Osemdesiate roky znamenali sci-fi boom dovtedy nevídaný a tie deväťdesiate pokračujú v rovnakom štýle. Dočkáme sa opäť niektorých legiend, blockbusterov, ale aj filmov odrážajúcich rozvíjajúci sa žáner cyberpunku a virtuálneho priestoru internetu. Renesanciu zažijú aj televízne seriály a rozvoj domácej zábavy všeobecne, ktorý podporil trh rozširujúcich sa VHS a nastupujúcich DVD nosičov.

Začíname tam, kde sme minule skočili. Paul Verhoeven prichádza po Robocopovi s ďalším kultovým filmom. Total Recall (1990) čerpá námet z poviedky Phillipa K. Dicka o chlapíkovi, ktorý si dá implantovať falošné spomienky na svoj výlet na Mars v roli tajného agenta. Pri samotnom procese implantácie nastanú problémy a hlavný hrdina sa zrazu ocitá vo víre podivných udalostí, ktoré ho dovedú až na červenú planétu. Tu si uvedomuje, že posledné udalosti až príliš pripomínajú príbeh, ktorý si vybral, aby prežil vo svojich implantovaných spomienkach. Pohybuje sa teda v nich, alebo prežíva skutočný príbeh a jeho vôľa cestovať na Mars bola zábleskami dávno vymazaných spomienok skutočného marťanského agenta? Pôvodný nejednoznačný príbeh plný paranoje a schizofrénie, tak typický pre Dicka, dostal priamočiarejší dej a akčnejší rozmer s nezabudnuteľným Arnoldom Schwarzeneggerom v hlavnej úlohe. Verhoeven ale ešte nepovedal posledné slovo a o pár rokov neskôr prináša filmovú adaptáciu legendárnej knihy Roberta A. Heinleina o mladíkovi z bohatej rodiny, ktorý sa dá naverbovať do armády, aby si vo fašistickej militantnej spoločnosti vyslúžil status občana. Hviezdna pechota (1997) sa od svojej predlohy líši hlavne humorným, parodizujúcim pohľadom na totalitnú spoločnosť budúcnosti, v ktorej získavate právo byť občanom až po niekoľkoročnej službe v armáde. Bohužiaľ, na rozdiel od knihy, v kyorej je možné nájsť podnetné filozofické úvahy a je vedená viac vážne a realisticky, film je v prvom rade zábavným veľkofilmom s perfektnými efektmi a veľkolepými akčnými scénami. Chcete vedieť viac?

Ani James Cameron si nedáva dlhú pauzu. Terminátor 2: Deň zúčtovania (1991) sa stáva megaúspešným blockbusterom prekonávajúcim originál po všetkých stránkach. Ultimátna filmárčina so všetkým, čo k tomu patrí. Predstavte si dokonalé triky, špičkovú akciu, charizmatických hlavných hrdinov vrátane Schwarzeneggera v najlepšej forme a vyjde vám tento film. Ani Arnoldov najväčší rival nezaháľa. Sylvester Stallone sa zobúdza z umelej stázy v budúcnosti ako Demolition Man (1993) aby zastavil násilníka, s ktorým si mierumilovná spoločnosť nepoznajúca násilie nevie poradiť. Komediálne ladeným akčný snímok s netradičnou víziou dokonalej spoločnosti možno nedosahuje veľkých filmových kvalít, avšak svojou zábavnosťou a vtipnosťou hravo predčí aj väčšinu Oskarových filmov. Sudca Dredd (1995) ako komixová adaptácia o sudcovi budúcnosti stelesňujúcim policajta, sudcu aj kata v jednom, si už bohužiaľ nenachádza cestu ku kritike ani divákom a prepadáva sa do podpriemeru. Svojich fanúšikov si ale nachádza hlavne vďaka skvelým efektom, nezabudnuteľným kostýmom a výprave.

