Začíname! (Zasa.)

Poviedka X

Názov poviedky som pochopil, až keď sa opäť objavil v texte. Zaujímavá ponáška na klasické dielo sa mi pozdáva, je napísaná veľmi šikovným pružným spôsobom, ktorý nezanecháva dokonca ani v opisných pasážach statický pocit. Svet hlavného hrdinu je tu v pohybe. On samotný je zaujímavou netradičnou postavou, takže prispieva k ozvláštneniu textu. A nie je jedinou. Škoda, že ostatné zaujímavé charaktery ostávajú iba skicami. Určite by si zaslúžili – tak ako aj čitatelia – viac pozornosti. Príjemný text bez gramatických chýb (až na slovom nevypísané číslovky) s voľne a naturalisticky plynúcimi dialógmi zahanbuje iba konečná pasáž, ktorá literárne zodpovedá skratu nápadu. Autor alebo autorka takto uteká pred zodpovednosťou za dielo, neukončuje ho. Škoda, ak by bolo domyslené, malo by šance na umiestnenie.

Poviedka X

Po dočítaní poviedky neviem, ako sa zachovať: mám to vôbec hodnotiť? Poviedka sa svojou absurdnou náturou ocitá na hrane žánru. Štylisticky je povrchná, no svojrázna. Na niektorých miestach nachádzam preklepy. Na iných zase moje poznámky k slovným vyjadreniam. Autor/ka sa síce môže pokúsiť skryť za to, že celá je písaná monologickým štýlom – a že teda toto je vyjadrovací spôsob hlavnej postavy sťa rozprávača. Nič to ale nezmení na tom, že sa ako čitateľ potkýnam na neprispôsobených slovných výrazoch. Viac ako štylistickú úpravu to celé dielo potrebuje ale nový nápad, ktorý by ju spravil vôbec čítania hodnou. Prihlúply a triviálny príbeh nikoho nezaujme, je jedno, koľko šokujúcich odhalení sa v ňom bude nachádzať.

Poviedka X

Príšerne sa to číta. A nie je to ani vyjadrovacími prostriedkami hlavných hrdinov, ktorým takto aspoň autor či autorka dokresľuje ich charakter. Je to dané strašne rozháranou štruktúrou textu. Tá je totižto preštruktúrovaná. Odseky, odsečíčky, sem také písmo, inde onaké, tu kurzíva, tam zase hrubým. Žiaľ, v tomto prípade pokus o presnosť vypálil dozadu. Text pod týmito deleniami stoná a čitateľ s ním. Ešte horšie je to, že aj príbeh sa na začiatku zmieta medzi paródiou a viac-menej humornou scifi. Až v strede textu nakoniec nachádza tú pravú mieru medzi humorom a serióznym prístupom. Vtedy je už ale neskoro. Okrem toho nie je spočiatku jasné, kto je vôbec hlavnou postavou poviedky, čo neprospieva k identifikácii – ak je táto pri takto divotvorných postavách vôbec možná. Je mi to ľúto, pretože nápad je dobrý, no spracovanie podpriemerné.

Poviedka X

Prvé odseky hneď škrtám, sú úplne zbytočné. Oh, povedal som odseky? Pardón. Zmýlil som sa – tieto predsa táto poviedka nemá. Jedno, čo ide, ide to zaradom: priama reč, opisy, presun na iné miesto, zmena perspektívy. Text je nečitateľný, strácam sa v ňom. Naučte sa prosím uvádzať priamu reč – interpunkcia šuviks! Detailné prípisky v zátvorkách (toto nie je jediná poviedka, v ktorej sa vyskytli) sú väčšinou zbytočné, radšej by som ich na mieste tvorcu alebo tvorkyne vynechal. Štýlovo je to priemerné. Dojem kazia umelecké obrazy a prirovnania, ktoré sú scestné a nelogické. Nelogický sa po niektorých stranách stáva aj celkový text. To, že končí in medias res, je jasný dôsledok toho, že niekto zaslal do súťaže nedokončený text. Toto nie je poviedka.

Poviedka X

Triviálny nápad je o ničom, ale aj na takom by sa dalo niečo vystavať. A snaha by sa aj našla: dej poviedky je prepracovaný a vystupňovaný. Hneď po prvej strane však zisťujeme, že zaváňa štýlovým a nápadovým plagiátorstvom. Ale aj to by sa dalo prepáčiť, ak by bol tento štýl dobre zvládnutý. To ale nie je: je strohý a nenápaditý. V kritických momentoch zabúda na logickosť a skúša to s absurditou. Nedarí sa. Čitateľ ostáva s pozdvihnutým obočím sedieť nad poviedkou. Na správnych miestach sa síce nachádzajú dobre zasadené humoristické vsuvky akcentované codou na konci a aj štruktúra textu by tiež obstála, no úvody do scén sú nepresné, zavádzajúce. V niektorých momentoch neviem presne určiť, kto sa s kým rozpráva. Celkovo nevypracované dielo bez nosného nápadu.

Poviedka X

Prvé, čo ma zaráža je nelogický a čiastočne aj nezrozumiteľný názov poviedky. Druhé, čo ma irituje – v tom momente, keď to čítam prvýkrát, neviem, či pozitívne alebo negatívne – je pozícia rozprávača. Jeho osoba si tento postup pri písaní čiastočne vyžaduje, no neskôr je jasné, že jeho komentované zásahy do deja nie sú žiadnym obohatením a preto by som sa skôr vyslovil k jeho zoškrtaniu. Gramatických chýb je niekoľko: zamieňanie predložky s/z, klasická hrúbka v N. mn. č. mužských prídavných mien. Dejovo je to síce aspoň premyslené, ale zle vystupňované. Koniec je polopatistický a triviálny. Hemží sa to nezmyslami a logickými chybami, ktoré nakoniec v kritických momentoch vyznievajú smiešne. Koniec už potom nikoho nezaujíma. Škoda, lebo nápad by bol.

