Mike Mignola je úžasný rozprávač. Má cit pre akciu, pre strih, pre striedanie dejových rovín i výstavbu príbehu. Lenže každý príbeh potrebuje byť z niečoho postavený. Mignola si vyberá známe motívy z mýtov a rozprávok, ktoré ukladá do vlastných súvislostí. V skutočnosti nevzniká nič nové, ale nám sa to javí ako nesmierne originálne. Lebo to, čo vzniká, je mýtus. A mýty fungujú bez ohľadu na dobu vzniku alebo na hrdinu.

Mignolov mýtus funguje perfektne, lebo má všetko, čo má mať. Naviac je prístupnejší modernému čitateľovi, lebo sa prihovára jazykom popkultúry.

Aj príbeh Divokého honu (čitateľný aj bez znalosti predchádzajúcich dielov) je proste skvelý. Horor síce vystriedala rozprávkovosť a fantastika, ale nevadí to. Je to akési prirodzené, vychádza to z logiky Hellboyovho sveta. Príbeh je svižný a skvelý. Jediný problém, je otvorený koniec.

Divoký hon je posledný nádych pred tým, ako sa Hellboy vrhne do finále. Paradoxne, tento príbeh je pomerne komorný. Až rozmýšľate, či s touto sériu začať, toto je posledná možnosť. Ďalej to už bude na seba priveľmi nadväzovať.

Tento diel si už Mignola nekreslil sám. Namiesto neho tu máme Duncana Fegreda, ktorý však Mignolov jednoduchý štýl vystihol. Presne dodržuje Mignolovu kompozíciu, farebnosť i obsahovú výplň okienok. Avšak je omnoho detailnejší a jeho kresba je realistickejšia. Je to iné ako Mignolova hranatá jednoduchosť, ale atmosfére to neuberá. Práve naopak. Je zaujímavé si uvedomiť, ako smiešne tenké končatiny Hellboy má.

Comics Centrum si môže prirátať ďalší úspech. Výborný komiks výbornej série. My, ktorí sme sa do Hellboya ponorili, to vieme už dávno a netreba nám to hovoriť. Vy, čo ste tak neurobili, je najvyšší čas!

Hodnotenie: 90%