Druhý rok tretieho milénia sa schyľuje ku koncu a to je čas zamyslieť sa a pripomenúť si, čo všetko nám tento rok dal, a čo nám nebodaj aj vzal. Na čo sme sa tešili, čo nás prekvapilo, čo nás potešilo, čo nás sklamalo, pri čom sme slintali a pri čom sme zaspali.

Všetko sa to začalo už druhý januárový týždeň, keď mal v USA TV premiéru najnovší film z prostredia Babylonu 5, Legenda Rangerov. Optimistické očakávania sa však spolu s nádejou nového seriálu po zhliadnutí filmu rozplynuli a aj keď sa jednalo o slušný B5 priemer, je to asi to posledné, čo sa v našom milovanom svete Babylonu 5 natočilo. Škoda.

Po zlých správach zo zámoria na nás zaútočili vojská z opačnej strany Zeme, teda presnejšie Stredozeme, ktorým zavelil sám veľký Peter Jackson a my sme tak mali možnosť zhliadnuť asi najočakávanejší film roku (+ ešte asi 1000 ďalších naj) Pán Prsteňov: Spoločenstvo Prsteňa. Po trojhodinovom putovaní po šírych planinách a lesoch sme mali v snímku s celkom iného súdka možnosť zistiť, že celé to môže byť úplne ináč a o niečom úplne inom a že možno taká Cameron Diaz alebo Penélope Cruz o ktorých sa nám sníva každú druhú noc môžu byť súčasťou sna aj niekoho iného (alebo že by to nebol sen?). Romanticko-thrillerovo-kadejakodomotané sci-fi Vanilkové nebo nám poriadne zamotalo hlavy a my sme sa potom ukľudňovali pri čistokrvnej a skvele zvládnutej efektnej akcii (so samotným filmom to bolo bohužiaľ presne naopak) s rozdvojeným Jetom Li, ktorý chcel byť Jedinečný. Po Nicole Kidman, pobehujúcej s brokovnicou a petrolejkou po dome v skvelom atmosférickom horore Tí druhí, sa nám cez plátna prehnala oprášená 20-ročná sci-fi legenda s ploskou hlavou a veľkými očami tzv. E.T. ‒ Mimozemšťan, ktorého sme mali opäť možnosť vidieť v špeciálnej edícii vo vybraných kinách.

Len čo sme si vybavili spomienky na jednu legendu, nenápadne sa k nám prikradli ďalšie dve, tentokrát živé a herecké ‒ Jeff Bridges a Kevin Spacey v psychologickej sci-fi Svet podľa Prota a téma č. 1 bola na ďalší mesiac jasná. Debaty "bol či nebol" by sa tiahli ešte dlho, keby ich neprerušilo tutututútú-tutututútú-tutututútú-tutututú a tak nasledovali ďalšie dve hodiny v kine, pri ktorých sme so zatajeným dychom prežívali ďalší príbeh z vesmíru Georga Lucasa.

Hviezdne vojny: Epizóda 2 (hlavne jej akčnejšia polovica) rozhodne nesklamala a čakanie sa naozaj oplatilo.

To už však medzi mrakodrapmi zločincov pochytával Spiderman, ktorý si tým vyslúžil titul komerčne najúspešnejšieho filmu v dejinách. Zatiaľ, čo v kinách to vyzeralo veľmi schopne, ten, kto nedopatrením zavítal do požičovne, mohol natrafiť na najväčšie sci-fi sklamanie roku - Duchov Marsu od legendy Johna Carpentera (veru, veru starneme). Dúfam, že väčšina z vás obišla bez újmy na duševnom zdraví a mohla tak zavítať opäť do kina. Tam sa nás snažili smiechom vyliečiť 160-miliónoví Muži v čiernom 2, ale tí väčšinu rozpočtu zrejme prepili cestou na natáčanie a tak okrem pár vtipných situácií evidentne po opici pobehovali pred kamerou a čakali kým im padne (najviac sklamal Oscarový Tommy Lee Jones - veru, veru starneme).

