Radosť zo strachu alebo Prečo mám rád horor?
Juraj píše o tom, prečo ho bavia horory. A čo tvoj vzťah k hororu?
Bolo to niekedy v zime, keď som sa ocitol v kuchyni s maminou tetou, ktorú som nevidel roky. Nenápadne som sa snažil vytratiť kamsi mimo všeobecného ruchu, keď sa reč zvrtla na školu.
„A o čom máš vlastne bakalárku?“
„O horore,“ snažil som sa zjednodušiť moju tému, oficiálne :Analýza tvorby H. P. Lovecrafta a jeho nasledovníci v súčasnej popkultúre. „Rozoberám jedného konkrétneho spisovateľa a ako na neho dnes odkazujú.“
Tete sa rozšírili oči, mierne sa ku mne naklonila a zašepkala:
„A títo hororoví spisovatelia... oni nemôžu byť normálni, keď píšu také veci. A tí, čo to majú radi, tiež nie.“
Mierne som mykol plecami.
„Asi nie. Neviem. Ja ich tiež mám veľmi rád. A aj iní spisovatelia neboli normálni, nie len hororoví,“ odvetil som vyhýbavo.
Týmto debata skončila. Veď kto by sa bavil so šialencom, že áno?
Každý rok rozprávam detiskám v tábore horory, chystám nočnú hru a snažím sa pripraviť čo najviac filmov na maratóny hororov s kamošmi. Nie vždy to vyjde. Kamoši ma prehlasujú a detská nedávajú pozor alebo nevedia doceniť môj starosvetský štýl. Inokedy ich vydesím do špiku kostí a chalani môj výber pochvaľujú. Doma mám niekoľko kníh s Lovecraftovými vecami, zbierku slovenských poviedok so strašidelnou tematikou, zbierku duchárskych poviedok, nejakého Bierca. Nič moc, ale filmotéka mi to vynahrádza. Nikdy som však nevidel To alebo Osvietenie. Zato dookola pozerám Vreskot alebo Camperterove V zajatí šialenstva. Dead Space je moja druhá najobľúbenejšia hra a hrdo som prešiel Amnéziu. Milujem horor, netajím sa tím. Ľudia si pri tom ťukajú na čelá. Škoda, že nikdy nikoho nenapadlo opýtať sa „PREČO?“
Horor je aj v slovenskom fandome okrajová téma, na conoch je vždy priradený k niečomu inému a skupina na Facebooku určená jeho fanúšikom z Čiech a Slovenska má asi len čosi cez 100 členov. Snaha zorganizovať nejakú celoštátnu akciu zameranú na horor sa rozpadla na tom, že by sme obsadili maximálne dva stoly v kaviarni. Len sme nevedeli v ktorej.
„Načo sa mám umelo báť, keď celý svet okolo nás je hrozný? Len sa pozri na správy!“
„Horor? Veď to je úplne nechutné, ako to môžeš sledovať?“
Najčastejšie používané protiargumenty, samozrejme mylné.
Umelo vyvolaná hrôza, simulácia, hra vonku v lese, pri ktorej nám v skutočnosti nehrozí žiadne nebezpečenstvo, sú úplne iné ako tá skutočná, ktorú môžete zažiť, keď nesprávne prestúpite vo vlaku. Má totiž špecifický cieľ. Je to snaha o vyvolanie zážitku, najčastejšie estetického, po ktorom prichádza katarzia. A na to nemusí byť nutne nechutný. Vezmite si takého E. A. Poa alebo tretieho Votrelca.
Zvládol som to, prešiel som tým aj napriek strachu, teraz sa už toho nebudem báť. To je to, čo si ja hovorím po dobrom filme alebo na konci hry. Samozrejme, že sa budem báť stále, možno toho istého, možno niečoho iného, ale to v tej chvíli nie je podstatné. Podstatný je zážitok. Taký, na ktorý si rád spomeniem, nie taký, na ktorý budem chcieť zabudnúť. Horor mi ho ponúka, horor vo všeobecnosti ponúka jeden z najsilnejších druhov estetických zážitkov. Lebo strach je tá najsilnejšia emócia. Vedia to nie len milovníci tohto žánru, ale aj športovci (zvlášť tí adrenalínoví), vie to každý, kto rád riskuje.
Lebo všetci sa radi boja.
