Akú máte nočnú moru?

Ja zvyčajne utekám za autobusom. Neviem, kam ma má doviezť, viem však, že je to dôležité. Vždy mi ujde pred nosom. Alebo sa ma pokúšajú otráviť kamoši kdesi uprostred lesa. Jednoducho také normálne veci. Nenormálne mám príliš rád nato, aby ma desili.

Dávid sa bojí podivného tieňa zakrádajúceho sa za ním a ešte viac sa bojí pádu. Nie bežného pádu, po ktorom v snoch začnete lietať alebo sa zobudíte. Toho, keď padnete do limba a stojíte potom sami v temnote. Nemá rád keď padá, zlyháva a stráca kontrolu. Preto Dávid navštevuje terapeuta. Dávid je hrdina nezvyčajného slovenského filmu – Orfeovej piesne.

Orfeova pieseň pôvodne vznikla ako študentský film, bakalárska práca mladého nádejného režiséra Romana Gregoričku podľa scenára rovnako mladého a nádejného Pavla Chodúra. A teraz príde to najzaujímavejšie – vznikla na motívy komiksovej poviedky „Strach z pádu“ z cyklu Sandman od Neila Gaimana. Áno, Slováci adaptujú komiks od samotného kráľa súčasnej fantastiky. Robia to výborne. Paradoxne aj tak nemôžu svoj film premietať v kinách a Gregorička musel z VŠMU (ne)dobrovoľne odísť. Irónia.

Orfeova pieseň je krásny filmík. Jednoduchý a krásny. Šikovne balansuje medzi temnou fantasy s hororovými prvkami a drámou. Na malom priestore sa tvorcom podarilo vytvoriť spleť reality a snov, to vnútorné vytiahnuť na povrch. Psychológia sa stretá so symbolikou. Dávid prenasledovaný svojou nočnou morou sa rozhodne zo svojho strachu vypísať. Napíše divadelnú hru o Orfeovi, o antickom hrdinovi, ktorý zostúpil až do Podsvetia, aby zachránil svoju lásku. Dávid je opačný prípad. Stúpa na vrchol, ale bojí sa, že z neho padne. A v momente, keď je všetko stratené, stretá tajomnú postavu Morfea, boha snov. Viac sa o tom neoplatí hovoriť, film trvá len 40 minút a nechcem vám ho pokaziť.

Keďže predloha bola „prikrátka“, autori obohatili príbeh o vlastné línie a rozšírili ho. Risk ale vyšiel, postavy a motivácie fungujú a príbeh je plynulý. Až si prajete, aby to bolo dlhšie. Dokonca sa im podarilo pretaviť nevýhodu slovenskej kinematografie – vyumelkovanosť výrazu a obrazu – na svoju stranu. Obrazy filmu sú čisté, vždy kompozične vyvážené. Pôsobia teda ako rozpohybované komiksové okienka. Hocikde inde by to prekážalo, tu je to však v poriadku.

Jediná vec, ktorá by sa dala filmu vytknúť, sú slabšie efekty. Ale vzhľadom na to, že ide o študentský film a na Slovensku ešte „neprebádanú“ technológiu, dá sa to zniesť.

Zdá sa, že sa nám tu zrodilo šikovné filmárske štúdio so záujmom o fantastiku. Len škoda, že v jeho snahe ho asi zbrzdia financie. Dúfajme, že nie, SPYGER ARTS má ambíciu aj potenciál dostať nás na filmovú mapu Európy.

Nie je však isté, či to bude s Orfeovou piesňou. Tento film sa totiž zatiaľ nedostal do bežnej kinodistribúcie. Problémom sú autorské práva. Gaiman ich odklepol (a to si postavu Morfea stráži), avšak práva na komiks vlastní aj vydavateľstvo DC, ktoré aktuálne buduje vlastný filmový vesmír po vzore MARVEL-u. Určite nevypustí práva na jeden z ich najpopulárnejších charakterov mimo neho. A tak je nevyhnutné nájsť si inú cestu k divákovi. Premietania na fanúšikovských zrazoch, vo filmových a študentských kluboch. Rozdávanie DVD na akciách zadarmo. Alebo ako príloha k marcovej Pevnosti (č. 03/2014). Tam môžete na Orfeovu pieseň naraziť. Keďže ide o naozaj podarený slovenský film, neprepásnite to. Oplatí sa.