...a popritom čítať poviedky do Ceny Fantázie 2011 samozrejme! Veru, veru - táto várka si užila Paríž. Nič to ale nezmení na hodnotení. Poďme teda naň!

Poviedka X

Celkom umný začiatok poviedky s malým štylistickým zakopnutím v neprirodzenom prirovnaní (ak prirovnávate, tak to nerobte tak, že by sa pri tom dokonca Hviezdoslav za hlavu chytal – urobte to jemne, ak sa už rozhodnete pre poetické prvky) predsa len ku koncu zaváňa patetickým pomastením. A žiaľ, v tomto štýle sa pokračuje ďalej. Dialógy sú substituované opismi a monológmi. Vnútorný hlas rozprávača ale prekypuje epickosťou a vysvetľuje aj posledné detaily deja bez toho, aby čitateľovi umožnil, si skladačku postaviť dokopy sám. Jediná pomoc: škrtať. Prvých pár strán by tak bolo možné zredukovať na jednu bez toho, aby utrpel dej alebo atmosféra. Z hrdinu sa čoskoro (a odrazu!) vykľúva superman, bez chýb – skoro vševedúci. Epickosť príbehu je hodná románu a poviedka ju nevstrebe. Okrem toho sa jedná o plagiát niekoľkých veľkých diel scifi a fantasy. Plusko za peknú gramatiku nezachraňuje toto dielko od podpriemerného hodnotenia.

Poviedka X

Veľmi zaujímavý počin. Úmysel zasadiť poviedku do netradičného prostredia vychádza dobre, naštudované dobové a presne konštruované kultúrne reálie znejú hodnoverne a prirodzene. Čitateľovi sa otvára okno do nového sveta, ktorý nepozná. Žiaľ, je to napokon tento opisný a vecný štýl, ktorý poviedku zabíja. Prevyšuje ekonomický rozprávačský monológ, ktorý doslova volá po dialógoch! (Cvičenie: Skúste si vyskúšať vymeniť vo vašej poviedke vety opisom rozhovorov za priamu reč.) Chýba jej poetika, ktorá by sa do tohto sveta tak dobre hodila. Hlavné vyvrcholenia deja sú opísané strojovým štýlom bez akejkoľvek účasti hlavného hrdinu, hoci sa jedná o rozprávača v prvej osobe. Etno- a geografické výlevy nakoniec priamo v texte škrtám. Neprinášajú nič k obohateniu deja poviedky, ktorý inak sám o sebe je veľmi solídny. Lexikologicky v diele presvitá na viacerých miestach čeština, takže tipujem na iný materský jazyk (ak to je pravda, tak potom klobúk dole pred touto štylistikou – ak nie, tak potom sa prosím vyhýbajte bohemizmom). Pekne nadpriemerné, ale nie dostatočne. Preškoda, pretože potenciál tu je veľký.

Poviedka X

Nie som si celkom istý, ako mám hodnotiť túto poviedka – alebo je v tom vypísané znalstvo, ktoré štýl prispôsobuje úroveni amatéra, alebo amatérske spracovanie, ktorého nezrelý a nepodarený štýl náhodne pasuje k rozprávačovi a deju poviedky. Nakoniec sa stotožňujem s triviálnou odpoveďou, ktorá ja viac pravdepodobná. Napriek tomu, štýl poviedky a jej obsah celkom prirodzene vytvárajú dobrý celok. Gramaticky je to až na pár maličkostí, čisté. (Vidieť toto niekoľko poviedok po sebe, som rád, že tomu tak je.) Nápad nie je zlý. Kopíruje síce jedno dielo svetovej literatúry, ale pochybujem, že bolo vôbec čítané. Hoci štylistika k dielu pasuje, je napriek tomu jednoducho strašná: urýchlené a necielené opisy, opakovania slov a slovných spojení, štýl rozprávanej reči, ktorá je iná ako tá písaná mi škrípe v ušiach. Dosť psycháčina, ktorá ma nakoniec nepresvedčuje o svojich kvalitách. Dalo sa to napísať oveľa lepšie.

Poviedka X

Wow, už dlho som nečítal nič, čo by sa prirovnalo legendárnej poviedke Wolverine vs. Captain America. A hoci sa to veľmi snažilo, nakoniec ju ani tento počin nezosadí z trónu. Gramatika je až na jednu prehlásku v poriadku. Nie ale nápad a spracovanie. Úplne vybrakované klišé v dnešných časoch nehodné dokonca ani pseudo-bondoviek a ďalších hollywoodskych brakov sa tu miesi s skrátenou formou skice, kde čas ubieha príliš rýchlo. Dej skáče sedemmíľovými topánkami na miesta činu. Frázy kladené do úst jednotlivých protagonistov len poukazujú na ohraničenú fantáziu. Stop! Odporúčam vyrásť, prečítať si pár hodnotných kníh a pozrieť pár hodnotných filmov a potom to skúsiť zase – napríklad na scifi.sk, aby sa nazbierala skúsenosť.

