Táto kniha ma upútala hneď dvojnásobne. Na obálke má zaujímavého netvora – tvár je vskutku hrozivá, s fascinujúcimi zubami – takže som bola zvedavá, kto to je. Druhá vec, ktorá ma zaujala, bola, že na slovenskú fantastickú scénu vstupuje ďalší autorský nováčik a chcela som zistiť, ako píše a aký príbeh ponúka.

A musím povedať, že výborný. Len nedávno /po prečítaní troch postapo románov od slovenských autoriek/ som si povzdychla, že by som konečne chcela čítať nejaké postapo, ktoré by napísal muž a už o mesiac nato som v ruke držala Sabotáž na okraji vesmíru. Opravte ma, ak sa mýlim, ale vychádza mi to tak, že Sabotáž na okraji vesmíru je prvý postapo román v slovenskej fantastike, ktorý napísal muž. Je skvelé byť v niečom prvý, navyše, príbeh je veľmi dobre napísaný, má uveriteľné pozadie, prepracovaný systém prežívania ľudskej populácie, dobrodružný dej a postavy, o ktoré sa budete báť, pretože nič nie je isté a hrdinovia knihy nie sú žiadni nezraniteľní supermani. Hlboko je izolované a ovládané malou skupinkou vyvolených, smrť je všadeprítomná, je to najrýchlejší trest za rôzne priestupky a prekvitá tu aj zločin najrôznejšieho druhu.

Rozprávačom príbehu je priekupník s omamnými látkami. Vďaka nemu spoznávame Hloboko – posledné ľudské osídlenie na Zemi zničenej jadrovými bombami. Hlboko má svojich vyvolených aj zatratených. Jedni žijú v dostatku a druhí bojujú o potravu, o miesto na život a o vodu. Logické a jasné. Hlboko je celé roky nepriedušne uzatvorené, posledných ľudí, ktorí sa sem dobíjali utekajúc pred smrťou z ožiarenia, nechali Hlbočania búchať na dvere.

Po rokoch, keď je tam vonku všetko mŕtve a spálené na prach, ktosi zaklope na oceľovú bránu. Postava v prilbe sa nedá prehliadnuť, všetci sú okamžite na nohách, nervózni a zvedaví, kto to je, ako prežil, čo chce...?

Do Hlboka, pod dohľadom omračujúcich zbraní, vstupuje Gamini – netvor zrastený z dvoch ľudí, s dvoma mozgami, štyrmi očami a žraločím úsmevom – jediný človek, ktorý tam vonku dokázal prežiť, génius, stratég, samouk, zabijak a prefíkaný kanibal. Hlbočanov okúzli kartovými trikmi, zaujme svojím životným príbehom a omámi hypnotickým hlasom vychádzajúcim zo zdvojených hlasiviek. Ovláda tento muž kúzla? Alebo telepatiu? Číta myšlienky a vie ich druhým podsúvať? Ako je možné, že mu všetci tak rýchlo podľahli?

Je to vizionár a spasiteľ, či obchodník s dažďom?

Cudzinec prišiel do mesta a vo vozíku má naloženú nádej na nový začiatok, na život v lone krásnej prírody na povrchu a na splnené sny pre každého jedného, aj toho posledného žijúceho obyvateľa Hlboka. Stačí jediné – stačí si niečo želať.

Gamini má totiž prístroj – sám ho zostrojil, odskúšal a vie ho ovládať – ktorým môžu Hlbočania... ale to si musíte prečítať. Prístroj má zaujímavé funkcie, jeho fungovanie autor podal dostatočne jasne a keby niečo také bolo možné, určite by som ho tiež chcela vyskúšať.

Lenže – a teraz prichádzame k podstate konfliktu – každý, kto má moc spĺňať najväčšie ľudské túžby, má moc tým ľuďom diktovať podmienky a ovládať ich. Ťažko potom rozlišovať, ktoré želania vodcu sú ešte rozumné, ktoré sú len zvláštne a ktoré sú už neľudské a zvrhlé. Veď ak je to potrebné, aby ľudstvo opäť žilo na povrchu... Cesta poslušnosti a viery môže viesť až do priepasti.

Gamini ukáže zbedačeným, ustráchaným a ubitým zvyškom ľudstva víziu nádherného zajtrajška. Vedie ich ako na motúziku presne tam, kam chce a stádo za ním ide, už sa nepýta, nespochybňuje, lebo túži veriť, že vízia je skutočná. Iná možnosť je pomalé vyhynutie medzi smradľavými podzemnými stenami.

Záver ma prekvapil a zaskočil, fakt som ho nečakala a prijala by som aj pokračovanie príbehu, lebo takto to predsa skončiť nemôže!

Postavy príbehu sú plastické, majú dobré aj zlé vlastnosti, konajú pre vlastný prospech, kalkulujú, premýšľajú a menia plány, ak im to vyhovuje. Konajú a premýšľajú realisticky, nie sú to len nemysliace bábky ich tvorcu, pôsobia dostatočne uveriteľne a živo. Autor má hrdinov dobre premyslených. Podobne je to aj s príbehom a s napätím, ktoré postupne graduje od zvedavosti cez obavy až k strachu, že to celé dopadne veľmi, veľmi zle.

Kniha sa číta ľahko, nič rušivé na mňa nepôsobilo, je to zaujímavé a dobré oddychové čítanie. Dostala som, v čo som dúfala.

Po Jane Plauchovej, Jankovi Išovi, Markovi E. Pochovi či Filipovi Červenákovi sa nám tu črtá ďalší úspešný autor a mne zostáva dúfať, že táto kniha bude prvou z Brenkušových kníh.

Kto by si chcel prečítať a porovnať iné postapo romány slovenských autorov, môže skúsiť: Alta Vášová /Po/, Miroslava Varáčková /Prežila som svet, Adaptácia/, Viktória Drgoncová /Nepriatelia Urdisu/.

Za recenzný výtlačok ďakujem Vihorlatskej knižnici v Humennom, ktorá si ho zakúpila v rámci dotačného systému Fondu na podporu umenia.

Lenona

Sabotáž na okraji vesmíru

Richard Brenkuš

Artis Omnis, 2016

• Počet strán: 336

• Väzba: brožovaná

• Rozmer: 105×175 mm

• Jazyk: slovenský

• ISBN: 9788089718818

• Rok vydania: 2016