Päťdesiate roky sa niesli v znamení boomu sci-fi filmov, aj keď to boli prevažne schematické a často krát béčkové filmy o obrovských príšerách alebo inváziách mimozemšťanov. Počet sci-fi filmov sa v nasledujúcom desaťročí síce zmenšuje, žáner sci-fi však dospieva a rodí sa niekoľko veľmi kvalitných diel, ktoré sa stávajú jeho ikonami. Aj filmy šesťdesiatych rokov odzrkadľujú aktuálnu spoločenskú situáciu a tá je poznačené hlavne dvoma udalosťami, za ktoré vďačíme vrcholiacej studenej vojne. V prvom rade je to stále reálnejšia hrozba nukleárneho holokaustu eskalujúca na konci roku 1962 v podobe kubánskej krízy. Druhou, oveľa pozitívnejšou vecou, sú vrcholiace závody o vesmír, ktoré priťahujú k žánru sci-fi čoraz viac ľudí.

Začíname však tradične, ďalším sfilmovaným literárnym dielom H. G. Wellsa. Stroj času (1960) rozpráva príbeh Angličana, ktorý sa vydáva z roku 1900 do budúcnosti hnaný túžbou dozvedieť sa, čo sa tam nachádza. Keď sa však ocitá v čase vzdialenom stovky tisíc rokov, nachádza tu ľudstvo rozdelené na dva nepriateľské druhy. Klasické dobrodružné sci-fi si odnieslo Oscara za vizuálne efekty a v roku 2002 sa dočkalo nie príliš úspešného remaku. Už druhýkrát bol sfilmovaný aj ďalší Wellsov román - Prvý muž na Mesiaci (1964), ktorý je ďalšou z dlhého radu dobrodružných sci-fi o ceste na Mesiac.

Z atmosféry strachu pred infiltráciou komunistických agentov vychádza politický triler s prvkami sci-fi Mandžuský kandidát (1962), ktorý sa zaoberá kontrolou mysle a možnosťou využitia spiacich agentov. O rok neskôr prichádza po všetkých stránkach dokonalý sci-fi triler Zlyhanie vylúčené (1964) od Sidneyho Lumeta. Letke americkým atómových bombardérov je po chybe v počítači vyslaný príkaz, aby zahájili útok na Moskvu. Odvolať príkaz už nie je možné a tak sa americký prezident spojí so sovietskym generálnym tajomníkom, aby nechal lietadlá zostreliť. V prípade, že sa im to nepodarí, prisľúbi, že ako odškodnenie za zničenie Moskvy, on nechá zničiť dobrovoľne New York. Čím viac sa lietadlá približujú k svojmu cieľu, tým viac sa blíži nevyhnuteľné. Mrazivý triler napínavý od prvej do poslednej sekundy, vykresľuje atmosféru bezmocnosti a beznádeje, tak typickú pre víziu atómového konfliktu. Bohužiaľ, v tom istom roku ho zatieňuje film s podobným námetom. Je to oveľa známejší Dr. Divnoláska alebo Ako som sa naučil nerobiť si starosti a mať rád bombu (1964), ktorý je však viac ironickým a komediálnym pohľadom na šialenstvo okolo atómového zbrojenia a situácie, do akej sa ľudstvo dostalo.

Postapokalyptický The Last Man on Earth (1964) o jedinom človeku prežívajúcemu vo svete po zákernej epidémii, ktorá premenila ľudstvo na zmutovaných upírov, je prvou adaptáciou románu I Am Legend, ktorý sme videli v kvalitnej filmovej verzii aj prednedávnom. Do popredia sa však čoraz viac dostáva problematika vesmírnych letov. Ikarie XB 1 (1963) je kultové české sci-fi o vesmírnej výprave k sústave Alfa Centauri. Príbeh filmu neobsahuje zložitú zápletku, ale sústreďuje sa na život výpravy po dobu jej misie a rôzne problémy, ktorým musí čeliť. Medzi ne patria bežné spory medzi členmi posádky, ale aj nález a prieskum vraku pozemskej vesmírnej lode. Dej filmu vrcholí, keď počas približovania sa k cieľu výpravy začne na loď pôsobiť záhadné žiarenie vyvolávajúce útlm biochemických pochodov v živých organizmoch. Život členov posádky visí na vlásku, tá je však na poslednú chvíľu zachránená mimozemskou civilizáciou. Asi najlepšie z mála vážnych československých sci-fi, po ktorom bol pomenovaný aj známy časopis. Do vesmíru, tento krát však trochu inak, je zasadené aj ďalšie európske sci-fi Barbarella (1968) o rovnomennej intergalaktickej pilotke, ktorá má svojim šarmom a ženskými zbraňami zachrániť svet pred šialeným vedcom Durandom-Durandom. Film s legendárnou začiatočnou vyzliekacou scénou v stave beztiaže, je viac akousi komiksovou ľahko-erotickou rozprávkou pre dospelých, ako serióznym filmom, avšak možno aj vďaka tomu skultovel a stal sa často krát skloňovaným medzi fanúšikmi.

