úrovni. Škoda len, že niekedy sa pohľady virtuálnych a reálnych postáv míňajú. Osvetlenie je mnohdy nerealistické a rušivé. Ak ale berieme do úvahy, že sa jedná o detskú fantasy, ktorá sa nepokúša o realistické stvárnenie, je to úplne jedno. Vybrané lokality na filmovanie na domáceho diváka doslova kričia svoje meno: poľské, české či slovinské lesy a rokliny. Čo nie je v žiadnom prípade zlé, no u mňa to nevytváralo dojem bájneho, či tajomného. Veď kto z nás by híkal pri pohľade na lesné zákutia pripomínajúce mu húštiny neďaleko rodného mestečka.

Walt Disney, ako producentská spoločnosť Kroník Narnie, by si podľa mňa mal rozmyslieť, ako bude s ďalšími filmami pokračovať. Odporúčal by som aspoň zmeniť režiséra... Warner Bros. to s Harrymi Potterom pochopili: či už Cuaron tak aj Yates priniesli do franchisu nový vietor, ktorý dodal filmom šťavu. Možno to pomôže aj Narnii, pretože ďalší pokus od Adamsona asi nezvládnem.