V tomto štýle láka Anton prezlečený za Hermesa, posla bohov, nezainteresované mladistvé podgurážené publikum na nejakej bezmennej londýnskej ulici do sveta panoptika doktora Parnassusa. Priamo oproti dverám vedúcim do bežného ponorkového londýnskeho klubu, z ktorých sa valia dunivé rytmy moderného brit-popu, postavil doktor Parnassus svoje imaginárium. Nočná ulica je odrazu osvetlená skoro steampunkovým monštróznym minijaviskom, ktoré sa tam a´la transformer zrodilo z nadprirodzene prerastlej cirkusovej maringotky. Jej obsadenie: Anton, mladý učeň a pomocník doktora, Valentína, doktorova dcéra s porcelánovou pokožkou a uhrančivými očami, a samotný doktor Parnassus, pripomínajúci orientálneho guru, ktorého zlaté časy sú už dávno zabudnuté.

Najnovší projekt Terryho Gilliama sa nerodil pod šťastnou hviezdou. Problémy v produkcii, rozsiahly skoro nespracovateľný scenár a nakoniec smrť hlavného protagonistu - Heatha Ledgera - počas natáčania, by pochovala asi každého druhého režiséra. Nie Terryho Gillaima. A my môžeme byť prešťastní, že sa tak nestalo, pretože majster imaginárneho, komického a detailného je späť! Terry Gilliam hraje na všetkých strunách svojich nástrojov zároveň - a veru, hraje dobre.

O čom to Imaginárium teda je?

Valentína bude čoskoro 16-ročná. A zatiaľ, čo ona s netrpezlivosťou očakáva deň svojej plnoletosti, jej otec, doktor Parnassus je čím ďalej - tým viac neistý, znepokojený. Priam by sa zdalo, že sa čochvíľa obzerá, či sa niekde nablízku neskrýva pán Nick. Ale pán Nick, ktorého niektoré jazyky tiež nazývajú diabol, čert alebo temno, sa skrývať nemusí. Čoskoro totiž vyprší 16 rokov a príde deň, kedy duša Valentíny bude patriť jemu. Ešte radšej ako dušu Valentíny má ale pán Nick hry, stávky či dohody. Napríklad tú, v ktorej dal doktorovi večný život a lásku ženy, ktorá porodila Valentínu. Alebo tú, v ktorej doktorovi Parnassusovi navrhne, že Valentínu pustí na slobodu, ak sa doktorovi podarí skôr zlákať päť duší na svoju stranu... a na tú doktor - sťa chytajúc sa záchrannej slamky pred utopením - pristúpi.

Vody súťaženia rozčerí ale až príchod neznámeho mladíka - Tonyho. Ten si síce nepamätá odkiaľ prišiel alebo čo robil ako skoro-obesenec na moste nad Temžou, ale má schopnosť sugescie, ktorá by mohla umožniť doktorovi Parnassusovi tento pretek vyhrať. Dá sa mu ale veriť?

Film má síce niečo nad dve hodiny, ale nikdy sa nezdá, že by dej či už v akcii alebo dialógoch stál. Terry Gilliam vytvára viacvrstvové dielo, ktoré iba postupne odkrýva svoje krásy. Dôraz je kladený, ako sme už u Gilliama zvyklí, na detail. Tu by sa dalo interpretovať všetko - od mien postáv, premien Tonyho po vstupe do rôznych imaginárnych svetov až po sny jednotlivých protagonistov. A tak sa stávame vlastne svedkami boja medzi dobrom a zlom, boja medzi rozprávačom príbehov a tichom. A nie je to len boj doktora Parnassusa, ktorého meno rozpráva príbeh samo o sebe, ale aj boj Terryho Gilliama sťa doktora Parnassusa. Ide tu o boj o príbeh ľudstva, ktoré vníma Gilliam ako duchovnú hodnotu ľudstva. Podujal sa ho zachrániť a my mu za to musíme ďakovať.

Tento film ale nerobí iba výborný scenár vizionárskeho režiséra. Robia ho aj herci a herečka - čo postava, to skvelé obsadenie: Christopher Plummer a Tom Waits si ako doktor a diabol rozdávajú bravúrne. Na Lily Cole si idete oči vyočiť a dokonca ani smrť Heatha Ledgera neubrala z moci jeho postavy. Hneď traja herci sa podujali prevteliť do jeho inkarnácií, keď vstúpi do rôznych fantastických svetov - Johnny Depp ako šarmantný zvodca, Jude Law ako ambiciózny mladík a Colin Farell sťa klamár a predstierateľ. Obsadenie perfektne dotvárajú Andrew Garfield a Verne Troyer. A okrem iného sa tam dokonca mihne aj Peter Stormare.

Môžeme iba ďakovať, že existuje niekto taký ako Terry Gilliam, ktorý nás po návšteve kina presvedčí opäť o tom, že kinematografia ešte nestratila svoje čaro. Skloňme sa pred jedným z jej majstrov, vychutnajme si jeho diela. A zabudnime na slabé odvary tvorené z pozlátka.