Čo je treba, aby sa zrodil geniálny spisovateľ? Dlhy z gamblerstva, potoky alkoholu, závislosť na ópiu, o desaťročie mladšiu ženu a tragický osud. K tomu pridáme meno, ktoré sa ťažko skloňuje (Od Poea? Poa? Poo?). A zrodí sa niekto ako Edgar Allan Poe. Sirota, poet, literárny kritik, ale hlavne fenomenálny poviedkar z prvej polovice 19. storočia. Zomrel chudobný vo veku štyridsať rokov, neznášaný kritikmi ešte niekoľko desaťročí. Veď ako inak. Pravý umelec.

Napriek tomu je zapísaný v dejinách literatúry výrazným písmom, lebo má na svedomí zopár významných činov. Bol to on, kto ukázal, ako sa má správne písať poviedka. Dovtedy to bola ťažkopádna forma plná nevyvážených textov. Dnes už notoricky známe fakty, že poviedka má mať len zopár postáv, jednoduchý dej a žiadne zbytočné odbočky, majú pôvod pri Poeovi. Pripísať mu môžeme vynález „otvoreného konca“. Jeho nedokončený a jediný román Príhody Arthura Gordona Pyma dráždil autorov a čitateľov, ktorí sa ho pokúšali uzavrieť. Tak vznikli novely Ľadová Sfinga (Verne), alebo V Horách Šialenstva (Lovecraft).

Poe sa tiež považuje za (spolu)zakladateľa až troch žánrov: sci-fi, detektívky a hororu. Niektorí literárni teoretici však tvrdia, že v jeho príbehoch nájdeme stopy všetkých moderných žánrov.

Okrem iného inšpiroval mnohých spisovateľov: Doyla, Verneho, Baudelaira, Rowlingovú, Bradburyho a hlavne Lovecrafta, ktorého rané poviedky sú na nerozoznanie od Poeových.

Prečo o ňom píšem?

Poe sa dodnes vydáva, na našom trhu je stále niekoľko rôznych vydaní vo viacerých jazykoch. Jedno však vyzerá zvlášť zaujímavo. Čierny kocúr - knižka s červeno zafarbenými okrajmi listov a bizarným obrazom na doskách. Zaváňa to prvoplánovosťou a gýčom. Avšak vo vnútri sa nachádza kvalitne preložený a reprezentatívny výber poviedok, ktoré sú doplnené poznámkami k textu. Dostaneme nielen známejšie Poeove kúsky (Zradné srdce, Pád domu Usherovcov, Predčasný pohreb...), ale v krátkosti aj pozadie ich vzniku. Osobne oceňujem, že sa vo vydavateľstve SnowMouse Publishing zamerali hlavne na Allanovu hororovejšiu tvorbu. A nie detektívnu, ktorá dnes pôsobí už trochu ťažkopádne.

Otázka však je, komu je kniha určená? Znalci Poea po tak notoricky známych príbehoch nesiahnu. Oni asi ani nemusia. Výber je zostavený zo svižných a výrazných poviedok (čím sa prekonáva nevyhnutné zostarnutie jazyka textu a dobových kontextov), a tak je jasné, že vydanie mieri hlavne na mladších čitateľov a ľudí, ktorí s Poeom ešte neprišli do styku. Stretnú sa s ním vo všetkých jeho polohách: ako s autorom gotických príbehov, logikom a vedcom, filozofom zaoberajúcim sa etikou, psychológom a hlavne skvelým rozprávačom. V tom prípade by však bolo fajn, keby sa na konci nachádzala nejaká esej, ktorá by nás zoznamovala aj s autorom samotným, nie len s jeho dielom (podobne ako je to vo vydaní Lovecrafta u českého vydavateľstva PLUS).

Čierny kocúr je i napriek tomu skvelým úvodom do Poea. Akýsi Poe 101. Svižná knižka, ktorej z každej strany kvapká krv, šialenstvo a ľudská zvrátenosť, poteší každého milovníka klasickej literatúry, hororu a gotickej subkultúry. Príjemne mrazivé čítanie na cesty alebo len tak, na dlhé večery, hlavne ak je Poe pre vás stále neznámy. SnowMouse odviedlo skvelú prácu. Odporúčam.