Selfpublishing je určite zaujímavou alternatívou k vrtochom vydavateľstiev, avšak, rovnako ako všetko iné na svete, má tiež mnohé negatíva. Väčšine z nich sa bohužiaľ nevyhol ani Aphelion. Väzba je brožovaná, ilustrácie sú amatérske (kreslil ich sám autor) a korektúra textu v podstate chýba. Napriek tomu si nemyslím, že je podstatné rýpať sa v gramatických chybách, preklepoch, chýbajúcich písmenách či zvratných zámenách, zlom skloňovaní, čiarkach alebo v opakovaní slov. Všetky tieto neduhy amatérskeho textu, nedotknutého rukou profesionálneho editora alebo korektora, sú prítomné (a je naozaj škoda, že si autor na formálnej stránke nedal viac záležať), pri hodnotení tohto diela je však podľa môjho názoru formálna stránka nedôležitá. Nie, že by nedostatky neprekážali, ale kvality knižky nikdy nedokážu úplne prekryť.

Aphelion je totiž dobrá kniha.

Je pútavá, zaujme a nenudí. Ja osobne som ju prečítal za štyri dni a ani raz som sa do čítania nemusel nútiť. Príbeh boja ľudskej rasy a jej neplánovaných potomkov o prežitie, načrtnutý štetcom kvalitnej space-opery, na pozadí tajomných vesmírnych síl, je miestami naozaj strhujúci. Dejové zvraty a prekvapenia (najmä v prvej polovici knihy) sú na úrovni profesionálnych autorov, rovnako ako opisy udalostí či vesmírna akcia. Je naozaj zaujímavé sledovať, ako sa to celé vyvinie a musím povedať, že po prečítaní tejto knihy mám veľmi dobrý pocit.

Aphelionu sa dá vytknúť (okrem formálnych nedostatkov) v podstate iba málo. Mne najviac prekážalo, že v celom príbehu v podstate neexistuje ani jedna pozitívna postava, s výnimkou až detsky nevinného Quirta, ktorý však do deja takmer nijako nezasiahne a funguje po istý čas skôr ako sprievodca čitateľa, než ako plnohodnotná postava. Všetky ostatné postavy sú hnané negatívnymi pohnútkami, čo mne osobne dosť znemožňovalo vcítiť sa do ich osudov a držať niektorej z nich palce. Vo výsledku tak aj tie strhujúce vesmírne bitky či prenasledovania vyzneli akosi nenaplnene, keď tesné úniky pred neuveriteľnou presilou vlastne niet komu priať. Tento fenomén je do dokonalosti dotiahnutý tým, ako autor narába s postavami. Smrť niekoho, koho myšlienkové pochody predtým čitateľovi prinášal úplne do detailu, často odbil “mimo záber”, či v dôsledku náhody. Iste, dá sa povedať, že toto je klasický prvok space-opery, kedy postavy sú, na pozadí vesmíru a jeho gigantickosti, v podstate zanedbateľné, mne to však kazilo čitateľský zážitok, rovnako ako úplne explicitné vysvetlenie pôvodu všetkých udalostí, ktoré síce niektorým náhodám dalo zmysel (a ukázalo, že vlastne o žiadne náhody nešlo), ale zároveň totálne znemožnilo akýkoľvek čitateľský pokus o dotvorenie si vlastného, aspoň trošku pozitívneho, konca. Som si však istý, že všetky tieto veci, ktoré ja vnímam ako negatíva, boli autorovým zámerom a nedá sa preto hovoriť o chybách, ale skôr o subjektívnom pocite mňa ako čitateľa, ktorému tento zámer pravdepodobne nebol určený. Je preto možné, že inému čitateľovi sa práve surovosť a necitlivosť dejových zvratov a udalostí, ako aj krutosť, s ktorou autor nedovolí svojim postavám dosiahnuť ich ciele, bude páčiť.

V každom prípade sa dá povedať, že Aphelion rozhodne je knihou, stojacou za pozornosť. Ukazuje, že selfpublishing nie je chiméra ani na Slovensku a že, hoci ide pravdepodobne o hobby, čo sa týka ekonomického rozmeru, dá sa aj touto formou zvyšovať kvalita slovenskej fantastiky. Som presvedčený o tom, že keby Alexander Pavlík svoje ďalšie dielo ponúkol renomovanému vydavateľstvu, išlo by o výrazný kvalitatívny posun a dúfam, že aj ekonomický úspech. Dobrá formálna úprava a zmysluplné promo by jeho tvorbu dokázali priblížiť širšiemu publiku, ktoré by, myslím, nebolo sklamané.