Kedysi dávno, v jednom preďalekom kráľovstve... Na tróne ukutom z roztavených mečov nepriateľov vládol šialený kráľ. Jeho vláda bola krutá a neľútostná a každý, kto sa mu postavil do cesty, skončil v plameňoch... Až keď už násilie prerástlo únosnú mieru, rozhodol sa kráľov ochranca tyrana zabiť... Po krutej zime tak prišli svetlé dni a do Ríše siedmich kráľovstiev opäť vstúpil mier a pokoj... Avšak veci sú vždy v pohybe, zlo nikdy nespí a zima opäť prichádza...

Niekde tu začína nový fantasy seriál z produkcie HBO. Po fenomenálnom Ríme tak došiel čas na fantasy, ktoré si okamžite po uvedení vyslúžilo rad ocenení a nadšených reakcií divákov a kritiky. Sfilmovaná prvá časť epickej fantasy ságy Pieseň ohňa a ľadu od George R. R. Martina tak dosahuje minimálne rovnaký úspech ako jej knižná predloha. V čom spočíva úspech tohto seriálu na miestach, kde všetky ostatné pokusy o filmové či seriálové spracovanie fantasy pre dospelých - samozrejme okrem nedosiahnuteľnej modly v podobe Pána prsteňov - zúfalo zlyhávajú?

Úspech č. 1 - RÉŽIA

Keď chcete natočiť fantasy pre dospelých, musí byť drsné. Keď chcete, aby sa ľudom páčilo, musí byť vizuálne príťažlivé. A keď chcete, aby bolo reálne, musí byť aj patrične temné, lebo stredovek, ktorého predobraz seriál používa, taký nesporne bol. A tak pri kombinácii všetkých troch zložiek nemohol prísť, aspoň čo sa týka technickej stránky, neúspech. Filmovo tu naozaj všetko funguje tak ako má a aj keď je seriálový rozpočet cítiť - hlavne pri vynechávaní davových scén - vôbec to nevadí. Akási komornosť k televíznemu seriálu patrí a počítačové kompozície nahrádzajúce drahú výpravu do tohto konceptu sadnú rovnako dobre. To, čo sa dá, je tu zobrazené na úrovni filmovej produkcie, či už ide o kulisy, rekvizity či CGI, z každého záberu je cítiť kvalitu a profesionalitu.

Úspech č. 2 - PRÍBEH

Tak vymyslený a pritom tak reálny. Ako sa hovorí - doba sa mení, ľudia ostávajú rovnakí. A v Hre o tróny to platí doslovne. Boj o moc a intrigy tiahnuce sa celou históriou ľudstva sú tu zobrazené priamo na podnose. Hra o tróny je doslova akousi výkladnou skriňou našich dejín. To, o čom písal Machiavelli, to, čo zažili panovníci (nielen) stredovekej Európy - to všetko tu vidíme zobrazené vo svojej nahote a bez príkras. Dejiny píšu víťazi a tí nie sú vždy tými najčestnejšími a najcharakternejšími.

Úspech č. 3 - SVET

Ak ste zvyknutí na komlexný svet Pána prsteňov, budete rovnako spokojní aj v tomto. Tento svet so svojou históriou oplývajúci životom, kultúrami, rodmi bojujúcimi o moc je svetom uveriteľným a rovnako tak magickým. Svet v Hre o tróny nie je plný čarodejníkov a nadprirodzených postáv, je skôr až desivo skutočným a fantasy prvky sú tu používané len okrajovo, takže nečakajte Saurona alebo lietajúce ohnivé gule. Hra o tróny používa tieto aspekty na úplne iné veci a v úplne iných súvislostiach.

Úspech č. 4 - POSTAVY

Keď niečo robí Hru o tróny geniálnou, sú to práve jej postavy. Nie je to len Sean Bean (Eddard Stark), ktorý je akousi hlavnou postavou a zároveň ikonou tohto seriálu, možno pre jeho Boromira a možno preto, že sám pôsobí, ako keby sa v stredovekom rytierskom kostýme už narodil. Aj keď by sa možno dali postavy označiť za dobré a zlé, hranica oddeľujúca tieto dva póly je, tak ako v reálnom živote, veľmi nejasná a niekdy závisí zaradenie do tej či onej škatuľky len od uhla pohľadu. Typickým príkladom môže byť asi najlepšie napísaná a aj zahraná postava Tyriona Lannistera, ktorej sa majstrovsky zhostil trpasličí herec Peter Dinklage.

Úspech č. 5 - ZVRATY

Moderné seriály sú postavené na zvratoch a časť, ktorá nekončí cliffhangerom je považovaná za nudnú. Hra o tróny, aj keď je historickým a vo svojej podstate klasickým seriálom, sa drží moderných trendov a nenechá vás po skončení žiadnej časti kľudným. Jedným zo špecifík Hry o tróny je aj nemilosrdné likvidovanie hlavných postáv. Preč sú tie časy nastrčených vedľajších charakterov určených na umieranie. Tak ako v každodennom živote, tu sa umiera vo veľkom a umierajú veľkí. Dajte si teda pozor na to, ktorú postavu si obľúbite, pretože v ďalšej časti už nemusí byť na žive.

Nebojím sa povedať, že Hra o tróny je takmer dokonalým seriálovým dielom a splneným snom každého fanúšika fantasy či histórie. Nie sú tu hluché miesta, nie sú tu zbytočné dialógy, nebudete sa nudiť ani na sekundu, skôr naopak, každú jednu scénu budete hltať s otvorenými ústami. Zdá sa až neuveriteľné, že doteraz nebol nikto schopný nič podobné natočiť. Dajú sa povedať na tento seriál vôbec nejaké negatíva? Je tu možno až príliš veľa explicitného násilia a sexu, ale to je moderný trend, s ktorým asi ani tvorcovia seriálu nič nespravia. Hard core fantasy fanúšikovia zase môžu oponovať, že tento seriál v podstate fantasy ani nie je a možno budú mať sčasti pravdu. Ja by som seriál označil skôr za polit-fiction z alternatívnej histórie s fantasy prvkami, ale pri všetkých jeho kvalitách na exaktnom žánre naozaj nezáleží.

Pre mňa osobne je jediné negatívum to, že Hra o tróny nie je sci-fi ale fantasy. Epická space opera s podobnými parametrami musí byť snom každého čitateľa tejto stránky. Vráťme sa ale z vesmírnych výšin späť na zem a vážme si aspoň to, čo máme, pretože toho máme v tomto prípade naozaj dosť. Takmer deväť hodín napínavého epického príbehu o boji dobra so zlom, o nás ľudoch, akí sme a akí vždy budeme, o vládnutí, o politike, o našej histórii a budúcnosti...

A na záver dobrá správa. Hneď po odvysielaní prvej časti sa tvorcovia pustili do príprav sfilmovania ďalšej knihy ságy - Stret kráľov - ktorá by sa mala na obrazovky dostať v apríli budúceho roku.

Bude to naozaj dlhé čakanie...