Poviedka X

Mikropoviedka začína pekne. Atmosfericky zaujímavé rozprávanie plynie postupne a prirodzene. Prvý zlom prichádza v polovici textu, kedy je jasné, o čo pôjde. Pointa je potom jednoduchá, až príliš. Pseudo-odhalenie na konci ohľadom vedľajšej postavy skôr znehodnocuje inak konzistentný útvar. Ak by to bolo pocitovo silnejšie (taký poriadny tearjerker!) a fokus bol zasadený na hlavnú postavu, ktorá je celý čas pasívna, tak by to bolo veľmi pekné. Takto je to lepší priemer.

Poviedka X

Prvé, čo sa sám seba po dočítaní pýtam, je, či to vôbec zapadá do fantastického žánru? (Krátky pohľad do zoznamu by mi prezradil, že poviedka už bola vyradená a ja som ju vôbec nemusel čítať... no jo, čo už – tak aspoň v skratke...) Poviedka má niekoľko štylistických chýb, zbytočných pasáží, kde-tu sa nehodí výber slov. Na druhej strane sa v nej nachádza niekoľko pekných opisov – a asi o nich vedel aj autor alebo autorka, pretože ich potom opakovane používal/a. Odporúčanie: nerobte to, presolíte polievku. Logické chyby z deja, ktorý nemá známky fantasy a ani ju nikdy nebude mať (ak ho niekto v základných ťahoch nezmení), ma nútia k pripisovaniu samých otáznikov na okraj textu. Priemer.

Poviedka X

Pekne ladený príbeh s hlavnou postavou s potenciálom. Škoda, že ani jedno nie je využité. Úspech sa nekoná. Hlavnou prekážkou je množstvo logických nezrovnalostí – ako na úrovni textu, tak na úrovni viet a slovných spojení. Vedľa textu nachádzam na niekoľkých miestach mojou rukou načarbanú otázku: Prečo? Odpoveď mi ostáva autor/ka dlžný/á. Problémy sú aj v interpunkcii, najmä pri uvádzaní priamej reči. Záver mal byť prekvapením. Aj je. Pretože je – ako mnohé už spomenuté pasáže – nelogický. Celé by sa to malo prerobiť.

Poviedka X

Nápad, hoci čerpá z rozprávok, si pochvaľujem. Je aj dobre prerobený a zaradený do daných reálií sveta. Postavy na mňa ale vplývajú neosobne. Akoby sa všetci snažili byť hlavným hrdinom, ale nikomu sa to nedarí dostatočne dobre – u mňa to končí iritáciou. Popracovať by bolo potrebné najmä na rozprávačovi, ktorý je príliš strohý na bohatosť príbehu, ktorý opisuje. Mnohé dialógy medzi postavami by sa na druhej strane dali skrátiť (najmä v prvej časti textu), aby sa urýchlil dej. Napriek niekoľkým štylistických a logickým problémom sa mi text pozdáva. Koniec je slabý a neúplný, zároveň ale nabáda k pokračovaniu.

Poviedka X

Pri spätnom priebehu poviedkou veľa negatív nenachádzam. Nápad je dobrý, aj keď nedopracovaný. Zvaliť základné príčinové aspekty na charakter postavy je možno vhodné no lacné riešenie. Páči sa mi atmosféra poviedky, prekvapivé efekty v texte a výborný koniec, ktorý logicky pasuje k dielu a jeho priebehu. Štylisticky by sa na tom ale dalo veľa vecí ešte vyladiť, napr. aby boli postavy rozmanitejšie a interakcie medzi nimi bohatšie alebo aby sa niektoré slovné spojeni nečítali ako oxymorony. Celkovo ale pekne zvládnutá lepšia poviedka. Dávam vyššie hodnotenie.

Poviedka X

Skôr by som ju mal nazvať nepoviedka. Jedná sa skôr o skicu akejsi pseudo-patetickej a´la tajomnej tínedžerskej fantasy, ktorá je vlastne len nejakým úvodom do samotného príbehu. Štýl písania je nevyzretý, príliš čierno-biely. Štruktúra textu (teda, ak sa ňou dá nazvať „čo veta – to odsek“) je neexistujúca. Na konci píšej tri veľké otázniky... to WTF som si nechal pre seba. (A teraz aj pre vás.) :)

Poviedka X

Poviedka je pokusom o štylizáciou samotnej pointy. A osobne by som povedal, že dokonca nie je zlá, ak by bola ostrejšia a presnejšia. Takto ostáva priemernou a nejasnou. Bez pochopenia. Páčila sa mi ale rámcová štruktúra a pokus o peknú gradáciu deja. To nestačí ale na to, aby vyskočila z priemeru.

Poviedka X

Monologické spracovanie tejto poviedky je aj na mňa príliš veľa. Keď sa dokonca aj interakcia s postavami stáva obeťou vedľajších viet namiesto priamej reči, už skoro vyskakujem z kože a modlím sa, aby to bolo čo najskôr za mnou. Hlavná postava je síce nápaditá, ale úplne nevhodne a nelogicky spracovaná. Jej konanie je patetické a hlúpe. A nielen jej. Aj vedľajšia postava je mimo realitu. Na konci – po vyvrcholení, pri čítaní ktorého len nechápavo krútim hlavou – píšem veľké WTF a pýtam sa sám seba, či je to vôbec fantastický žáner. Osobne si myslím, že nie. Veľmi – ale VEĽMI – slabé.

Stačilo, je skoro jedna hodina v noci, idem spať. :) Do skorého čítania, deťúrence!