Fantasy románov pre teenagerov sa na nás v poslednom čase valia celé hordy. Vyvolený však nepatrí k nekrofilnej klasike, na akú sme v ostatnom čase zvyknutí, vekovo zapasuje skôr mladším čitateľom a nie len preto (ale aj preto), že sa podobne ako Eragon hrdí tým, že je prvotinou svojho autora. Stefana Bachmanna, ktorý sa do písania tohto príbehu pustil ako šestnásťročný. Nuž, poďme sa pozrieť na to, či sa je čím hrdiť.

Začiatok knihy je naozaj veľmi tajuplný a pútavý. Čitateľa v okamihu vtiahne... no, nie tak celkom do deja, lebo informácie sa na nás hrnú v hojnom počte, avšak sú to informácie o svete, ktorý nepoznáme, a tak dej zostáva i naďalej tajuplný. Treba však povedať, že to nie je tak celkom chyba mladého autora. Výdatne mu totižto pomáha preklad. V slovenskej verzii vznikajú vety, z ktorých sa dozvedáme, že kone nosia čižmy – a navzdory tomu, že ide o fantastický román, pochybujem, žeby to bolo autorovým cieľom. Bohužiaľ, takýchto skvostov sa nájde v knihe viac, možno až priveľa.

Hlavný problém knihy nespočíva v nelogickosti viet – skôr v nelogickosti príbehu. Postava uvidí ženu prebehnúť chodbou a o niekoľko minút rozmýšľa, či tam žena ešte stále je (pričom autor predtým niekoľkokrát zdôraznil, že žena sa ponáhľa). Protagonisti príbehu, ináč veľmi sympatickí ľudkovia, neprestávajú konať nezmyselne. Jeden z hlavných hrdinov, opísaný ako lenivý, pohodlný ťarbák zrazu z ničoho nič rozhodne, že na vlastnú päsť odhalí vraha. Rovnako tak nemá problém poraziť mocné čary vprostred noci, hoci pár riadkov predtým si ani nevedel predstaviť, že by vstal z postele. Autor píše, čo mu vyhovuje, v jednej chvíli postavu zraní a dramaticky opíše, ako sa jej koža trhá na franforce, ale po zvyšok knihy zranenie ignoruje.

Koniec-koncov je však ťažko povedať, či to autorovi možno vyčítať. Ide o knihu pre deti, ktoré si týmto klišé skôr či neskôr musia prejsť a prvých desať ráz ich určite aj nadchnú, starší čitatelia však podobné dejové zvraty asi neocenia. Je to škoda, pretože príbeh je inak pútavý a nájdeme tam niekoľko originálnych prvkov a postáv, ktoré by vynikli o to viac, nebyť chýb v spracovaní. Dej odsýpa, a keď sa prehryziete už spomínanou zaujímavou štylistikou a pristúpite na to, že čítate trochu naivnú knižku, ktorá sama seba berie úplne seriózne, zabavíte sa. Vyvolený pôsobí ako sľubný začiatok série a ako bude autor rásť, môže narásť aj jeho príbeh. Viem si predstaviť jeho celkom úspešné filmové spracovanie, avšak chcelo by to veľa odvahy – Bachmann vytvoril veľmi pôsobivý svet a núti čitateľa predstavovať si fantastické scény a obrazy, ktoré by sa žiadnemu režisérovi pravdepodobne nepodarilo prekonať.