To, čo nás konečne prebralo, bol ďalší černoch v čiernom s čiernymi okuliarami, ktorý však našťastie nepobíja mimozemšťanov, ale upírov a tak sa Blade 2 stal solídnym efektným akčným a šťavnatým sústom, ktoré sme mali vzápätí príležitosť zapiť záplavou slizu a krvi z postrieľaných zombies vo filmovej inkarnácii počítačovej hry Resident Evil, ktorý nám poskytol slušnú napínavú bezmyšlienkovú zábavu. Mnohí sme si mysleli, že s ďalším očakávaným hitom to bude naopak, ale mýlili sme sa. S očakávaného dobrodružného sci-fi Časostroj sa vykľulo príliš priamočiare, málo dobrodružné a ešte menej sci-fi, s neurotickým Guy Pearceom, ktorý sa nás snažil presvedčiť, že budúcnosť sa nedá zmeniť, nepodarilo sa. Sci-fi nováčikovia Wels a Pearce sklamali a tak musí povesť sci-fi zachraňovať ďalší režisérsko-herecký tandem Spielberg-Cruise.

Svoje skúsenosti dokázali naplno zúžitkovať a tak nám prinášajú vrchol tohtoročnej filmovej sezóny Minority Report. Vynikajúci dojem z excelentnej réžie, hereckých výkonov, kamery a špeciálnych efektov narúša len trochu rozpačitý koniec.

To, ako môže nepodarený koniec pokaziť dojem z celého filmu, nám však naplno ukazuje paradoxne majster prekvapivých zakončení - M. Night Shyamalan, ktorého Znamenia síce nesklamali, ale určite ani nijako extra neprekvapili. Oveľa horšie skončila postapokalyptická vízia Roba Bowmana Vláda ohňa a tak jediné, čo s tohto filmu, ktorý zrazil k zemi otrasný scenár, stálo za to, boli skvelí počítačoví oheň chŕliaci draci. Keď sme si mysleli, že to najhoršie sme už videli, prišila otrasná komerčná zlátanina Kocka 2 ‒ Hyperkocka (= hyperblbosť).

Ako tak sa dal na videu ešte pozrieť

Impostor, no a všetkým blbostiam korunu nasadil Eddie Murphy vo veľkorozpočtovej sci-fi komédii Pluto Nash, ktorá prepadla na celej čiare. Celé to u nás zakončil druhý Harry Potter a Tajomná komnata.

Tak taký bol na sci-fi a fantasy pomerne bohatý uplynulý rok. Horšie to už bolo s kvalitou, v tomto smere na tom bol asi najlepšie stred roku, kedy sme takmer nestíhali vstrebávať úžasné filmové zážitky. V mojom súkromnom rebríčku zvíťazil na celej čiare Minority Report (predsa len fantasy nie je moja parketa).

Náš žáner si dobre viedol aj na akademickej Oscarovej pôde za čo môžeme ďakovať hlavne Pánovy Prsteňov s 13!!! nomináciami, bohužiaľ na zlaté sošky premenil len 4 (kamera, vizuálne efekty, make-up, hudba), ďalej tu boli 3 nominácie pre Harryho Pottera a Kameň Mudrcov (scéna, kostýmy, hudba), 2 nominácie malo aj A.I. (vizuálne efekty, hudba) a jednu Vanilkové nebo (najlepšia titulná pieseň) avšak tu ostalo len pri nomináciách.

Takže sme o rok starší (na niekom je to už aj vidieť - viď. niektoré zátvorky), ale aj o rok plnší skvelými filmovými zážitkami. A to nás v budúcom roku čakajú také tutovky ako Pán Prsteňov: Dve Veže, Start Trek Nemesis, Solaris, Terminátor 3, Matrix Reloaded a Matrix Revolutions. Veru máme sa na čo tešiť.