Anotácia k tretiemu dielu cyklu Bohatier hovorí celkom jasne, o čom kniha je. Chazarská ríša, ktorá niekoľko storočí ovládala pobrežia Kaspického mora a dolný tok Volgy a Donu, bude rozvrátená. Kyjevský knieža Svjatoslav túži posunúť hranice svojho mocnárstva a otvoriť si prístup k bohatým južným krajinám a Hodvábnej ceste. Zjednotil preto národy severu a vedie ich v znamení vojnového meča proti Chazarom a ich spojencom.

Ale o čom je kniha naozaj?

Vrelo odporúčam osobne si prečítať, pretože to opäť stojí za to. Hoci som k tomuto dielu pristupovala s istou obavou, že nebude taký dobrý, napínavý, čítavý, ako bol predošlý, nesklamal ma. Tak si poďme povedať také drobnosti, akože Iľja stojí za prd. Mal smolu, že ho prekliali už ako dieťa a ostal mrzákom. Lenže potom ho prečarovali na fešáka a aj tak nestál za veľa. Domýšľavý slaboch iba potvrdzuje, že svaly ešte neznamenajú aj rozum. A navyše je Iľja ožran. Poznáte to, ožran si vždy nájde dôvod, prečo pije.

„Chľasť síce dodáva odvahu, ale berie rozvahu.“ str. 32

Ani keď piť prestane, vôbec sa z neho nestane hrdina, taký, o ktorom by sa mali spievať hrdinské piesne. Iľja rozhodne patrí medzi moje top najnesympatickejšie postavy románu.

A poďme ďalej, je tu Svjatoslav. Ešte nemá ani dvadsať rokov a už by chcel dobýjať svet ako Alexander Veľký. Darí sa mu. Nielen preto, že má za sebou vojsko a výnimočnú družinu, ale aj preto, že Svjatoslav premýšľa. Dokáže si získavať spojencov aj bez krviprelievania.

„... mocného panovníka spoznáš podľa toho, koľko má spojencov, nie s koľkými nepriateľmi vedie vojnu.“ str. 107

Dokonca zachádza vo svojich úvahách do takej hĺbky, že ho hryzie svedomie za to, čo všetko spôsobil, ako barbarsky sa zachoval. Jeho druhovia ho presviedčajú, že jedine takto si získa úctu a slávu.

„Najprv nech pred tebou pokľaknú v hrôze. Potom sa naučia padať na kolená s uznaním a obdivom.“ str. 313

Čo mu však nebráni pokračovať v barbarstve.

„Teraz nebol tým dávnovekým Alexandrom, mužom s víziou zjednotených národov a majstrom vojnovej stratégie. Pre tento deň sa zmenil na obyčajného divocha, ktorý chce zahubiť svojho nepriateľa, vypiť jeho krv, okradnúť jeho mŕtvolu a znásilniť jeho ženu.“ str. 195

Pri ňom mi často napadlo, aké je od spisovateľov trúfalé pripisovať historickým osobnostiam povahové črty, charaktery a koľkých chýb sa môžu takto autori dopustiť, koľkým ľuďom môžu ich príbehy ukrivdiť. Vždy si pritom spomeniem na Alžbetu Báthory. Lenže práve v tom spočíva odvaha a príťažlivosť fikcie. Kto iný by si mal trúfnuť, ak nie Červenák?! Majstrovsky stružliká postavy a postavičky, pred našimi očami sa z nich stávajú ľudia z mäsa a kostí, za každým sa ukrýva príbeh, jeho strasti, starosti, lásky či ambície. Ťažko sa mi drží Svjatoslavovi palce, keď plánuje svoju budúcnosť. No možno bude mať u Červenáka lepší koniec, než aký mu uchystal osud. Alebo aj nie.

A ešte jedna súvislosť mi napadá, že je ľahké ničiť a ťažko budovať v krvi a pote.

My ľudia sme ozaj divní, lebo vrahom skladáme hrdinské piesne. Dokonca ich obdivujeme a namiesto, aby končili na hranici, končia na trónoch.

Hádajte, kto si moje sympatie skutočne získal! Jegor Svjatogor a Mikula Seljanovič. To boli skutoční mudrci, chlapi na mieste. A samozrejme, Semira. Trochu moc chlap na môj vkus. Hoci sa mi vidí, že už z nej Červenák priveľmi urobil modernú ženu, bažiacu po rovnocennosti, až mi chvíľami prekážalo, aká je akčná. Z takej ženy sa potom ťažko stane rodine oddaná matka, keď by radšej strieľala z hradieb. Ego väčšie než zodpovednosť. A vôbec sa mi nevidí v poriadku, aby muž, veľký panovník a dedič trónu nasledoval hlas svojho srdca. Ťažko by som si takého vážila.

Koščej sa teraz už vážne zmenil na zloducha číslo jedna. Škoda ho, dobrý chlap bol ten Volch.

A keď sa zdalo, že v texte nieto fantastiky, zjavia sa v ňom draci, upíri, nechýbajú čarodejnice.

Len jedna vec ma srdí. Ten koniec. Akoby som mala ešte ktovieako dlho čakať, kým bude štvrtý diel a všetko sa rozlúšti. Kto teda splodí so Semirou to dieťa, čo jej predpísala veštba? Alebo už je splodené? Neviete? Potom si musíte prečítať Horiacu ríšu, aby ani vás neobišlo vyčkávanie na prípadné pokračovanie.

Za recenzný výtlačok ďakujeme vydavateľstvu Artis Omnis