Môžete hovoriť, že nie. Môžete tvrdiť, že sa nebojíte. Klamete. Nie len svoje okolie, ale aj seba. Keby som vás postavil na tmavú cestu, kde by boli len sviečky a začuli by ste kroky, srdce by sa vám šialene rozbehlo. To je fakt. Neznámo je totiž tá najdesivejšia vec vôbec. Už od praveku sa bojíme toho, čo nepoznáme. A napriek tomu sa mi každý rok na nočnú hru prihlási cez tridsať detí. Niektoré si ju vychutnávajú, niektoré ju prejdú so sklonenou hlavou, aby sa náhodou nezľakli (a potom hovoria, aká bola nudná), alebo zakrývajú svoj strach sileným smiechom. Aj tak tam vstúpia a idú sa dobrovoľne báť. Neznámo je nie len strašidelné, ale aj vzrušujúce.
A preto tvorí hnaciu silu hororu. Hororu, ktorý vôbec nemusí byť nechutný alebo neaktuálny. V pozadí každého dobrého hororu sa totiž ukrýva celkom „obyčajný“ strach, s ktorým sa stretáme denne. Horor je nástroj, ktorého špecifický jazyk nám chce pomôcť prekonať tento strach cez bezpečnú simuláciu. Často krát to nerobí priamo, alebo schválne, vždy sa to však deje.
Keby sa ma vtedy teta opýtala, prečo mám rád horor, viem čo by som povedal.
„Lebo je to naozaj silný zážitok, katarzný a svojím spôsobom očisťujúci .“
Kto nezažil, nepochopí. Kto nechce zažiť, nechce ani chápať.
Mám strach. Nezakrývam to, neviem prečo by som mal. Bojím sa často. Ani za to sa nehanbím. Lebo sa bojím rád. Ako v postate všetci. Strach je jeden z hlavných dôvodov, prečo sa ešte ľudstvo cíti živé.
Bojme sa s radosťou.
Najčítanejšie
Poviedky na počkanie - 101. kolo - Vyhodnotenie
Marek Páperíčko Brenišin
MEGARECENZIA: Fantázia 2024
B.T. Niromwell
Fantastická poviedka – 2. (neanonymné) kolo
B.T. Niromwell
Fantastická poviedka pokračuje
B.T. Niromwell
Najčítanejšie
Poviedky na počkanie - 101. kolo - Vyhodnotenie
Marek Páperíčko Brenišin
MEGARECENZIA: Fantázia 2024
B.T. Niromwell
Fantastická poviedka – 2. (neanonymné) kolo
B.T. Niromwell
Fantastická poviedka pokračuje
B.T. Niromwell
Juraj Búry
Mám veľa čiernych vlasov, kocúra a plyšového pavúka. Väčšinou sa mocem v Nitre, alebo po kopcoch a hradoch. Strašne rád sa hrám, čítam a pozerám a potom o tom premýšľam. Pôsobím mladší ako v skutočnosti som.
Diskusia
Stano Lacko
Sranda je ta, ze vela ludi ma rado horor, ale proste nepatria do skupiny ludi fandomoveho typu. Mnohi moji znami ho proste miluju a dokonca nim ziju a snazia sa vam vysvetlit vsetky veci nejakou nadprirodzenou silou, proste hororom. Ale na con ich nedostanes, lebo to, ze nim ziju este neznamena, ze sa s tym aj chcu chvalit, nedajboze by ich niekto videl v obkopeni inych fanusikov hororu. Ved to sa nerobi. Inak Kruh rulez!
24.08.2013
Sranda je ta, ze vela ludi ma rado horor, ale proste nepatria do skupiny ludi fandomoveho typu. Mnohi moji znami ho proste miluju a dokonca nim ziju a snazia sa vam vysvetlit vsetky veci nejakou nadprirodzenou silou, proste hororom. Ale na con ich nedostanes, lebo to, ze nim ziju este neznamena, ze sa s tym aj chcu chvalit, nedajboze by ich niekto videl v obkopeni inych fanusikov hororu. Ved to sa nerobi. Inak Kruh rulez!
24.08.2013
Juraj Búry
Fakt? To som nevedel. :) A hej kruh je bezva ale moj obľúbený je Izba 1408 a potom V zajatí šialenstva.
24.08.2013
Fakt? To som nevedel. :) A hej kruh je bezva ale moj obľúbený je Izba 1408 a potom V zajatí šialenstva.
