To máte tak. Letíte si na životnú misiu, okolo vás sa mihajú svetelné roky, pokojne si spíte... a keď sa prebudíte, zistíte, že sa pos...kazilo všetko, čo sa len pokaziť dá. Nexus, pýcha Spojenej feder- ehm, Koncilu Citadely a celej Mliečnej dráhy je v troskách. Hypermoderná stanica drží pohromade len silou vôle, väčšina životných systémov funguje asi ako Narodná rada počas Vianoc, vaši kolegovia, ktorí by vám mali pomôcť, vám v skutočnosti hádžu polená pod nohy a ako na potvoru jediný človek, na ktorého schopnosti je celá misia naviazaná, s najväčšou pravdepodobnosťou už asi nejakú dobu vonia vesmírne fialky odspodu. Našťastie ste tu vy, jedinečná šéfka bezpečnosti, ktorá to všetko vyrieši. Ak bude dostatočne dlho a silne na všetkých okolo budete štekať. Asi tak nejako by sa dal v krátkosti popísať dej prvej knihy zo série Mass Effect: Andromeda.

Alebo môžeme ešte raz? Teraz oficiálna upútavka zo zadnej strany knihy:

Spali stovky rokov. Na svojej dlhej ceste sa im v kryospánku zdali sny o novom domove v galaxii Andromeda. Teraz sa konečne prebúdzajú a ich sen o mieri sa ocitá v troskách. Pionieri z Mliečnej dráhy – turiani, salariani, ľudia, asarijky a ďalší - teraz musia čeliť novej, neznámej galaxii a hrozbám, aké si ani nedokázali predstaviť. Nexus je základňa, z ktorej majú kolonisti začať skúmať svoj nový domov. Lenže než len dorazili archy jednotlivých rás, obria vesmírna stanica sa zmenila v kriticky poškodenú trosku. Misia Andromeda je v nebezpečenstve a Sloane Kelly, šéfka bezpečnosti, musí obnoviť aspoň zdanie poriadku a za každú cenu udržať Nexus pri živote. Čas sa míňa, ak Sloane zlyhá, celá iniciatíva Andromeda by sa mohla zosypať ako domček z kariet.

Aby som bol úprimný, na Andromedu som sa tešil. Nielen pre to, že ide o môj obľúbený žáner vesmírneho hudobného vystúpenia (čítaj space opera), ale pretože predchádzajúce dve knihy, hoc od iných autorov, ale z toho istého vesmíru, som zhltol ako malinu. Rýchle, akčné, príjemné čítanie, ktoré výborne dopĺňa svet Mass Effectu, vravel som si. Zasadenie viac než zaujímavé: veľkolepá space opera, ktorej dej sa síce časovo odohráva nejakú dobu pred udalosťami popísanými v pôvodnej hre, no podľa synopsií uvedenej na zadnej stránke obálky, by na dej nemali mať vplyv, vravel som si. Knižka nie je veľmi hrubá, isto ju do dvoch týždňov dám. To som si tiež vravel. Vo všetkých troch proroctvách som sa sekol. Žiaľ. Poďme si teda spolu zahejtiť:

Mass Effect Adromeda: Vzpoura na Nexu trpí niekoľkými neduhmi. Nie, že by to bol vyslovene zlý román, ale jeho čítanie je ako učiť sa na skúšky: v tom momente vám príde aj tá biela stena omnoho zaujímavejšia, ako to, čo máte pred sebou. Pritom autori celkom dobre začali nastavovať dej samými otázkami a tajomstvami, ktoré často fungujú ako magnet pre čitateľov. Kde sú? Čo sa v skutočnosti stalo s Nexom? Bol to útok? Sabotáž? Koho? Prečo? Kde zmizla veliteľka výpravy? Podobných otázok sa časom vynorí viac. Druhým kladom bol pokus o psychologickú drámu na malom priestore. Jednajúcich postáv nebolo veľa. V zásade len tri: salarián Tann, riaditeľka koloniálnej správy Foster Addison a šéfka bezpečnosti Sloan Kelly. Navyše autori ich umne rozvrhli tak, aby medzi nich vsadili mierne antipatie (nejde len o povahy jednotlivých postáv, ale aj o skryté nepriateľstvo medzi niektorými rasami). A to, že sa v zásade jednalo o drámu o prežitie, tiež predstavovalo isté plus. Ale zdá sa, akoby to autori nevedeli využiť.

Triumvirát veliteľov a zároveň hlavné postavy románu: Jarun Tann, Foster Addison a Sloan Kelly (zdroj: Mass Effect Wiki).

Jedným z hlavných problémom celého románu je pomalé plynutie deja, čo sa trochu zmení až v druhej polovici knihy. Niekedy to býva výhodou, no v prípade nadupanej a epickej space opery, ako Mass Effect jednoznačne je, by som čakal iný prístup. Psychologická dráma nie každému sadne, o to menej, ak je napísaná zle. Postavy polovicu času meditujú, ako sa im nepáči, že je vo velení niekto iný. Druhú polovicu času robia široké ramená a vrčia jeden na druhého. A keď už obe polovice času prejdú (a spolu s nimi niekoľko bolestivých desiatok strán), tak sa zasa kdesi čosi pokazí. Len preto, aby sa triumvirát zasa začal hádať, koho nápad na opravu je lepší. Niekde som čítal, že hlavným hýbateľom deja nie sú postavy, ako skôr katastrofy, ktoré sa na palube stanice dejú. Žiaľ, je to pravda.

