Realita nie je taká ako sa nám javí. Pod povrchom driemu sily, ktoré nie sú naklonené masám. Nič nie je pravda, všetko je dovolené. A tak vôbec. Konšpiračné teórie a popkultúra idú dohromady. Akty X, DaVinciho kód, Iron Sky, nacisti zbierajúci čarovné artefakty, superpočítače a vládne sprisahania.

O niečom takom je aj videoherná séria Assassin’s Creed (Asasínske krédo). Tvorcovia si povedali, že nahádžu všetky konšpiračné teórie dokopy, hodia toho naháňačky za pokladmi a celé to pojmú ako „cestovanie v čase“. Lebo načo sa hrabať v archíve a mapách, keď si môžete z DNA vyčítať, kam to vaši predkovia zašili, že? Znie to možno hlúpo, ale nejak to funguje. Je to dobrý námet na film.

Viete, keď dáte všetky tie sprisahania dokopy, veľmi to nedáva logiku. Asasíni a Templári sa naprieč históriou naťahujú o artefakty, ktoré tu zanechali „Atlanťania“ (ja viem, že sa tak nevolajú, ale chápeme sa) za pomoci, ktorých môžu ovládať ľudstvo. Podľa mňa obe strany sú banda manipulatívnych povýšeneckých... blbcov. Ale nie sme tu aby sme filozofovali o morálke nájomných vrahov a povahe ľudstva, i keď film sa o to miestami snaží. Je to príjemný vklad, ktorý ukazuje, že nič nie je čiernobiele.

Samotný film má však v sebe mnoho, prevažne remeselných chýb. V prvom rade je to kamera a strih pri akčných scénach. Tie sú trasľavé a s množstvom zbytočných prestrihov, takže si akciu nevychutnáme tak, ako by sme chceli. Je tam jasná snaha vyvolať dojem, že sme priamo v dianí, ale nie vždy to funguje. Film je, vzhľadom na svoju podstatu, smrteľne vážny a miestami to pôsobí komicky. Scenár má logické diery, ale na druhej strane, to sa pri konšpiračných thrilleroch stáva. Čo by sa však stávať nemohlo je strata tajomna. Hneď v prvých sekundách na obraz vyroluje text a oznámi nám, ktorí sú tí dobrí, ktorí sú tí zlí, čo a prečo. Mysteriózny nádych prítomný v hrách je razom preč. Vlastne celý scenár pristupuje k divákovi ako k blbcovi. Neustále sa niečo vysvetľuje, opakuje, postavy popisujú čo sa deje, akoby nám nestačilo, že to vidíme. Niekedy je to nutné, lebo v hromade informácií a expozícií sa môžeme strácať, ale sú scény kedy to je otravné.

Je to škoda. Aj na zlom filme sa môžete baviť a pravdepodobne sa to stane i pri Assassin’s Creed. Nedá sa mu totiž uprieť snaha. Obraz je prefiltrovaný ako fotky na Instagrame, ale pod tým nánosom počítača cítite poctivé kaskadérske remeslo. Rekvizitári si dali záležať na množstve detailov, herci sú perfektní. Na plátne je tak svet, do ktorého sa ľahko ponoríme a v ktorom sa ľahko stratíme. To sú tie momenty, keď technické nedokonalosti nevadia.

Kde sa teda stala chyba? Prečo je všeobecná mienka proti filmu? V prvom rade je to jeho atmosférou. Je temnejšia, pomalšia s jemným nádychom surrealizmu. Fakt jemným. Režisér Justin Kurzel má v sebe akési umelecké cítenie, na plátne ukázal snahu o vytvorenie „iného“ blockbusteru, aké teraz bežia v kinách. Miesto farieb temnota, miesto humoru vážnosť a miesto zbesilého tempa precízne budovanie atmosféry. Cena za to bola, že sa úplne odklonil od predlohy. Aj v štruktúre príbehu. V hrách hrá prím minulosť, tu sa sústredil na sci-fi zápletku v súčasnosti. Fanúšikovia tým môžu byť sklamaní, lebo práve historické prostredia sú ťahákmi série.

Druhou chybou bol marketing, ktorý to síce prezentoval ako film s „cestovaním v čase“, ale ukazoval nám prevažne historické kulisy. Že to bude viac ako hry. Ak ste ich aj nehrali, bolo normálne z trailerov očakávať väčšinu filmu zasadenú v minulosti. To sa nedej. Históriu zastupujú asi štyri scény, inak sme zavretí vo veľmi futuristickom väzení.

Ale hlavným problémom filmu je absencia vyvrcholenia. Zápletka má potenciál, svet pohltí, príbeh graduje. Dráždi nás i našu predstavivosť, sľubuje veľké veci... ale nakoniec ich nenaplní. Vygraduje bez výraznejšieho finále, abstinuje koniec. Lebo Assassin’s Creed je plánovaný ako trilógia. To však asi nevie každý. Z kina ľahko odídete sklamaný a neuspokojený. A po toľkom dráždení by sme si vyvrcholenie zaslúžili. Ostáva nám teda iba dúfať, že Ubisoft nejaké peniaze naškrabe a napriek negatívnemu prijatiu dvojku natočí.

Assassin’s Creed má blízko k B-čkovým filmom. Je nedokonalý, ale je na ňom cítiť snahu natočiť film, ktorý nie je priemerný, ktorý je iný. Dokáže pohltiť, dokáže zabaviť, dokážeme mu chyby odpustiť. Nesmieme však od neho nič čakať. Toto je naozaj jeden z tých filmov, ktorý doslova a cielene nenapĺňa očakávania. To je jeho najväčší problém. Ak však pristúpite na jeho hru, ak ste fanúšikovia technothrillerov, konšpirácii a naháňačiek za pokladmi, môžete si ho užiť.

60%