24.08.2013
Culter
Pekný článok. Mám kamoša, ktorý nič iné nepozerá. Celkom slušne som ho zásoboval... :) Keď som s poloviškou pozeral Braindead, bola zábavná, keď ju naplo... :) TO nie je nakrútené zle, ale keďže kniha je klenot (podľa mňa :)) tak som asi očakával až príliš. Celkom slušne som sa bál pri Sirotinci a keď si spätne prehrávam pocity, silný (podľa mňa hororový) zážitok u mňa vyvolal Faunov labyrint. Inak súhlasím, pri Kingovi naozaj veľmi pekne zregeneroval môj nervový systém. (Spomínam si - Štyri po pol noci, to bola sila.)
24.08.2013
Pekný článok. Mám kamoša, ktorý nič iné nepozerá. Celkom slušne som ho zásoboval... :) Keď som s poloviškou pozeral Braindead, bola zábavná, keď ju naplo... :) TO nie je nakrútené zle, ale keďže kniha je klenot (podľa mňa :)) tak som asi očakával až príliš. Celkom slušne som sa bál pri Sirotinci a keď si spätne prehrávam pocity, silný (podľa mňa hororový) zážitok u mňa vyvolal Faunov labyrint. Inak súhlasím, pri Kingovi naozaj veľmi pekne zregeneroval môj nervový systém. (Spomínam si - Štyri po pol noci, to bola sila.)
24.08.2013
Kr4b
Článok super, hlavne druhá polka. Teraz ma tak napadá, že si najlepšie pamätám diela, tkoré vo mne niečo zanechali - buď dojem, alebo emóciu, preto si napríklad pamätám silne profesionálneho Zaklínača (knihu) alebo Bielu tmu (poviedku z CF). Ale určite viem, že ma obe vtiahli buď tým, že som z nich cítil atmosféru, alebo tým, že som z nich bol v úžase. Obomi naraz ma vtiahol napríklad Saw 1, to bol skvelý film, pointa, všetko jak má byť - ten typ hororu, na ktorý človek nezabudne, škoda, podľa mňa pokračovania pokašľali sériu. A srdce mi zamŕzalo aj pri takom Stalkerovi, Metre a samozrejme pri Faunovom labyrinte, o atmosfére má čo naučiť každého umelca bez ohľadu na zameranie. Ja, aby som pravdu povedal, oficiálne horory nemám moc v láske, ale sú tam aj filmy (aj hry a knihy), ktoré je povinnosť poznať, nie Paranormal aktivity, čo prestane baviť po štvrť hodine, alebo Grave encounters.
24.08.2013
Článok super, hlavne druhá polka. Teraz ma tak napadá, že si najlepšie pamätám diela, tkoré vo mne niečo zanechali - buď dojem, alebo emóciu, preto si napríklad pamätám silne profesionálneho Zaklínača (knihu) alebo Bielu tmu (poviedku z CF). Ale určite viem, že ma obe vtiahli buď tým, že som z nich cítil atmosféru, alebo tým, že som z nich bol v úžase. Obomi naraz ma vtiahol napríklad Saw 1, to bol skvelý film, pointa, všetko jak má byť - ten typ hororu, na ktorý človek nezabudne, škoda, podľa mňa pokračovania pokašľali sériu. A srdce mi zamŕzalo aj pri takom Stalkerovi, Metre a samozrejme pri Faunovom labyrinte, o atmosfére má čo naučiť každého umelca bez ohľadu na zameranie. Ja, aby som pravdu povedal, oficiálne horory nemám moc v láske, ale sú tam aj filmy (aj hry a knihy), ktoré je povinnosť poznať, nie Paranormal aktivity, čo prestane baviť po štvrť hodine, alebo Grave encounters.
24.08.2013
Juraj Búry
Ja som počul, že pri Faunovom labyrinte (hlavne pri scéne s Požierčom detí) bol nervózny aj sám Stephen King.
25.08.2013
Ja som počul, že pri Faunovom labyrinte (hlavne pri scéne s Požierčom detí) bol nervózny aj sám Stephen King.
