A je to tu! Cesta udatného hrdinu z Istanbulu sa chýli ku koncu. A kým sa rozhodnete vychutnať si jeho finále v podobe audioknihy, ktorá nedávno vyšla, načítal ju Borek Kapitančik, alebo siahnete radšej po paierovej knihe či čítačke, možno ste zvedaví, čo vás bude čakať. Nuž, takto to vidím ja...

Človeka netreba vešteckú guľu, aby prišiel na to, že tretí diel trilógie sa nebude priveľmi líšiť od predchádchájúcich dvoch. Osobne si totiž myslím, že v mori postapokalyptickej literatúry, ktorá bola obzvlášť v posledných rokoch celkom v kurze, je treba nasadiť do boja trochu silnejšiu zbraň ako príbeh.S dobrým príbehom sa tu už tasil kde kto, ale treba to aj dobre napísať. A vlajkovou loďou pána Kotletu je práve štýl. A tak sa naša flotila plaví, lodí má mrte, kde tu je nejaká aj ukradnutá, na jednej je genocída, na ďalšj extrémistický kult, na inej zamilovaný párik, krvná pomsta či anarchia, ale blajková loď to dokáže ustáť a plavba nie je ani na chvíľu depresívna, ani patetická. Občas sa však čitateľ dostan do zvláštnych vôd, kde mu pred očami skáču naháči do ohňa a on nevie, či sa má smiať alebo plakať, ale potom si uvedomí, že sa neplaví na lodi, ale letí na jadrovej hlavici, kde sú podobné bohapusté počiny dovolené.

A bohapustého je tu toho viac. Keďže táto trilógia pyšne považuje sama seba za béčko, využívanie určitého klišé je tu v podstate povinnou jazdou. A hry na efekt si tu teda užijeme – klasický postapokalyptický patriarchát na jednej strane, postapokalyptický matriarchát na strane druhej (áno, zasa sa tu budú medzi sebou mlátiť nahé ženy), náboženská sekta, klasický postapo námet pudov vyhrávajúcich nad ľudskosťou, klasický hrdina, ktorý si aj v postapo spoločnosti uchováva svoju ľudskosť – ale napriek tomu sa tu nájde mnoho krásnych a prekvapivých momentov. Na druhej strane, i keď väčšina do neba volajúcich chýb brakovej literatúry je tu vychytaných (vystrelené náboje má autor dobre spočítané), iné neduhy sa do knihy predsa len dostali (dochádzajúce náboje i cigary sa vždy objavia v tom najvhodnejšom momente). Zároveň mám pocit, že autor si nabral priveľa postáv a v poslednej knihe už nevie, čo s nimi, a tak sa niektoré a nich dostávajú do úzadia a len tam tak pobehujú... Aj kvôli týmto menším postavám by som vám odporúčala čítať trilógiu v krátkom časovom odstupe, aby sa vám nestalo to, čo hlavnému hrdinovi a na nejakú z postáv zabudli. :)

Posuňme sa však už konečne k samotnému príbehu, keďže autor na konci druhého dielu nechal svoje postavy vo veľmi ošemetnej situácii. Trojka má teda od začiatku nevyhnutne veľmi rýchly spád – začína presne tam, kde dvojka skončila. A tempo sa drží počas celej knihy, jedna sa naozaj o veľké finále, ktoré graduje a graduje... až kým nás autor všetkých neospoileruje. Niekoľko kapitol pred koncom sa totiž čitateľ dozvie niečo, čo by sa mal podľa mňa dozvedieť až pár strán pred koncom a z čoho sa vám bude chcieť hodiť knihu o zem (takže si ju zožeňte radšej papierovú). A to ani nehovorím o tom, že existencia tretieho dielu je dosť veľký spoiler toho druhého.

Ak sa vám páčili predchádzajúce diely trilógie, budete spokojní – začiatok in medias res, ktorý je v podstate koncom druhého dielu, solídne tempo deja a našľapaný, aj keď trochu ospoilerovaní koniec, určite sa dočkáte aj pár prekvapení. Dej osciluje medzi Divočinou a jej divožienkami a sektárskymi meniteľmi, v podaní hlavných postáv na seba narážajú japonská a česká kultúra. Rozhodne ide o knihu, ktorej dej už o mesiac nebudem vedieť vyrozprávať, ale budem si pamätať, že som sa nenudila.

A, samozrejme, nedá mi na záver nespomenúť, aké je osiežujúce čítať strieľačku z tuzemských krajov. Bodaj by bolo takých Davidov Michálkov stále viac a viac.

Vydavateľstvo: Epocha

Rok vydania: 2017

Počet strán: 304

ISBN: 978-80-7557-096-3