Trailer na Život ma celkom zaujal. Mimozemský život a objavovanie vesmíru je vec, ktorá ma neuveriteľne fascinuje. Aj z tohto dôvodu som bol zvedavý, o čom to vlastne bude. A bol som prekvapený.

Bol to horor. A podľa môjho skromného názoru dobrý. Nie každý bude do mnou súhlasiť, ale ja som bol celý čas ako na ihlách. Celkom nechápem, ako ho každý druhý človek na internete porovnáva s Voltrelcom. Je tam vágne spojenie a oproti Voltrelcovi sa tu pristupuje s oveľa väčšou opatrnosťou.

Dej je pomerne jednoduchý. Z Marsu príde vzorka a aby sa zabezpečila biologická bezpečnosť, tak sa bude skúmať na stanici, plus celá rada preventívnych opatrení. Pokus sa však čoskoro vymkne spod kontroly a nastupuje súboj na život a na smrť.

Obrovskú pochvalu si zaslúži fakt, že vedci aspoň raz postupovali ako vedci. Trojitá karanténa, lebo vesmírne patogény. V tomto smere je drvivá väčšina sci-fi strašne benevolentná tvárou v tvár mimozemskej nákaze. V týka sa to hlavne planét pozemského typu, skadiaľ hrozia tie najnebezpečnejšie choroby, kvôli kompatibilite. Čo je podľa mňa najmenej pochopené nebezpečenstvo s obývateľnými planétami.

Čo tam ešte mohli mať, bolo UV svetlo alebo dusík na to aby zamrazili vzorku pre prípad. Respektíve jednoduchý mechanizmus s možnosťou vyhodenia skrinky do vesmíru.

Postavy mi prišli normálne a ľudské, správali sa celkom slušne na astronautov až na jednu výnimku. Pracovali na riešení problému namiesto panikárenia. Avšak prirodzenej panike sa nevyhli. No vzhľadom k ich problému je to len prirodzené. Väčšine som držal palce a napriek malej znalosti ich pozadia, bolela každá jedna smrť.

A teraz by som rád venoval odstavec mimozemšťanovi. Chápem jeho mimoriadnu odolnosť, ale na môj vkus pôsobil extrémne nezničiteľne. Netýkalo sa ho žiadne zranenie, extrémne teploty ani extrémny chlad. Nevylučujem možnosť existencie takého živočícha, ale toto bolo trochu veľa.

Príjemný bol nápad s univerzálnymi bunkami, na zemi nereálne, ale na takejto úrovni nie je nič nereálne taký je proste život, nekonečne plastický. Ale opäť, hovoríme o mimozemšťanovi.

Zaujímavý bol prechod od fascinácie k živočíšnej nenávisti. Animálnosť proti animálnosti. A film dobre človeka hecoval proti tej veci. Nakoniec to bolo zviera, ktoré nechcelo komunikovať a pri prvej zlej skúsenosti nemilosrdne útočilo a vraždilo. Nepomáhala k tomu ani slizkosť tvora s chápadlami. Človek voľky nevoľky fandil posádke v každom momente. Napätie sa dalo krájať nožom.

Film u mňa zahral na strunu rasy. Ten tvor z vesmíru, defakto útočil na ľudí. Bolo to nepriateľstvo úplne na základnej úrovni. A jediné, čo som si želal, bolo aby to niekto zabil. Nie je na výber. Je to inteligentné zviera a vie, že musí zabiť posádku aby prežilo. Reálne však posádka nie je schopná tvora zabiť. Ale to ten tvor nevie, tak pokračuje.

Najväčším prekvapením bol záver. V kútiku duše som dúfal, že sa podarilo tvora odstreliť do vesmíru. Ale nočná mora pokračovala. Nemyslel som, že to skončí zle, aj napriek márnej snahe všetkých astronautov.

Film ma príjemne prekvapil, lebo som to v kine vzdal s horormi. A je to už nejaký čas, čo ma film držal v takom napätí ako tento. Znechutený, zúfalo sa načahujúci k plátnu aby som zachránil toho alebo toho. A Bez jump scarov! Malo to napätie a existenciálny teror.

Zostáva tu podstatná myšlienka. Vesmír je nebezpečné a kruté miesto. Je ním aj bez nepriateľského života. Treba k nemu pristupovať s rešpektom a ohromnou opatrnosťou. Neverím, že narazíme iba na priateľský život, musím byť pripravený čeliť všetkému. Verím, že to ľudia zvládnu. To kde sme a čo sme je výsledok, ktorý sme si vybojovali a budeme bojovať o svoje miesto, nech už stretneme, čo stretneme.

Toto nebol súboj s morálnym aspektom. Toto bola animálna záležitosť. Tesáky proti tesákom. Moderná spoločnosť také niečo už nepozná, ale v začiatkoch naši predkovia denne čelili predátorom. Možno sa nám táto stránka ešte niekedy zíde.

Záverečné Hodnotenie: 7/10