25.08.2013
Adhara
Mám rada horory, no sama neviem, prečo. V našej rodine boli tak trochu tradíciou, hororové príbehy sme čítali a pozerávali odjakživa. Okrem určitého vpyvu výchovy by som dôvod hľadala asi aj v tom, že horor vie poskytnúť silný zážitok bez veľkého množstva kecov. Keď človek uvidí ducha, zľakne sa. Je to prirodzená, ľahko predstaviteľná, silná reakcia, ktorá nepotrebuje rýpanie sa v komplikovaných príčinách a zložitých duševných pochodoch. :-)
25.08.2013
Mám rada horory, no sama neviem, prečo. V našej rodine boli tak trochu tradíciou, hororové príbehy sme čítali a pozerávali odjakživa. Okrem určitého vpyvu výchovy by som dôvod hľadala asi aj v tom, že horor vie poskytnúť silný zážitok bez veľkého množstva kecov. Keď človek uvidí ducha, zľakne sa. Je to prirodzená, ľahko predstaviteľná, silná reakcia, ktorá nepotrebuje rýpanie sa v komplikovaných príčinách a zložitých duševných pochodoch. :-)
25.08.2013
jurinko
Nesuhlasim s tym, ze vsetci sa radi boja. Ani s tym, ze kto nezazil, nepochopi a kto nechce zazit, nechce ani chapat. Ja som strach zazil x krat a vzdy ma to namiesto naslednej ocisty iba nasralo. Pod vplyvom adrenalinu ludia robia chyby, preto sa vsetky vycviky niekoho, kto chyby pod adrenalinom robit nesmie, zameriavaju na svalovu pamat a na nahradenie (castokrat) chybnej pudovej reakcie spravnou rozumovou reakciou, vykonanou tak rychlo, az vyzera, ako pudova. Neznasam strach, nie je v nom ani logika, ani kontrola nad tym, co sa deje. Neznasam, ked zo mna niekto robi blbca a neznasam, ked mnou niekto manipuluje. Rovnako, ako neznasam prvoplanove dojaky (to neznamena, ze ma skutocny pribeh nevie dojat), ktore ma chcu prinutit plakat, neznasam ani prvoplanove bijaky, ktore ma chcu prinutit prezivat strach. Mam rad kontrolu nad mojim svetom a ked ju stratim, hladam priciny a sposob, ako..
25.08.2013
Nesuhlasim s tym, ze vsetci sa radi boja. Ani s tym, ze kto nezazil, nepochopi a kto nechce zazit, nechce ani chapat. Ja som strach zazil x krat a vzdy ma to namiesto naslednej ocisty iba nasralo. Pod vplyvom adrenalinu ludia robia chyby, preto sa vsetky vycviky niekoho, kto chyby pod adrenalinom robit nesmie, zameriavaju na svalovu pamat a na nahradenie (castokrat) chybnej pudovej reakcie spravnou rozumovou reakciou, vykonanou tak rychlo, az vyzera, ako pudova. Neznasam strach, nie je v nom ani logika, ani kontrola nad tym, co sa deje. Neznasam, ked zo mna niekto robi blbca a neznasam, ked mnou niekto manipuluje. Rovnako, ako neznasam prvoplanove dojaky (to neznamena, ze ma skutocny pribeh nevie dojat), ktore ma chcu prinutit plakat, neznasam ani prvoplanove bijaky, ktore ma chcu prinutit prezivat strach. Mam rad kontrolu nad mojim svetom a ked ju stratim, hladam priciny a sposob, ako..
25.08.2013
jurinko
[pokr.] ju v buducnosti v obdobnej situacii nestratit. Strach nevnimam pozitivne, rovnako ako nevnimam pozitivne stratu kontroly pri nahromadenej agresivite (evolucne ten isty mechanizmus, naval adrenalinu sposobi reakciu typu utok/utek). Ked sa niekto necha vytocit, az nevie, co robi, je to pre mna znamkou slabosti, rovnako, ako ked niekto v panike uteka zachranit iba seba a neobzera sa na nikoho a na nic. Chcem mat svoje emocie pod kontrolou, nie nechat sa nimi zmietat ako lod v burke. Citim sa potom ako nesvojpravny, akoby som nekonal ja, ale nejake chemikalie v mojom mozgu. Podla mna je clovek viac, nez len pudy a chemikalie v jeho mozgu a mal by sa o to, byt niecim viac, aj usilovat. Za hlavnu hybnu silu ludstva povazujem zvedavost a za hlavny dovod, preco sa ja osobne citim byt zivy, povazujem lasku, radost zo zivota a veselost. Ale ak sa niekto rad boji, je to na nom, urcite si...
