Celý dej hry začína po tom, ako Ethan Winters dostane mail od svojej ženy. Mia mu totiž pošle znepokojujúci mail, ktorý kontrastuje s predošlou veselou správou. V ňom mu vraví, že za ňou za žiadnych okolností nemá chodiť. Podľa logiky hororov sa za ňou, prirodzene, vydá a začnú sa diať veci.

V dome v Dulvey, v americkom štáte Louisiana, totiž zisťujeme, že nás budú trápiť ďaleko horšie veci než pár zombíkov. Spojler - tí sa v hre nevyskytnú takmer vôbec, ak nerátame členov rodiny Bakerovcov, takých milých kanibalistických nemŕtvych.

Naopak, našimi hlavnými súpermi sú potvory, ktoré sú nazvané „molded“ (pokojne ich volajme „plesnivci“, bude to aspoň väčšia sranda). A veľký zvrat na konci v podobe malej Evelyne a zapojenia sa Umbrella Corpration, ktorá si vždy nájde spôsob, ako sa votrieť do deja. A to aj šestnásť rokov po udalostiach v Raccoon City (referencia na to je v samotnej hre).

Celú hru by sme v podstate mohli rozdeliť na dve časti. V prvej sa musíte vysekať zo zajatia rodiny Bakerovcov, v druhej, naopak, musíte putovať loďou, mokraďami a banskými chodbami, aby ste prišli na to, že v svete ovládanom T-vírusom má za ušami každý.

Práve toto sa mi na hre páčilo. Chlapci a dievčatá od CAPCOMU totiž stále vedia, ako urobiť zvrat v deji a postavy, ktoré neznášate už len pri zmienke na nich, sú nakoniec obeťami, s ktorými vám neostane nič iné, len súcitiť. V tomto smere má hra rozhodne body k dobru. Dokonca aj hlavná záporáčka, malá Evelyne, je len obeťou machinácií Umbrelly, ktorá sa stále nevzdala nádeje nájsť spôsob, ako by mohol byť T-vírus použitý v rámci bojového využitia.

Druhým, podľa mňa správnym, krokom bola zmena perspektívy pohľadu postavy z tretej osoby na first-person hru. Hra tak dostala potrebné korenie a celý prvok survivalistického hororu tak získal na intenzite. Menej akcie a viac dusivej atmosféry, to je to, čo séria Resident Evil už dávnejšie stratila a konečne to opäť našla. Možno teda zhodnotiť, že aspoň v hernom svete sa tento fenomén vracia k tomu, v čom je najlepší. Navyše, hra je spracovaná pre využitie vo virtuálnej realite. Atmosfére ale neuberie, ani keď ju hráte "len" na počítači.

Celý náboj hry však rozbíjajú niektoré pasáže, ktoré strávite prevažne súbojmi či utekaním pred členmi rodiny Bakerovcov. Chápem, že T-vírus robí divy, ale stretnúť hlavu rodiny, Jacka, už po ikstý krát, zakaždým vytunenejšieho a ťažšie zabiteľného, bolo miestami viac než otravné. Nesmrteľnosť sa ale nevyhýbala ani iným postavám, niekedy to vyslovene hraničilo až s plot armourom. Nehovoriac o tom, že brutalita v niektorých pasážach bola viac na škodu ako na úžitok.

Ďalším problémom hernej mechaniky bol inventár. Áno, dobre počujete, to, kde nosíte všetky pakšamenty, ktoré v hre pozbierate. Veľmi rýchlo totiž dôjdete na to, že je primalý a ak to hráte na počítači, zošedivejú vám vlasy, lebo to, čo normálne užijete s joystickom, budete prácne preklikávať myšou a voliť z ponuky, čo vlastne chcete docieliť. Varovanie: ak manipulujete s inventárom, buďte si istí, že nemáte na blízku nepriateľa, pretože čas ďalej beží a kým vy sa snažíte prísť na to, ako funguje toto s týmto, príšera sa snaží prísť na to, ako vás najrýchlejšie vyprevadiť zo sveta.

Samotné fungovanie plesnivcov je takisto sporné. V zásade platí, že akonáhle objavíte brokovnicu, stávajú sa z nich len štatisti, ktorí vás akurát otravujú. Preto som vítal zmenu, keď som bojoval proti Marguerite, ktorá mala obľubu v chrobáčikoch a k slovu sa dostal podomácky vyrobený plameňomet či granátový koncert.