Poviedka X

Najprv som sa zhrozil nad názvom a rozsahom poviedky, takže som ju niekoľko kôl odkladal. Nemal som to robiť: číta sa to prirodzene rýchlo, príjemne plynulo a viem si predstaviť, že mnohí sa – tak ako ja – budú chcieť dozvedieť, ako sa to skončí. Rozprávka zasadená do zaujímavého skoro steampunkového prostredia vyznieva na papieri inovatívne a funguje veľmi dobre. Zvládnuté jazykové hračky sú tiež milým prekvapením a kultúrne obohacujú dielko. Text je bez chýb. Štýl je asi jednou slabinou. Dialógy nie sú dostatočne štylisticky štrukturované a tak sa v nich čitateľ, najmä ak sa zhovára viac osôb, stráca. Tento efekt zhoršuje fakt, že postavy majú veľmi rovnaký vyjadrovací jazyk, inak povedané: všetky znejú rovnako. Dôkladnejšie uvedenie jednotlivých priamych rečí by tu robilo zázraky. Samozrejme, bolo by nutné potom ustrážiť, či to nepôjde na úkor plynutia textu. Podľa mňa je to však nutné. Ukončenie je prekvapivé, aj keď sa umnému čitateľovi predpovie už počas zauzlenia deja v prvej polovici. Veľmi príjemné čítanie, ktoré si vysoké hodnotenie zaslúži. Zmenil by som ale názov, pretože nepasuje k poviedke.

Poviedka X

Ah jaj... toto bol teda dobrý nárez psychedelickej lyrizovanej prózy. Nebyť toho deja, asi to vyhodím z hodnotenia, ale dej tam bol, takže... Nadpis je mätúci a spätne nemá s poviedkou veľa dočinenia. Z poviedky sa len tak lejú básnické odvary a medovina, takže som sa pri jej čítaní obával, že mi nimi nasiakne aj ten papier a ten jed sa dostane aj na moje pršteky! Táto hrozná poetická stoka len čím ďalej tým viac zaváňa repetitívnymi obrazmi a vysvetleniami, ktoré sme mali možnosť si prečítať už na predchádzajúcej strane a tej pred ňou. Sklony k moralizácii nie sú na mieste, najmä, ak sú orámované scénami zo soft-porna. Najhoršie je asi použitie rétorických otázok, na ktoré sa dočkáme vzápätí aj odpovede. Prosím, tieto básnické figúry si nevymyslel niekto len preto, aby zaplnil učebnice Slovenského jazyka! Áno, majú aj svoje opodstatnenie. Aj keď sa mi tento štýl písania vo svojej pôvodnej forme pozdáva a pasuje k romantickému deju, toto spracovanie napriek peknej gramatike je jednoducho prehnané a nečitateľné.

Poviedka X

Vcelku zaujímavá poviedka. Hlavní hrdinovia nie sú tými, ktorých by sme očakávali. Nápad tiež nie je postavený len na priamočiarom hlavnom deji, ale ponúka aj zaujímavý alternatívny motív, ktorý ho obohacuje. Zároveň je to prvý pokus o iný subžáner fantastiky. Ten ale vyžaduje silné poznatky, silnú fantáziu a silnú disciplínu - a táto poviedka nemá ani jedno zo spomenutých. Priemerné spracovanie vyznieva v tomto podaní tak dobre iba kvôli atmosférickému ozvlášťneniu, no ostáva bez potrebnej hĺbky a vysvetlenia. Rýchle a silené štylistické skoky tiež nepresvedčujú o kvalite. Zdá sa, že to bolo odpracované z nutnosti alebo nudy. Neviem, ktorý z týchto dôvodov je hodnejší ospravedlnenia. (Asi ani jeden.) Vyvrcholenie prichádza príliš rýchlo na nepripraveného čitateľa a nezapôsobí, akoby malo. Ak by bolo pozadie príbehu viac rozpracované a postavy hodnovernejšie opísané, mohlo to skončiť lepšie ako priemer.

Poviedka X

Napriek niekoľkým stranám poviedka vyznieva skôr ako skica než ako plánovaný epický literárny útvar. Urýchlený rozprávačský štýl tu nepomáha, naopak, tento pocit len potvrdzuje. Gramaticky zvládnutý (pár maličkostí je v norme) pokus o absurdný text končí presne pri tom – pokuse. Interpunkcia nefunguje, ale to nie je až taký problém, ako to, že nezmysly sú tu radené jeden na druhý. Ak sa pokúšate písať absurdne, nie je to také jednoduché, pretože absurdný humor nemá svoj základ v nezmysle ale v pravde, ktorá je prekrútená na hlavu. Na tomto texte nie je nič srandovné. Skôr z neho zneje úbohosť a nepripravenosť. Koniec je síce ideovo celkom podarený, no jeho vznik nie je nijak vysvetlený a preto vyznieva skôr ako blud. Tak ako celá poviedka. Je mi ľúto, ale porucha je vo vysielači. Veľmi slabé.

To by tak bolo na dnes. Tento týždeň som na FF-ku v Choteboři, ak sa niekto chcete pobaviť o poviedkach, stačí, ak ma oslovíte. Inak sa uvidíme opäť o týždeň pri ďalších kritikách. Do písania, priatelia!