Mark E. Pocha je zjav. Inak sa to asi ani nedá pomenovať.“Skromný“ mladík, ktorý nedávno prerazil na český a slovenský knižný trh svojou knižnou prvotinou Krajina kanibalov a spolu s vyvrhnutými črevami a najedenými domorodcami ukázal, že aj brak (ten literárny) sa dá napísať dobre. A potom zmizol. Nechal sa uniesť bytosťami z vesmíru, aby sa vrátil a zamazaný od zeleného sajrajtu nám rozpovedal ako im nakopal zadky. Alebo nie? V každom prípade, aspoň časť z tohto je pravda. Emzáci. Mimozemšťania. Ufóni. Šedivci. A rozhodne nie sú takí milí ako E.T.

Už na prvých stranách Kontaktu, ako sa nový literárny Epochov počin volá, sa čitateľ naladí na strunu Blízkeho stretnutia tretieho druhu, Aktov X či Štvrtého druhu s Milou Jovovich v hlavnej úlohe. Práve táto časť knihy výborne využíva klišé blízkeho kontaktu, tak známeho všetkým predplatiteľom UFO Magazínu – rotujúce a vznášajúce sa hračky, sovy v okne, divné hlasy a zvuky, či svetlá akoby odnikiaľ. A práve táto časť, tak nepríjemne skľučujúca, mi ako čitateľovi utkvela v pamäti viac než zvyšok knihy. Mark už spočiatku dokázal vykúzliť príjemnú stiesnenú atmosféru naháňajúcu zimomriavky.

Po dosť atmosférickom úvode nasledovala typická zoznamovačka s hlavnými postavami. Najskôr chalani – Venco, Johny a Dominik. Všetci po tridsiatke, všetci s plánom vyhodiť si zas z kopýtka niekde na samote. A teraz ženská časť – Nika, Tea, Mary. Náhodné, nič netušiace spoluobete. Bežný výlet za zábavou, sexom, chľastom a nespútaným životom. Aspoň na okamih sa oprostiť od zodpovednosti a dospelosti a znova sa vrátiť do študentských čias. V prvej polovici má človek pocit, že číta románovú predlohu eurotripu než mimozemský masaker motorovou pílou. Vlak, diskotéka v najväčšej diere, neskôr výlet na chatu. No po čase už začneme nachádzať isté náznaky, ktoré nám autor po kvapkách dávkuje. S pribúdajúcimi stránkami má čitateľ pocit, že je celý príbeh nejaký bezstarostný, že to pravé orechové ešte nastane asi až na chate. A veruže, div sa svete, aj nastalo.

Tak ako každá riadna vyvražďovačka, aj tu máme playboyov a slušňákov. Autor však trocha zamiešal kartami, keď aj napríklad najväčšieho alfa samca partie, Venca, zmietajú pochybnosti a vnútorné nepokoje. Otázkou ostáva, či sa autor dokáže prehrýzť cez bežné hororové klišé, v ktorom playboyi (väčšinou) umierajú ako prví a slušňáci (väčšinou) prežijú. Podobne ako aj v Krajine kanibalov, aj tu sa fajnšmekri môžu tešiť na splatterové scény. Na hektolitre krvi a iných telesných tekutín a sem tam aj na nejaké tie orgány. Na výskajúce obete a slizkých emzákov. Autor v knihe použil snáď všetky známe klišé s UFO – šedivci, sovy, telepatia, vysúvajúce sa čepele ako v Aktoch X. Dalo by sa povedať, že dosť kopíruje známe klasiky. Na druhú stranu, svojim tradeMarkom v štýle čistej sexuálnej perverzie príbeh obohacuje a dostáva na novú, mazľavú úroveň.

Celkovo je kniha napísaná naozaj veľmi sugestívne, čitateľ má pocit že skôr sleduje film než číta knihu. Samozrejme, isté výhrady by sa našli, napr. jedna konkrétna scéna v štýle Deus Ex Machina ku koncu knihy, či niekedy až zbytočné gore efekty. Na druhú stranu chápem, že práve v tomto prípade ide o akúsi značku, tak charakteristickú pre autorovu tvorbu (Napriek tomu by ma zaujímalo, či by dokázal E Pocha zdvihnúť hodenú rukavicu a napísať čisto atmosférický horor s minimom krvi). Taktiež si myslím, že posledné dve tri strany knihy sú zbytočné, ale je to len môj súkromný názor.

Aký teda Kontakt je? Je nadupaný akciou. Ja plný života a radosti z neho (teda aspoň spočiatku) a v rámci rozsahu knihy a rýchlosti deja aj celkom uveriteľnými postavami. Je presýtený UFOlogickými a hororovými klišé, či už v dobrom alebo v zlom. A je, tak ako sa na Mark E. Pochu patrí, plný krvi a telesných tekutín. Ale žiaľ, už nešokuje, už nemá na čitateľa taký vplyv ako sa to podarilo v prípade Krajiny kanibalov. Kým v prípade prvého Markovho románu nikto netušil ako všetko dopadne, tu už to čitateľ, oboznámený s predchádzajúcou tvorbou takmer vie. Tým pádom sa vytráca pocit šokujúceho úžasu. Čo je isto škoda, pretože napriek tomu je to skvelo napísaný horor a tí, ktorí si prišli na svoje pri prvej Markovej knihe, by si ju určite mali ísť rýchlo kúpiť. A nechať si ju potom Markom podpísať...jeho vlastnou krvou...zelenou.

Hodnotenie: 80%

Týmto chcem poďakovať partnerovi - vydavateľstvu Hydra a konkrétne Eve Piarovej, za poskytnutie recenzovanej knihy v elektronickej podobe.