Spielbergov Jurský park (1993) nepredstavuje len revolúciu v oblasti počítačových trikov, ale aj mimoriadne divácky úspešný film. Excelentná réžia a dovtedy nevídaná počítačová animácia dinosaurov okorenené dobrodružným príbehom priniesli neuveriteľný divácky zážitok. Blockbuster predstavuje aj herecká hviezda Kevin Costner. Vodný svet (1995) aj napriek megalomanskej vízii sveta zatopeného vodou a skupinkách ľudí prežívajúcich v obrovských plaviacich sa mestách končí ako prepadák. Obrovské problémy pri natáčaní spolu s deravým scenárom sa podpísali na kvalite snímku, ktorého akčné scény a vizuálne nápady však stále stoja za pozretie. Svoj najväčší film dokončuje v tom istom roku aj Terry Gilliam. Dvanásť opíc (1995) predstavuje inteligentný príbeh o ceste časom, ktorý narába s časovou líniou inak ako drvivá väčšina podobných filmov. Príbeh reprezentujúci márny boj hlavného hrdinu proti nevyhnuteľnosti osudu a nemennosti času sa za pomoci Gilliamovho vizuálneho perfekcionizmu, nezabudnuteľnej hudby a skvelých hercov stáva okamžite kultovým filmom a klenotom žánru.

Oheň v oblakoch (1993) zaujme netradičným pohľadom na stretnutie s mimozemšťanmi, keď detailne opisuje príbeh muža, ktorého uniesli, aby ho po sérii pokusov opäť vrátili späť. Vďaka naturalistickým scénam a skvelo budovanému napätiu sa film zapíše do dejín ako základné dielo pojednávajúce o únosoch mimozemšťanov. Opäť sa rodí aj Frankenstein (1994), tentokrát v réžii shakespearovského fanatika Kennetha Branagha, v hlavnej úlohe s Robertom De Nirom je táto adaptácia právom považovaná za doposiaľ najlepšiu. Dovtedy neznámy Andrew Niccol predstavuje minimalistické sci-fi Gattaca (1997), ktoré aj keď nedosahuje v dobe svojho uvedenia veľkého úspechu, po čase sa stáva takmer kultovým u mnohých sci-fi fanúšikov a citovaným hlavne vďaka svojmu pojednaniu o novodobej eugenike a genetickej diskriminácii. Kocka uvedená v tom istom roku je na tom veľmi podobne. Príbeh skupiny ľudí uväznených v smrtiacom labyrinte miestností v tvare kocky sa stal majstrovskou ukážkou, ako za pomoci originálneho námetu a skvelého scenára natočiť takmer s nulovým rozpočtom brilantný film s dokonalou atmosférou.

Francúzska filmárskej dvojica Jean-Pierre Jeunet a Marc Caro uvádza dva filmy, ktoré sa napriek nízkemu rozpočtu stávajú významnými sci-fi počinmi v nezávislej kinematografii. Delikatesy (1991) rozprávajú príbeh mäsiarstva akoby vytrhnutého z času a priestoru, ktoré v postapokalyptickom svete čelí problémom s dodávkou čerstvého tovaru. Mesto stratených detí (1995) je zase o šialencovi, ktorý vo svojom bizardnom svete na opustenej vrtnej plošine kradne deťom sny, aby z nich vysával ich fantáziu. Oba filmy spája zvláštna pochmúrna atmosféra, istým spôsobom znepokojivý a zároveň príťažlivý svet, kde je dôraz kladený viac na vizuálnu štylistiku ako príbeh samotný.

Do filmových dejín sa ale zapisuje iný Francúz. Piaty element (1997) Luca Bessona získava takmer okamžite kultový status vďaka nepretržitej zábave a dokonalému spojeniu akčného sci-fi, dobrodružného filmu a komédie. Príbeh o piatom elemente zachraňujúcom svet každých päťtisíc rokov a taxikárovi, ktorý mu náhodou skríži cestu spolu s množstvom rozmanitých charakterov, dokazuje tak ako žiaden iný, že fantázia nepozná hraníc. Po Wolfgangovi Petersenovi je tu ďalší nemecký rodák, ktorý sa zakrátko preslávi svojimi megalomanskými katastrofickými filmami. Roland Emmerich ešte v Nemecku točí komorné akčné sci-fi Mesiac 44 (1990), ktoré mu otvára dvere do Hollywoodu. Jeho Hviezdna brána (1994) sa už stáva plnohodnotným veľkofilmom s gigantickou výpravou a slušným rozpočtom. Aj keď je film u časti publika prijímaný rozpačito, Emmerichova remeselná zručnosť, skvelá hudba, efekty, ale hlavne príťažlivá mimozemská zápletka sa postarajú o vznik fenoménu, ktorý v podobe seriálu na ďalších dvadsať rokov ovládne svet televízneho sci-fi. Aj Hviezdna brána je však len slabým rozjazdom pred tým, čo má zakrátko prísť.

