Rafał Dębski: Souhvězdí kata

Tak na tomto kúsku som si pochutnala.

Knihu som si kúpila na SlavCone. Ján Kravčík /vydavateľstvo Gorgona/, ju nie len vydal, ale aj preložil z poľského jazyka. Po jeho prednáške sme trochu posedeli v kaviarni, porozprávali sa o knihách a keďže na conoch ma vždy pochytia lovecké vášne, ani tentoraz som neodolala a jeden kúsok si od neho kúpila. SlavCon ma vyšiel draho, na druhej strane mám o desať knižiek viac.

Ale k veci - podľa obálky je hneď jasné, že nejde o žiadnu romantiku, ale o poriadne mäso, avšak servírované na striebornom podnose a citovo okorenené práve tak, aby čitateľovi ešte chutilo.

Ďalší poľský autor ma presvedčil, že poliaci majú na fantasy čuch a vedia ju písať.

Román tvoria na seba nadväzujúce poviedky, čo však vôbec nevadí, lebo ako celok spejú k záveru, nie sú to príbehy bez konca, ktoré by si žiadali x pokračovaní.

Hlavným hrdinom je Kat Jakub, no nie je to obyčajný kat, ktorý stína hlavy, vešia a mučí a ani sa pri tom ktovieako nezapotí. Je to pravý majster svojho remesla, vyučený v odbore na špeciálnej akadémii v Běsově. Všetko, čo postupne praktikuje na svojich cestách, skúšal a do detailov študoval dlhé roky. Svoj život pred nástupom do školy a prostredie akadémie odhaľuje čitateľovi postupne, cez spomienky a rozhovory s dušou svojej milovanej, ktorú do neho vliali proti jeho vôli. Uväznenie a prelievanie duší je jedným z katovských tajomstiev.

Ako Jakub putuje krajinou zmietanou panskou svojvôľou, vojnami a nespravodlivosťou, objavuje vlastnosti človeka, v ktoré už neveril a to ho mení. Z ľahostajného vykonávateľa rozsudkov, zmiereného s osudom vyhnanca sa stáva muž, schopný v ľuďoch vidieť nie len zlo, ale aj dobro.

Hoci je Jakub superkat – v čiernej krvi mu koluje nákaza moru a stačí jediný dotyk holou rukou, aby človek, ktorého sa dotkne, zomrel behom pár minút v strašných mukách – nie je to maniak vraždiaci bez rozmyslu. Nelákajú ho peniaze, ktoré si poctivo nezarobil a pokiaľ môže, boju sa radšej vyhýba. Veď stačí trocha jeho preliatej krvi a celé dediny a mestá vyhladí čierna smrť.

Lenže, ľudia ako on – slobodní, nebojácni a spravodliví, vždy niekoho dráždia alebo poriadne vytočia, takže Jakub za sebou spočiatku necháva tony mŕtvol.

O spôsoboch a živote nájomných vrahov, vojakov či čarodejníkov má už dnešný čitateľ určitú predstavu, ktorá sa s drobnými obmenami v podstate opakuje, a preto príliš neprekvapuje. No viete si predstaviť, ako žije /žil/ kat? Ako sa k nemu ľudia chovali a prečo? Prečo toto zamestnanie v ľuďoch vyvolávalo väčší odpor a pohŕdanie než zločin, ktorý spáchala jeho obeť, veď on len vykonáva rozsudok, ktorý vymeral sudca.

• - Jsem tvúj nejlepší přítel i nejhorší neprítel. Záleží jen, jak se na to budeš dívat.

• - Kat, - zavrčel

Kata v sebe Jakub nikdy nezaprie, preto je celá kniha pretkaná jeho zvláštnym myslením a vnímaním spoločnosti a sveta.

Azda najzaujímavejšie na celej knihe sú do detailov, s chladom a jasnou logikou opísané scény jednotlivých popráv, ktoré Jakub vykonáva precízne a presne. Nič sa mu nehnusí, nad ničím neohŕňa nos, do bodky predvedie hľadisku, k akému trestu bol zločinec odsúdený. Pritom stále čaká na hlas, ktorý by ho zastavil a udelil milosť.

• Druhá ruka odpadla zakrátko. Malachiáš znovu vyl a davem se začalo šířit mumlání. Výkřik „ušetři ho!“ však nezazněl.

• Ne? Inu, jak chcete...

Osemnásť stranový rozpis popravy vraha lámaním kostí, štvrtením, vylúpnutím očí a sťatím /to všetko jednej osobe/, dal zabrať aj mne. Nie je práve pre slabé povahy, tým tento román ani neodporúčam.

Vedeli ste, že oči sa môžu nie len vylúpnuť a vypáliť, ale aj vykvapkať a vyďobnúť? Aby sa vylúpli bez poškodenia viečok a straty krvi, robí to Kat lyžicou, čo tiež opisuje dosť podrobne.

A diváci Kata spočiatku povzbudzujú, žiadajú spravodlivosť, neskôr omdlievajú či zvracajú, napokon len fascinovane v tichosti zízajú. Veď aj preto dopadli, ako dopadli.

Štvrtenie koňmi, vyvrhávanie vnútorností aj stínanie hlavy sú opisované s úctou k ľudskému telu a duši. Jakub nie len pracuje, on pri tom aj rozjíma a premýšľa. Nikdy nepôsobí zbytočné utrpenie a nevyžíva sa v ňom, svoju prácu berie ako formu umenia. Autor sa nesnaží získať si pozornosť cez zhnusenie a šokovať za každú cenu, každá kvapka krvi či useknutá končatina tu majú svoj význam. A na svoje si prídu aj čitatelia túžiaci po troche životnej filozofie, tá katovská je vskutku jedinečná. Láska, intrigy, podvody a úklady, to všetko je namiešané ľahko čitateľným jazykom, román som prakticky zhltla za tri dni.

Lenona