Musím sa priznať, že keď prišla ponuka recenzovať toto dielo, neváhal som ani na okamih. Jednak preto, lebo sám som fanúšik histórie z obdobia druhej svetovej vojny, ale aj kvôli mojej záľube v skladaní modelov najmä nemeckých lodí z toho istého úseku dejín ľudstva. Okrem toho vo mne driemal úprimný záujem, či takáto kniha môže byť dobrá a zároveň neskĺznuť ku klišé a papagájovaniu prázdnych fráz. Ukázalo sa, že v tomto smere boli moje obavy absolútne zbytočné.

Kniha je rozdelená do troch častí – Boj začíná (štyri poviedky), Boj zuří (sedem textov) a Boj nekončí (šesť príbehov). Členenie tak uľahčuje čitateľovi orientáciu a robí knihu prívetivejšou, keďže mnohých by už odradil len počet strán. Zároveň človek získa akýsi pocit cesty históriou, tým, čo sa stalo a nemalo alebo mohlo a nemuselo.

Hneď úvodom nám kniha ukáže, že je namieste zahodiť všetky predsudky a brať texty predovšetkým ako reflexiu niečoho, z čoho by sme sa mali predovšetkým poučiť a na čo by sme nemali zabúdať. Pretože ako konštatuje Martin Frajkus: „Na rozdiel od toho všetkého fantastického boli nacisti skutoční“. Nebudem vás tu trápiť zbytočnými rečami, je mnoho dôvodov aj predsudkov, pre ktoré sa tejto téme mnohí spisovatelia vyhýbajú a to najmä fanúšikovia fantastiky.

Nebudem to tu zbytočne ďalej rozoberať, ako je mojím zvykom pri hodnotení poviedkových antológií, ku každému z textov uvediem niekoľko krátkych viet s mojím hodnotením, s ktorým môžete, ale nemusíte súhlasiť.

Atmosférická poviedka, ktorá nás zavedie do Himalájí, kde v roku 1925 nacista Johann Siegfried a jeho skupinka pátrajú po artefaktoch a stopách, ktoré by otlačili vznikajúcej ideológii podobu, aká by dokázala strhnúť masy. Lenže hory si žijú vlastným životom a čoskoro sa ocitneme na poli mágie, súbojov bytostí, ktoré môžu napáchať veľa zla.

Oceňujem autorkin cit pre detail a atmosféru. Miešanie krvi, mágia, démoni, to všetko sa zdalo až príliš reálne. Občas som mal pocit, ako keby som čítal zápisky z nejakého tripu, ale samozrejme, je to myslené len ako najvyššia poklona. Trošku mi nerezalo dátovanie poviedky, ale to môže byť len môj subjektívny vrtoch, rovnako vyriešenie konfliktu v chráme bolo trošku deus ex machina. V každom prípade, ostrý úvod ako vyšitý.

Hodnotenie: 88/100

Dej sa odohráva v predvojnovom Brne a je to ducharina, ako sa patrí. Nečakajte ale nejaké krváky, na pozadí hlavnej línie sa reflektuje to, čím si obyvatelia nemeckej národnosti (mimochodom, v prvej republike ich bolo viac než Slovákov) prechádzali, ako sa na nich postupne všetci dívali pomedzi prsty. Cez anexiu Rakúska, Mníchovskú dohodu, až po dôvetky (osudy hlavných postáv, Benešove dekréty, ktoré vysídlili Nemcov), to všetko plynie v kombinácii historickej fantasy jemne okorenenej štipkou hororu.

Autorka preukázala neskutočné majstrovstvo pri tvorbe textu a mne neostáva nič iné, len vyjadriť poklonu za pekný zážitok. Jediné, čo ma mierne miatlo, boli vedľajšie línie, ale nakoniec všetko vypálilo tak, ako malo.

Hodnotenie: 92/100

Tu už skočíme obomi nohami do alternatívnej histórie a ocitáme sa v malej, bezvýznamnej Spišskej republike, ktorá pod patronátom Spoločnosti Národov slúži ako rekreačná oblasť pre ľudí zo štátov naokolo, pričom ospalo reaguje, ako okolo nej vyvstáva hrozba možnej anexie. Vykreslené udalosti poľsko-nemeckej vojny, provokácie v uniformách, to všetko reflektuje reálne udalosti z histórie.

Hoci moje srdce rodeného Popradčana pookrialo, musím povedať, že striedanie dejových línií na mňa urobilo zmiešaný dojem. Bolo to fajn na spestrenie, ale dosť som sa v texte strácal. Navyše, poviedka v závere stráca dych, záver, ktorý mal zrejme ohromiť, je predvídateľný a nechal ma pomerne chladným.