Európskym filmom a tiež pomerne špecifickým je Alphaville (1965), známeho režiséra Jean-Luca Godarda. Aj keď je film situovaný na cudziu planétu, nie je tu použitý ani jeden trikový záber alebo výraznejší sci-fi prvok. Kombinácia film-noir a experimentálneho filmu s ľahkou prímesou sci-fi, rozpráva o svete ovládanom superpočítačom, v ktorom sú akékoľvek prvky sebavyjadrovania ako emócie či poézia zakázané. Podobným námetom, v divácky príťažlivejšej forme, je adaptácia románu Raya Bradburyho 451 stupňov Fahrenheita (1966). V ultrakonzumnej spoločnosti, kde sú každé iné myšlienky, ako tie oficiálne schválené vládou zakázané, sledujeme príbeh požiarnika, ktorého úlohou však nie je oheň hasiť, ale práve naopak, páliť knihy, pretože tie boli vyhlásené za spoločensky závadné. Keď sa raz k jednej z nich sám dostane, pomaly si začne uvedomovať ohavnosť systému, ktorého je sám súčasťou. Zobrazenie spoločnosti, v ktorej sa bezduché televízne relácie stali vrcholom ľudskej kultúry, ale aj odcudzenosť ľudí v materialistickom svete, alebo presadzovanie politickej korektnosti za každú cenu, robia z filmu z dnešného pohľadu až zarážajúco presnú víziu možnej totalitnej spoločnosti.

2001: Vesmírna odysea (1968) sa nestáva len filmom desaťročia, ale dodnes neprekonaným filmovým dielom, nielen žánru sci-fi. Tajomný artefakt, ktorý ovplyvňuje ľudstvo od jeho prvopočiatkov, sa stáva hlavným aktérom filmu presahujúceho naše chápanie možno preto, že ponúka pohľad na vesmír v jeho samotnej podstate. Jeden z filmov, ktorého obsah sa nedá opísať slovami a jeho posolstvo samotný film presahuje. Audiovizuálne dokonalá filozofická esej o nekonečnosti vesmíru a človeka, ale aj svojim štýlom a hĺbkou dodnes neprekonané sci-fi, si nakoniec odnieslo Oscara aspoň za vizuálne efekty. V tom istom roku sa zrodila aj ďalšia legenda žánru - Planéta opíc (1968). Posádka vesmírnej lode stroskotá na planéte, kde sú inteligentné hovoriace opice dominantným druhom a ľudia žijú ako ich utláčaní otroci. Aj oni sa stanú ich zajatcami, ale niektoré opice začínajú tušiť, že s novo príchodzími ľuďmi nie je niečo v poriadku. Začína sa boj o šokujúce tajomstvo Planéty opíc. Dobrodružné sci-fi vsádzajúce na niekoľko prekvapivých zvratov a príťažlivý námet, ktoré sa zaradilo medzi najväčšie klasiky žánru, sa dočkalo aj štyroch už viac-menej béčkových pokračovaní, neúspešného televízneho seriálu, knižná predloha bola ešte raz nie príliš úspešne sfilmovaná Timom Burtonom a aktuálne sme svet planéty opíc mohli vidieť v mimoriadne kvalitnom novodobom reboote v podobe trilógie Zrodenie Planéty opíc, Úsvit planéty opíc a Vojny o planétu opíc.

Za zmienku ešte stoja ďalšie dva filmy, ktoré obdržali Oscara za efekty: Fantastická cesta (1966) o ponorke zmenšenej na mikroskopickú veľkosť vstreknutej do ľudského tela, aby tu vykonala dôležitú operáciu a vesmírne sci-fi Zajatí vesmírom (1969), akási predzvesť Apolla 13 o vesmírnej lodi, ktorej zlyhajú motory a posádka musí zviesť dramatický zápas o vlastné životy. Ku koncu dekády sa zrodí ešte hororová legenda s prvkami sci-fi Noc živých mŕtvych (1968). Notoricky známy príbeh o skupinke ľudí zabarikádovaných v dome a odolávajúcim útokom hladných zombies, pokračuje rôznymi sequelmi a prerábkami prakticky dodnes.

Z technologického hľadiska sú šesťdesiate roky okrem nástupu farebného filmu príznačné taktiež čoraz rýchlejšie sa rozvíjajúcim televíznym vysielaním. Toho využíva aj žáner sci-fi, s prvým mimoriadne populárnym seriálom Zóna súmraku (1959). Na tú dobu nezvyklo atmosferický seriál, približuje divákom rôzne hororové a sci-fi príbehy s prekvapivým zvratom na konci. Na jeho úspech nadväzujú Krajné medze (1963) s takmer rovnakým formátom, vďaka moderným sériám známe aj u nás.

V Anglicku vzniká dodnes vysielaný Doctor Who (1963), ale televízna legenda tejto doby, ktorá zmení nielen svet filmu a televízie sa volá Star Trek (1966). Vesmírna loď s neohrozeným kapitánom a jeho posádkou riešiaca problémy celého vesmíru síce nebola u širokých más veľmi úspešná, ale vďaka čoraz väčšej skupine verných fanúšikov si vydobila slávu a ako ikona sci-fi žije až dodnes.

Dekáda, v ktorej visel osud ľudstva na vlásku sa skočila a sci-fi sa vyvinulo na plnohodnotný žáner obsahujúci vážne témy a riešiaci divácky príťažlivé otázky. Vydýchnutie si po ťažkej kríze a skúmanie hraníc žánru sa má už čoskoro naplno prejaviť v pokračujúcom vzostupe sci-fi filmov v sedemdesiatych rokoch. O tomto zaujímavom období si ale povieme až v ďalšej časti.

1. 2001: Vesmírna odysea

2. Planéta opíc

3. Zlyhanie vylúčené

4. Dr. Divnoláska

5. Noc živých mŕtvych

6. Barbarella

7. Zajatí vesmírom

8. Stroj času

9. 451° Fahrenheita

10. Ikarie XB 1

_______________________________________

Filmová história sci-fi časť 1. (1900-1950)

Filmová história sci-fi časť 2. (1950-1960)

Filmová história sci-fi časť 4. (1970-1980)

Filmová história sci-fi časť 5. (1980-1990)

Filmová história sci-fi časť 6. (1990-2000)

Filmová história sci-fi časť 7. (2000-2010)

Filmová história sci-fi časť 8. (Malé veľké filmy)

Filmová história sci-fi časť 9. (2010-2020)