Hra je silnejšia najmä v druhej časti, kde je prítomných niekoľko dvojitých zvratov a putovanie po opustenom vraku lode (ak nerátate všetky nemŕtve a mutované srandičky) či cesta banskými chodbami. Majú to pravé čaro. Naozaj, o zimomriavky nebola núdza, celé to podčiarkovala hudba k hre, ktorá je už tradične dobre zvládnutá. Kolektív Morimoto, Chinone a Hori predviedol, že vo svete hernej hudby majú čo povedať.

V deji bola prítomná aj fatalita, kedy máte k dispozícii určitý počet liekov na určitý počet osôb, ale, prirodzene, o jednu dávku prídete a musíte voliť medzi dvomi osobami. Keďže ale jednu z nich takmer nepoznáte, bola u mňa voľba v prvom prechádzaní hry pomerne ľahká. Nič menej, za každú voľbu máte achievement, takže ak zbierate trofeje za hry, môžete si to vyskúšať, avšak isté veci v hre sa potom, prirodzene zmenia. Ako sa komu potom páči výsledok, to už je vecou chute každého z nás.

V hre je dobré zbierať stopy a súbory. Jednak zistíte, čo sa dialo, po druhé, možnosti „zahrať si dej na videokazete“ dávajú ďalšie čaro hre a navyše občas aj zachránia život. Celkovo kladne hodnotím aj to, že po prejdení každej pasáže sa môžete domom slobodne pohybovať a nachádzať veci, ktoré ste predtým zobrať nemohli, lebo vám niečo išlo po krku.

Posledným bodom, pri ktorom sa z hlavnej hry pristavím, je premena hlavného hrdinu. Hra zažíva niekoľko hororových klišé: hoci je Ethan varovaný, aj tak tam ide; nevie bojovať, ale v okamihu sa mení na človeka, ktorý nemá problém zabíjať, strieľať zo zbraní a tak ďalej; nevie skákať a ak reflexne stláčate medzerník, tak sa kryje rukami (zmenšuje poškodenie nepriateľmi). Navyše, čo ma absolútne dorazilo, bolo, že nezáleží na tom, čo pozbierate, v záverečnom súboji vám proste niekto hodí superzbraň, ktorou bossa pohodlne zabijete. Výmenou tomuto negatívu ale bolo, že hra netrpí núdzou o symboly a puzzles a každý náznak v nej má svoj zmysel.

Hra má aj pomerne dosť DLC-čiek, tak sa pristavíme aj pri nich. Veľmi dobré a doplnkom k deju sú Daughters, Nightmare, Bedroom či 21. Sú tak ďalšou možnosťou, ako nasávať atmosféru Resident Evil série. Ethan Must Die je klasickým hardcore logickým survivalom, kde môžete obrátiť pasce proti nepriateľom, Jack’s 55th Birthday je arkádová zháňačka bodov, bez ktorej by sa hra pokojen zaobišla, ale to je len môj názor (keďže v rámci komunity má pomerne veľkú priazeň).

Pár slov k vizuálu a grafike. Hra pomerne slušne beží aj na slabších mašinách, ale ako to už pri hrách tohto typu býva, antialiasing by rozhodne potešil. Ináč niet čo vytknúť, až na pár drobných vizuálnych bugov som nezaznamenal väčšie chyby v hre.

Záverom môžem povedať, že Resident Evil VII Biohazard nie je tým túžobne očakávaným titulom, ktorý vyvedie sériu z herného zúfania. Ale je to krok správnym smerom a za tú cenu sa aj pomerne oplatí. Chápem, že niekoho môže odradiť takmer 60 eúr za hru (ďalších asi 30 eúr za Season Pass), ponúka však slušný obsah, dej a možnosť opätovného hrania. Ak si vezmete iné hry v podobnej cenovej relácii, ťažko budete hľadať adekvátneho konkurenta. Prirodzene, ak ju chytíte v nejakom výpredaji, je pôžitok umocnený aj pocitom pár ušetrených eúr.

Titul: Resident Evil VII Biohazard

Žáner: Survival Action Horror

Prevedenie: First-Person Game with Action Elements and Horror Background

Mód: Singleplayer

Vývojár: CAPCOM Co., Ltd.

Dátum vydania: 26.01.2017

Klady

+ First person pohľad

+ Atmosféra hry s návratom ku koreňom série

+ Rozsiahly areál s možnosťou skúmania

+ Logické hlavolamy

+ Dej s množstvom zvratov

+ Možnosť prispôsobenia herného štýlu podľa chuti

+ Pomer obsah/cena

+ Season Pass prináša podstatné rozšírenie hry, príbeh bez neho ale netrpí

Zápory

- Inventár a manipulácia s ním

- Trvácnosť niektorých bossov

- Niektoré pasáže môžu vyslovene frustrovať

Celkové hodnotenie: 82/100

Páperíčko