Hodnotenie: 70/100

Autor poviedku rozdelil do troch častí (Láska bez hranic; Celá hořím, miláčku; Poslední maso), pričom ich spoločným menovateľom je osudová láska hlavných hrdinov, ktorí ale vzápätí zisťujú, že slečna má zvláštny a nebezpečný dar. Tu sa zároveň začne pomaly napĺňať tragika, s nástupom tých nesprávnych ľudí možnosti na pomoc miznú a pôvodne úspešný biznis sa mení na potápajúcu sa loď.

Žiaľ, sľubný príbeh sa pomerne často zhadzuje krívajúca logika, štýl rozprávania a veľa prvoplánového sexu (fakt to musia robiť kade-tade?), prípadne epizódy, ktoré nemajú hlbší potenciál (jedna návšteva sa odohrá len preto, aby sme vedeli, čo je slečna zač). Pri zapálení Reichstagu som gúľal očami, koniec, ktorý sa opäť snažil o niečo prekvapivé, som si už napriek potenciálu nedokázal vychutnať. Paralela s párkami až príliš (ne)sadla.

Hodnotenie: 75/100

Musím povedať, že už úvodom autor charakterizoval svoju osobitú tvorbu lepšie, než by to dokázali strany opisného textu. Pokračuje to príbehom plným mágie, mytológie a snahy zachrániť Tretiu ríšu magickým obradom odkazujúcim na Rád nemeckých rytierov. Tábory ako peklo na zemi, nacistická brutalita, to je len malá ochutnávka toho, čo tento text obsahuje. Atmosféra, napätie, konflikty, všetko je budované precízne, adekvátne dávkované a zážitok graduje až do konca.

Toto je jeden z klenotov zbierky, sedí tu všetko, ale naozaj že všetko. Nebola to síce úplne moja šálka kávy, niektoré pasáže boli možno trošku viac rozťahané, ale to boli naozaj len drobnosti. Korunu tomu dodáva, že autor končí vlastne úvodom. :-D

Hodnotenie: 98/100

Opäť poviedka, ktorá ma neskutočne bavila. Okrem duchariny, keďže prieskum nemusia vykonávať len živí vojaci, sa nám dostane bohatého a detailného opisu útoku nemeckej tankovej čaty počas bitky, o ktorej neviem, či spadá do Kurského oblúku alebo mu predchádza.

To ale nie je podstatné, pretože popri detailoch (naozaj som mal pocit, že v tom tanku sedím a snažím sa prežiť), ostáva čas aj na satiru, postava mŕtveho komisára Šamraja ma štvala (v dobrom) až do konca. Škoda sileného konca a prázdneho gesta – ja viem, bola tam symbolika, ale aj tak – ktorý poviedku obral o epický záver.

Hodnotenie: 90/100

Po prvom prečítaní som sa neskutočne bavil. Opäť satirické dielko, ktoré reflektuje snahy „úplných, polovičných, či štvrtinových“ Židov uniknúť smrti tak, že vstúpia do armády a budú slúžiť vlasti, ktorá ich chce zničiť. Túto myšlienku doviedol autor do grotesknej dokonalosti, pluk židovských vojakov sfalšuje papiere, žne úspechy na fronte a zdá sa, že ho nemôže nič zastaviť.

Koniec ale už plynie veľmi absurdne, čo je trošku škoda, aj v tejto poviedke totiž platí, že všetkého veľa škodí. Mohla to byť najlepšia poviedka celej zbierka. Žiaľ, nestalo sa tak.

Hodnotenie: 95/100

Tu si trošku zanadávam. Síce sa mi páčila vízia boja proti futuristickej Tretej ríši (hoci tu sa nazýva Asgard), mám pocit, že si autor odhryzol väčšie sústo, než bol schopný požuť. Dve dejové línie mätú ešte viac, ich prepojenie som pochopil asi až po treťom prečítaní. Prvoplánové násilie, nelogické zvraty, poviedka je prepchaná symbolikou, čo prispievalo k útrpnosti čítania. Dokonca mám pocit, že ak by sa myšlienka boja proti nacistom zamenila za niečo iné, na poviedke by to nebolo vôbec poznať.

Je mi ľúto, jednoznačne najslabšia poviedka zbierky. Meyrink mohol vypovedať omnoho viac.