Ďalším kameňom úrazu sú postavy samotné, vykreslenie ich psychológie a ich jednanie. Hoc sa autori asi naozaj snažili vytvoriť verné charaktery aspoň u vyššie uvedených veliteľov, snaha sa minula účinku. Hneď po prečítaní prvých pár desiatok strán som si myslel, že som autorom v minulosti asi prešiel psa. Alebo aspoň zjedol večeru. Proste sa isto na mne chceli nejakým zákerným spôsobom vyvŕšiť v podobe jednania jednotlivých charakterov. Úprimne? Ak existuje niečo, čo je pre mňa horšie, ako pomaly sa vlečúci dej, tak sú to postavy, ktoré umelo vyhľadávajú konflikt, sú celý čas nahnevané, ufrflané a celý čas sa silou mocou sa snažia ukázať svaly. Prekvapenie - to všetko tu nájdete. Namiesto toho, aby sa trojica veliteľov spojila a hľadala riešenia, tak si všetci navzájom hádžu polená pod nohy. Vesmírna stanica je v stave horšom ako Luník IX po zemetrasení, ale každá postava tlačí svoju vlastnú agendu proti ostatným. Na palube dochádza všetko – vzduch, palivo, zásoby. Každou chvíľou hrozí, že si po ňu prídu chlapi v montérkách z kovošrotu, ale veliteľov zaujíma len to, ako získať prevahu nad ostatnými členmi velenia. Navyše ich vykreslenie je obmedzené len na uvedenú úroveň, takmer bez väčšej hĺbky či nejakých ďalších detailov. A aby som bol úprimný, tak najviac vadil charakter hlavnej bezpečnostnej dôstojníčky Sloan Kellyovej, v podstate hlavnej postavy, ktorej jedinou úlohou je štekať a vrčať na všetkých ako hladný pitbull. Vskutku, konštruktívna povaha...

Logika ich konania je tiež na hony vzdialená pochopeniu. Za všetko: napr. takmer ihneď na začiatku, keď velitelia premýšľajú, či majú prebudiť desaťčlenný tým inžinierov, ktorí by im dokázal ako-tak zaplátať únik vzduchu a zvyšujúcu sa toxicitu atmosféry. Samozrejme, tých desať jedincov by radikálne znížilo obsah dýchateľného vzduchu na palube (to že podľa wikipedie má Nexus približne 15 km na dĺžku a teda ide o teleso, s veľkým vnútorným objemom, kde tých desať duší asi naozaj nezaváži, je zanedbateľné). Taký detail, že mechanici opravu stihnú len päť sekúnd pred tým, než bude atmosféra nedýchateľná, čím objavíme nikde predtým nevyužitú scénu „dve sekundy pred výbuchom zneškodnená bomba“, je fakt asi už len detail. Žiaľ, takýchto perličiek v knihe nájde čitateľ viac.

Aj medzi autormi kníh, ktoré vznikli ako doplnok alebo ako adaptácia filmov, seriálov, počítačových hier alebo komiksov, existujú autori prvej triedy. OK, možno nejde o žiadnych Asimovov alebo Herbertov (čitateľ si láskavo dosadí svoje obľúbené meno), ale spisovatelia ako Drew Karpyshin, Peter David alebo Steve Perry patria vo svojej oblasti minimálne k lepším remeselníkom, o Timothy Zahnovi ani nevraviac. Sú to všetko spisovatelia, ktorí už majú za sebou roky skúseností a vedia obohatiť nejedno univerzum. Žiaľ, toto nie je prípad Andromedy. Autor Jason M. Hough má síce na konte zaujímavú knihu Darwinovský výťah, a jeho kolegyňa K. C. Alexander (a.k.a Karina Cooper) tiež pár zárezov na pažbe fantastiky, no myslím si, že na takýto projekt mali chlapci od EA (alebo Bioware) radšej vybrať skúsenejšieho autora, ktorý by sa nebál akčných scén, lepšie by rozplánoval dej, reálnejšie by spracoval survival/psycho drámu, ako i vykreslenie postáv a konflikty medzi nimi na malom priestore a naplno by využil farebné prostredie Mass Effectu.

Vydavateľstvu ani prekladateľke sa nedá nič vytknúť. Krásna obálka prebratá z originálu, snaha zachovania názvov a pomenovaní z anglickej verzie bez zbytočných počešťovaní i redakčná úprava - to všetko je odvedené v skvelej podobe. Navyše, treba pochváliť snahu priviesť domácim čitateľom ďalšie dostupné knihy z ich obľúbeného sveta.

Verdikt: Space operu milujem. Mass Effect mám rád. A aj predchádzajúce knižné spracovania sveta mi vcelku sadli. Ale v tomto prípade sa musím pýtať, „Kde udělali soudruzi z Andromedy chybu?“. Atraktívna predloha, ktorá by rozšírila príbeh Mass Effect Andromeda trpí mnohými nedostatkami. Pomalý dej v ktorom sa (skoro) nič nedeje. Postavy, ktorých jedinou úlohou je hádať sa a intrigovať. Alebo vrčať. Záverom si síce užijeme trocha dramatickosti, ale ani to veľmi nepridá na kvalite. Román vyslovene nie je zlý, ale pôsobí na mňa nedopečený, nemastný, neslaný. Pevne verím, že ďalší diel série bude lepší.

Hodnotenie: 60% (30% za prvú polovicu knihy)

Jason M. Hough, K. C. Alexander- Mass Effect Andromeda: Vzpoura na Nexu (Mass Effect: Andromeda 1)

Vydavateľstvo: Fantom Print

Rok vydania: 2017

Počet strán: 320

ISBN: 978-80-7398-384-0

Ďakujeme vydavateľstvu Fantom Print za poskytnutý recenzný výtlačok.