25.08.2013
[pokr.] ju v buducnosti v obdobnej situacii nestratit. Strach nevnimam pozitivne, rovnako ako nevnimam pozitivne stratu kontroly pri nahromadenej agresivite (evolucne ten isty mechanizmus, naval adrenalinu sposobi reakciu typu utok/utek). Ked sa niekto necha vytocit, az nevie, co robi, je to pre mna znamkou slabosti, rovnako, ako ked niekto v panike uteka zachranit iba seba a neobzera sa na nikoho a na nic. Chcem mat svoje emocie pod kontrolou, nie nechat sa nimi zmietat ako lod v burke. Citim sa potom ako nesvojpravny, akoby som nekonal ja, ale nejake chemikalie v mojom mozgu. Podla mna je clovek viac, nez len pudy a chemikalie v jeho mozgu a mal by sa o to, byt niecim viac, aj usilovat. Za hlavnu hybnu silu ludstva povazujem zvedavost a za hlavny dovod, preco sa ja osobne citim byt zivy, povazujem lasku, radost zo zivota a veselost. Ale ak sa niekto rad boji, je to na nom, urcite si...
25.08.2013
jurinko
[pokr.] o nom nemyslim, ze je sialenec. Proti gustu ziaden disputat, akurat ja toto gusto az tak nezdielam. A to ma pritom adrenalinove veci typu rychla jazda na lyziach a pod. dost bavia, pretoze mam prave radost z toho, ak ten naval adrenalinu dokazem ukocirovat a nenecham sa nim ovladnut ;-) Ale neviem, ci je rovnaky typ adrenalinu strach v nocnom lese (z pohladu bojaceho sa nekontrolovane podmienky a neistota) a jazda na lyziach (mam svoje schopnosti a limity, viem s nimi pracovat a ja kontrolujem vsetko, od rychlosti akou idem az po volbu stopy). Pri tom druhom sa nebojim, viem to ovladat. Pri tom prvom sa bojim a prave to ma na tom stve. Ziadna katarzia, ziadne pozitiva. Iba nasratost zo straty kontroly :-)
25.08.2013
[pokr.] o nom nemyslim, ze je sialenec. Proti gustu ziaden disputat, akurat ja toto gusto az tak nezdielam. A to ma pritom adrenalinove veci typu rychla jazda na lyziach a pod. dost bavia, pretoze mam prave radost z toho, ak ten naval adrenalinu dokazem ukocirovat a nenecham sa nim ovladnut ;-) Ale neviem, ci je rovnaky typ adrenalinu strach v nocnom lese (z pohladu bojaceho sa nekontrolovane podmienky a neistota) a jazda na lyziach (mam svoje schopnosti a limity, viem s nimi pracovat a ja kontrolujem vsetko, od rychlosti akou idem az po volbu stopy). Pri tom druhom sa nebojim, viem to ovladat. Pri tom prvom sa bojim a prave to ma na tom stve. Ziadna katarzia, ziadne pozitiva. Iba nasratost zo straty kontroly :-)
25.08.2013
Juraj Búry
Páni jurinko...to je..to je...nuž aj si rataš kolkokrat si si prešiel kefkou po zuboch? inak nepochopil si: strach je dobrý, pokial je simulovaný a pod vplyvom estetického zázitku. samozrejme ze keby vypukla vojna netesil by som sa (mozno..ale z ineho dovodu). Kontrola je fajn ale neznasam ked je vsade. kde je potom priestor na spontánnost, prekvapenia, emocné vzplanutia a podobne? kde je to povestne korenie zivota? zivot v kontrole musí byt..hrozná nuda. alebo nie nuda. stereotyp. neznasam ho. doprajem si ho tak zhruba raz za tri mesiace aby som mal cas upratat si v zivote ale keby som mal v nom trvalo fungovat a vsetko kontrolovat... zosalel by som a vystrelil by som si mozog z hlavy. bez srandy.
25.08.2013
Páni jurinko...to je..to je...nuž aj si rataš kolkokrat si si prešiel kefkou po zuboch? inak nepochopil si: strach je dobrý, pokial je simulovaný a pod vplyvom estetického zázitku. samozrejme ze keby vypukla vojna netesil by som sa (mozno..ale z ineho dovodu). Kontrola je fajn ale neznasam ked je vsade. kde je potom priestor na spontánnost, prekvapenia, emocné vzplanutia a podobne? kde je to povestne korenie zivota? zivot v kontrole musí byt..hrozná nuda. alebo nie nuda. stereotyp. neznasam ho. doprajem si ho tak zhruba raz za tri mesiace aby som mal cas upratat si v zivote ale keby som mal v nom trvalo fungovat a vsetko kontrolovat... zosalel by som a vystrelil by som si mozog z hlavy. bez srandy.
25.08.2013