Hodnotenie: 50/100

Priznám sa, že som spočiatku trošku premýšľal, čo táto poviedka hľadá v antológii s tematikou nacizmu a druhej svetovej vojny. V tomto sa však paralela podarila a ja som do konca s úzkosťou (v dobrom) očakával, ako sa to celé vyvŕbi. Aj striedanie dejových línií poslúžilo svojmu zámeru, príbeh vďaka nemu získava novú perspektívu.Všetko je korunované živelným opisom a prienikom zla do tohto sveta.

Obraz koncentračných táborov ako metaforického pekla na zemi je tu dovedený do dokonalosti.

Hodnotenie: 93/100

Čakal som, kedy sa niekto vrhne po námete týkajúcim sa Otta Skorzenyho, prezývaného aj „nacistický Indiana Jones“. Tu sa však dostáva na povrch jeho zvrátená stránka, ktorá trošku popiera úvodnú vetu antológie – „Dobrá nácek, mrtfá nácek“. Pretože práve súboje prízrakov, medzi ktorých sa primieša aj živý fregatný kapitán Mayweather, naozaj spôsobujú tuhnutie krvi v žilách. Posielanie duší do podsvetí, dohovory o posmrtných správach zajatcov a mnohé iné veci, tak nepredstaviteľné a zrazu také reálne.

Potešil aj admirál Nelson, uchronický svet a citlivý koniec, ktorý čitateľovi ponecháva nádej.

Hodnotenie: 94/100

O tom, že Tretia ríša sa mohla pri snahe obrátiť vojnu vo svoj prospech chytiť prakticky čohokoľvek, svedčí aj táto poviedka. Tajný projekt, ktorý nás vrhá do nadprirodzena, vlkolaci ako posledná zbraň, ktorá je aktívna aj po vojne.

Postavy sú pekne vykreslené, bývalý nacista sa snaží očistiť svoje meno, kým hlavná postava, poručík Maurenc, pomaly ale isto prekonáva premenu svojho charakteru. Tá vyznela tak prirodzene, že som musel zatlieskať.

Hodnotenie: 96/100

Tu moje srdce pookrialo, ale to nepatrí tak úplne do recenzie. Otázka, čo sa dialo a mohlo by sa diať po vojne, je tu vyriešená elegantne. Pátranie po utečencoch Tretej ríše a ukážková špionážna operácia sa začnú zadrhávať a na povrch vyplávajú temné skutočnosti.

Negatívne veci som tu takmer nenašiel, ale množstvo brilantných kúskov – konflikt jednej z hlavných postáv, postava argentínskej spojky, to všetko zasadené do dobových reálií s vtipnými narážkami na iné historické postavy. Morálna dilema očarila, keď k tomu autor pridal moje guilty pleasure, vreckovú bitevnú loď Admiral Graf Spee, bolo rozhodnuté. V športovej terminológii, Jan Kotouč skrátka zažiaril.

Najlepšia poviedka celej zbierky.

Hodnotenie: 99/100

Poviedka je trošku absurdistická, ale nápadom pomerne originálna. Zmes scifi, hororu a grotesky tu vyšla pomerne dobre, keď sa jedno z nacistických monštier dostane do technického zariadenia, nemôže z toho byť nič dobré.

Partia dedinských náckov surovo nastavuje zrkadlo inšpiráciám z reálneho sveta, len škoda, že takýchto obrazov v texte nebolo viac. Namiesto toho sa dozvedáme, ako jeden z „bunky“ túži po mladej policajtke, pričom celá táto línia je v texte len ako eye candy. Navyše koniec je trochu silený, pokus o prekvapivý zvrat je až príliš očividný, vyznieva veľmi prvoplánovo.

Hodnotenie: 83/100

Eeech, toto bolo ďalšie trápenie. Poviedka, s ktorou som sa boril dva dni. Síce je tu vykreslená severská mytológia, ktorá inšpirovala nacistov pri tvorbe svojho vyfabulovaného náboženstva, tak aj cit pre detaily sedel, ale to bolo prakticky všetko, čo sa mi na poviedke páčilo.

Postáv bolo veľa, ich pohnútky a motívy boli pomerne lacno načrtnuté, až mi to prišlo, že autorka ich toľko potrebovala preto, lebo keď sa v záverečnej scéne bijú dvaja, nevyzerá to až tak dobre. Koniec mi tiež len nadvihol obočie, opäť, ak by sa vypustili narážky na nacizmus, svastiku, zápletku možno namontovať na akékoľvek iné prostredie.

