Táto kniha vyšla po prvý krát v októbri roku 1953 avšak pri jej čítaní ma po celý čas udivovala jej súčasnosť. Kľúčové myšlienky sa nás v dnešnej dobe dotýkajú omnoho viac než v čase jej vzniku a hrozivá vízia sa čoraz viac stáva našou každodennou realitou. Hlavné idei o cenzúre a neúcte k histórii sú platné neustále.

V budúcnosti, ktorá je v knihe zobrazená, ľudia prestali mať čas na čítanie kníh a nakoniec knihy a ich čítanie vyhlásili za protištátne, krajne nebezpečné konanie. Systém bol jasný. Každý to chápal. Knihy boli určené na spálenie... spolu z domami v ktorých boli ukryté. <i>Guy Montag</i> mal svoju prácu rád. Bol požiarnikom už desať rokov a nikdy ho nenapadlo zapochybovať nad potešením z nočných výjazdov ani nad radosťou, s ktorou sa díval ako plamene pojedajú stránky kníh... nikdy nad ničím nepochyboval, až pokým nestretol sedemnásť ročné dievča, ktoré mu povedalo o minulosti v ktorej sa ľudia nemuseli báť. - toľko zadná strana obálky, ktorá vás dúfam navnadila na prečítanie si tejto skvelej knihy.

Nebudem sa tu vôbec snažiť sprostredkovať vám stručný obsah ani výťah z deja, aby som neprispel k tvorbe systému, pred ktorým sa nás toto dielo snaží varovať. Kto si túto knihu prečíta, pochopí. A verím, že ak vám nie je rozmýšľanie nad svetom v ktorom žijete cudzie, a ak neberiete len to čo vám uponáhľaná doba naservíruje v televízii, určite neoľutujete ani tých pár hodín ktoré strávite horúcej v spoločnosti 451^o Fahrenheita.