V kinách po celom Slovensku sa momentálne premieta jeden s posledných pokusov "nezničiteľného" Arnolda o návrat na výslnie akčného filmu. Ako však hovorí jedno múdre porekadlo - Nie je všetko zlato čo sa blyští, tak ani skúsený harcovníci Roger Spottiswoode a Arnold Schwarzenegger nedokázali zo sľubne vymyslenej zápletky dostať viac ako priemerné scifi s

nadpriemernými efektami.

Príbeh celého filmu je veľmi jednoduchý a nemá veľmi význam ho rozoberať, pretože by ste prišli aj o poslednú radosť z pozerania. Len v skratke: Arnold hrá pilota, ktorý raz večer po návrate z práce, doma nájde niekoho, kto je mu až priveľmi podobný. V zápätí sa dozvie, že ten niekto je jeho klon a potom nasleduje spŕška divných akčných scén, ktoré sú až príliš pomalé a vágne na to, aby nezačali po chvíľke nudiť. Onedlho prichádza na rad odhalenie hlavného vinníka a samozrejme jeho následná likvidácia.

Samozrejme, že dej pri takomto type filmu nie je veľmi dôležitý, ale tu chýba aj akékoľvek z klasických klišé akčných filmov a to či už "dobrý a zlý hrdina", alebo "drsný a neprístupný a krásna blondýnka":). Veru tak! Namiesto toho nás poslednú štvrtinu filmu sprevádzajú dvaja Arnoldovia s priam vinetuovskými vlastnosťami. Čo by samozrejme nebolo naškodu, keby mal Arnold znova tridsať a snažil by sa ukazovať viac svoje svaly ako svoj herecký (ne)talent. Ostatné herecké osadenstvo len dopĺňa pauzy v čase kedy sa hlavný hrdina nenachádza na plátne.

Asi najviac mi na filme vadilo, ako sa snažili tvorcovia sami seba presvedčiť, že natáčajú scifi. Myslím tým neustále predvádzanie rôznych hračičiek a technických vymožeností (ako sú holografické premietanie, obrazovka v zrkadle, alebo vrtuľník, ktorý sa z ničoho nič zmení na stíhačku). Totižto, takmer všetky tieto "hračičky" sú vo filme osobitne predstavované jedna po druhej a keď vyjdete s kina, nebudete si pravdepodobne pamätať mená hlavných hrdinov, ale zato budete presne vediet ako sa ovláda vrtuľník diaľkovým ovládaním!

Toto priamo súvisí aj s vizuálnymi efektami. Tie veľmi dobre dopĺňajú celkovú atmosféru filmu a v pasážach, kedy sa na plátne pohybujú dvaja Arnoldovia si zrejme ani neuvedomíte, že sú to vlastne trikové scény. Takmer celá hudobná kulisa filmu je zložená z orchestrálnych častí (aj keď doplnených syntezátormi) a až ku koncu sa objavuje jedna, či dve drsné elektronické pesničky v štýle tak známeho z Matrixu, Vrany, Šakala či Spawna. Hudba a efekty sú nakoniec jedinými svetlými stránkami filmu.

Aj keď to vyznieva, že tento film sa neoplatí vidieť, nie je to celkom tak. Pravdou je, že som sa celkom bavil a čo ma nesmierne potešilo, bola posledná hláška pred likvidáciou hlavného nepriateľa, ktorá mala dokonca na to aby minimálne dobehla tú z tédvojky - Astalavista, Baby!

Keby bol film minimálne o pol hodinu kratší a trochu menej pozitívny a optimistický (=Arnoldovský), možno by bolo všetko inak, ale takto nám ostáva len veriť, že Terminátor 3 bude o niečom inom.