Hodnotenie: 65/100

Poviedka mi silno pripomína jeden seriál z istej českej televízie, kde spôsobom dokudrámy ľudia zažívajú život počas Protektorátu. Pridajte k tomu klonovanie, reality šou a je zamiesené na dobrý text. Lenže, aj sem sa votrelo niekoľko chýb, a hoci sa pozeráme na dej z perspektívy niekoľkých postáv, možno by predsa len stačilo trošku ubrať.

Vyzdvihujem ale obraty v osobností dcér, kým Doubrava je spočiatku nesympatická a Dorotka krehká a dobrá, na konci sa veci dramaticky obrátia a musím povedať, že mnou text pohol. Je to prvotriedna poviedka, mohol byť ale ešte trošku lepší.

Hodnotenie: 82/100

Na rozdiel od svojej sestry sa vyhla istým omylom, tak sa lovecké komando mohlo pustiť do pátrania po záhadnom mieste, na ktorom mal stáť vyhladzovací tábor. Detailné vykreslenie mágie, démonov a prirodzenej ľudskej zvedavosti, premiešané postavami, z ktoréhých má každá nejaký „nadprirodzený dar“, to všetko sa čítalo veľmi príjemne.

Napriek tomu, že koniec vyznel trošku dostratena, text ukazuje, že svet nie je čierno-biely a aj démoni môžu občas hrať na tej správnej strane.

Hodnotenie: 85/100

Výprava prezidentky Zeme na Mars, ktorý obývajú bytosti kopírujúce ideológiu Tretej ríše znie možno absurdne, ale ako nápad je to rozhodne niečo, do čoho sa oplatilo pustiť. Oceňujem aj to, že autor sa pustil do poviedky, kde bola iba priama reč. Áno, dá sa to. Len škoda, že potom trošku trpel dej, istý odstup by si poviedka predsa len zaslúžila.

Dej bol trochu plochý, konflikt v poviedke ničím zvláštny – vedecký úspech alebo zachovanie morálnej čistoty? Rovnako pozadie prezidentky mi prišlo trošku nasilu našité, aby potom mohla reagovať podľa priania autora. Záver zbierky sa tak niesol v trošku rozpačitom duchu, ale aj tak vyznel dobre.

Hodnotenie: 80/100

Nakoniec samotní editori trošku reflektujú nad témami, ktoré zazneli v jednostlivých dielach a zdôvodňujú, prečo sa rozhodli zostaviť túto antológiu. Ako bonus sú tu potom medajlóniky autorov písané skutočne originálnym spôsobom.

Pred tým, ako zhrniem celkové dojmy, dovolím si uchmatnúť trošku priestoru na vlastnú úvahu.

Okrem toho, že je to háklivá téma ľudských dejín, aj po viac ako sedemdesiatich rokoch s ňou stále zápasíme. Nacionalizmus a obdiv k hodnotám tej doby opäť rastie ako rakovina a rozožiera krajiny zvnútra. Rôzne myšlienkové skupiny obdivujú hodnoty, ktoré viedli k jednému z najničivejších konfliktov v dejinách ľudstva, proti tým hodnotám bojoval takmer celý svet. Práve vďaka obetiam mnohých môžeme žiť v dobe, v akej žijeme, čo dodáva tejto antológii omnoho vážnejší odkaz. Okrem literárneho zážitku obsahuje aj výstrahu, kam to nacisti mohli dotiahnuť, ak by ich nikto nezastavil.

Suma sumárum, hoci je kniha rozsiahla, je to veľmi podarené dielo a editori Boris Hokr a Leoš Kýša zostavili vynikajúcu antológiu. Pokojne priznám, že uvažujem nad jej kúpou aj vo fyzickej podobe. Rozhodne ju odporúčam, výborná úroveň celého diela aj jednotlivých poviedok ukazuje, že česká fantastika má veľa kvalitných autorov, ktorí majú čo ponúknuť.

Editori: Boris Hokr, Leoš Kýša

Autori: Tomáš Bandžuch, Roman Bureš, Dan Černý, Pavel Fritz, Markéta Klobasová, František Kotleta, Jan Kotouč, Míla Linc, Lucie Lukačovičová, Petra Lukačovičová, Jakub Mařík, Julie Nováková, Petr Schink, Kristýna Sněgoňová, Petr Stančík, David Šenk, René Vaněk

Žáner: poviedky, česká literatúra, fantasy

Vydavateľsto: Epocha, 2017, Epocha

Počet strán: 656

Väzba knihy: viazaná s prebalom

ISBN: 978-80-7557-083-3

Celkové hodnotenie: 92/100