Deň nezávislosti (1996) už nie je viac len americkým sviatkom, ale aj megafilmom v pravom zmysle slova. Kryštalicky čistý a neuveriteľne zábavný blockbuster, ktorý ponúka divákovi jednu monumentálnu scénu za druhou, aj keď nerealistický a značne nadnesený, hlavne vďaka technickej dokonalosti stále obsahujúci dostatočný potenciál na to, aby diváka absolútne pohltil. Bohužiaľ svoju povesť popcornového režiserského génia si Emmerich pošramocuje u americkej verzie filmu Godzilla (1998). Tá, aj keď obsahuje opäť veľmi slušné efekty a veľkolepé scény, zlyháva v ostatných filmových zložkách a stáva sa slušne natočeným, avšak pomerne bezduchým katastrofickým filmom.

Ten istý rok sa ľudia dočkajú aj inej pohromy. Michael Bay, taktiež známy svojimi efektnými megaprodukciami na nás zosiela Armageddon (1998), ktorý sa nesie na vlne comebacku katastrofických filmov a dá sa o ňom povedať v podstate to isté ako o Dni nezávislosti. Divácky úspešný, skvelo natočený film, ktorý realizmus vymieňa za obrovskú porciu zábavy a naozaj sa mu to darí. V tom istom roku vychádza aj Drvivý dopad, spracúvajúci rovnakú tému viac realistickejším a citlivejším spôsobom, u divákov ale prepadá a ostáva v tieni slávnejšieho Bayovho veľkofilmu.

Ku koncu deväťdesiatych rokov sa počas krátkeho obdobia rodí prekvapivo veľa kvalitných sci-fi filmov. Žáner komédie zastupujú Muži v čiernom (1997) o dvojici agentov z tajnej organizácie chrániacej Zem pred votrelcami z vesmíru, ktorí bodujú svojou originalitou a inteligentným spracovaním. Galaxy Quest (1999) je jedinečnou ultimátnou paródiou na Star Trek, trekkies a všetko s týmto fenoménom spojené. Truman Show (1998) spája komédiu a vážny film do brilantného celku, ktorý ponúka originálny nápad, humor, ale aj priehršť dojatia a emócií.

Podobne dojímavým príbehom sa vyznačuje aj film na motívy knihy Isaaca Asimova Andrew - člen našej rodiny (1999) mapujúci dvestoročnú cestu androida a jeho snahu stať sa človekom. Anglický sci-fi a video herný maniak Paul W. S. Anderson na seba upozorňuje svojim Mortal Kombatom (1995), aby zakrátko na to prišiel s atmosférickým Horizontom udalosti (1997), ktorý sa stáva kultovým béčkom hlavne vďaka kvalitnému technickému spracovaniu. O rok neskôr si bohužiaľ kazí povesť svojim Žoldnierom (1998), ktorý právom končí na smetisku filmových dejín. Stratení vo vesmíre (1998) sa snažia preniesť na filmové plátno starší rodinný sci-fi seriál. Napriek nesporným kvalitám, špičkovým efektom a známym hercom nezaznamenávajú výraznejší úspech.

Kontakt (1997) je inteligentným sci-fi o nadviazaní kontaktu s mimozemskou civilizáciou, zatiaľ čo hviezdami nabitá Sféra (1998), ktorá spracúva rovnakú tému v podmorských kulisách je len fádnou prechádzkou po morskom dne. Blade (1998) vezúci sa novej akčnej vlne prekvapuje a vnáša čerstvý vietor do upírskych filmov. Istou revolúciou je určite Smrtihlav (1998) s tajomným príbehom o meste nepretržite zahalenom do tmy, kde sa dejú až príliš podivné veci. Dokonale temná atmosféra a bezchybný vizuál dáva tušiť, že o Alexovi Proyasovi, ktorý ohúril už svojou Vranou (1994), budeme ešte počuť.

Posledný rok tisícročia sa strhlo sci-fi šialenstvo dovtedy nevídané. Zaslúžili sa o to najmä dva filmy. Prvým z nich bolo pokračovanie Hviezdnych vojen, ktoré sa svojou prvou epizódou vrátili po pätnástich rokoch na plátna kín. Prvotný ošiaľ, ktorý vyvolal ich opätovný príchod u množstva fanúšikov, vystriedali čoskoro rozpačité reakcie a prejavy sklamania. Druhý film bol síce o niečo menej nápadnejší, ale už jeho tajomný trailer čo to naznačoval. Film, ktorý uvádzal, zmenil náš pohľad na kinematografiu, ale aj svet ako taký. Martix sa stal dokonalým zakončením storočia filmu a prorokom novej doby. Dovtedy nevídané efekty, spomalené guľky, famózne akčné sekvencie, celkové poňatie filmu, filozofia - žiaden iný film nespája toľko prevratných prvkov do tak dokonalého celku. Aj Matrix je len dieťaťom svojej doby, poznačenej rozvojom internetu ako fenoménu, ktorý pomaly začína ovládať svet a nie je to náhoda, že práve Matrix sa zapisuje do histórie aj ako prvý nelegálne široko distribuovaný film na tejto sieti. Ako by povedal Morpheus: dejiny majú zmysel pre iróniu. Svet počítačov a cyberpunku je tu ale už dávnejšie. Trávnikár (1992), podobne ako menej vydarená Virtuozita (1995) od rovnakého režiséra, zoznamujú ľudí s virtuálnou realitou a špekulujú nad jej možnosťami a dôsledkami jej použitia.

Johnny Mnemonic (1995) o kuriérovi prenášajúcom informácie za pomoci mozgového implantátu vo svojej hlave sa aj napriek rozporuplnej kvalite stáva kultovým filmom skvelo vykresľujúcim prostredie cyberpunku. Zvláštne dni (1995) z pera Jamesa Camerona sú príbehom o bývalom policajtovi, ktorý sa vďaka prístroju na nahrávanie spomienok dostane na stopu nebezpečného vraha. V tom istom roku vzniká aj legendárne japonské anime Ghost in the Shell (1995). Vizuálne úchvatný a myšlienkovo podnetný príbeh o členoch Sekcie 9 pátrajúcej po hackerovi ovládajúcom ľudí oplýva patričnou dávkou filozofie okorenenej o pre anime tradičným, ťažšie stráviteľným príbehom.

Žáner sci-fi však nespí ani v televízii. Star Trek prežíva nebývalú renesanciu, keď sa na obrazovkách vystriedajú dokonca tri jeho pokračovania v podobe Novej generácie, Hlbokého vesmíru 9 a Voyageru. Rodí sa však aj iná space opera, ktorá sa čoskoro stáva rovnako kultová. Babylon 5 (1994) udivuje hlavne prepracovanou dejovou líniou, myšlienkovou bohatosťou, detailne vykreslenými postavami, ale aj politicko-kultúrnou víziou možného sveta budúcnosti. Po jeho vzore potom vzniká aj niekoľko nízkorozpočtových vesmírnych sci-fi seriálov ako Vesmír bez hraníc (1995), Lexx (1997) či Farscape (1999).

Prielom zaznamenávajú kultové Akty X (1993), ktoré si svojimi tajomnými príbehmi spolu s agentmi Mulderom a Scullyovou zamotaných v dejovej línii o mimozemšťanoch a vládnych konšpiráciách, získali televízny svet. Ku koncu svojho života sa bohužiaľ stali obeťou svojej slávy a nasilu točené posledné série svojou kvalitou už ďaleko zaostávali. Vďaka nim ale vzniká nová seriálová vlna, ktorú vzápätí nasleduje Millenium (1996) a k dokonalosti vyzdvihuje o niekoľko rokov neskôr Lost, ale to už je úplné iný príbeh, ktorý pokračuje v ďalšej časti....

1. Deň nezávislosti

2. Terminátor 2: Deň zúčtovania

3. The Matrix

4. Jurský park

5. Star Trek VIII: Prvý kontakt

6. Piaty element

7. Total Recall

9. Hviezdna pechota

9. Smrtihlav

10. 12 opic

1. Akty X

2. Krajné medze

3. Babylon 5

4. Star Trek: Vesmírná loď Voyager

5. Star Trek: Vesmírna stanica DS9

_______________________________________

Filmová história sci-fi časť 1. (1900-1950)

Filmová história sci-fi časť 2. (1950-1960)

Filmová história sci-fi časť 3. (1960-1970)

Filmová história sci-fi časť 4. (1970-1980)

Filmová história sci-fi časť 5. (1980-1990)

Filmová história sci-fi časť 7. (2000-2010)

Filmová história sci-fi časť 8. (Malé veľké filmy)

Filmová história sci-fi časť 9. (2010-2020)