V Kukaččích mláďatách si Thonnierika, hlavné mesto kráľovstva Arkastie, prešlo pokusom o náboženský prevrat. V krajine panovalo bezvládie, na prázdny kráľovský trón sa zrazu tlačilo priveľa ľudí, v zákulisí intrigovalo množstvo skupín. Do tohto chaosu boli vrhnuté štyri „kukučie“ deti – Thornel Schank, Ziliana Oberfalzerová, Coelin Grabmüller a Wenzl Chicker. Poslednému menovanému sa udalosti nakoniec stali osudnými.

Týmto krátkym zhrnutím sa dostávame k samotnej knihe s nevinným názvom Zima v Thonnierice. Dokonca ešte aj na začiatku knihy jedna z postáv, madam Sylvia Viktorina, zastávajúca úlohu regentky vojvodstva Barro, žiada od Thornela len jednu zimu, aby v Thonnierike obnovil sieť špiónov, ktorej základy položil samotný Thompson. Pýtate sa, čo sa môže stať? Nuž, udalosti na seba nenechajú dlho čakať.

Dej knihy sa začína celkom nenápadne a do istej miery dokonca predbieha Kukaččí mláďata, isté referencie možno nájsť aj v zbierke poviedok Váleční lest, konkrétne v texte Ex-orkista. Následne sa dostávame skokom do obdobia po pokuse o nastolenie teokracie. Hoci je Thonnierika v rozvrate, je stále atraktívnym cieľom. A v mocenskom vákuu vzniká priestor pre ďalšie intrigy a zákulisné ťahy. Bojisko sa mení, vojna ostáva.

Priznám sa, že takáto kompozícia deja mi nevadila. Celý kolobeh udalostí sa odohráva okolo Thornela, ktorý sa tak získava status hlavnej postavy. O udalostiach z iných miest sa dozvedáme sprostredkovane, buď v expozícii a opisoch, alebo v nápaditých dialógoch. Spočiatku som sa obával, či dokáže autor udržať tempo a vyhnúť sa nude, ale našťastie zbytočne. Šlechta dokázal, že patrí k majstrom svojho remesla a vie, ako narábať s dejom.

Ďalším pozitívom sú ľudské a uveriteľné postavy. Už inde autora chválili za to, že v jeho svete chýbajú superzbrane a hrdinovia, ktorí si dávajú celé armády na raňajky. Dokonca tu v istom ohľade nájdeme aj prienik do „young adult“ žánru. Aj napriek tomu, že hlavné postavy – „kukučie mláďatá“ – majú len sedemnásť rokov, situácia ich núti dospieť skôr, ako by chceli. To ale neznamená, že sa nevyhnú chybám. Využijem priestor v tejto recenzii aj na odkaz nádejným autorom. Ak chcete písať uveriteľné mladistvé postavy, tu máte návod ako na to.

Z Thornela sa stal dobrodruh, putujúci oblasťami Pohraničia, sprevádzaný dcérou nekromanta Justínou „Ju“ Karni. Ziliana, známa aj ako Zirri, využila svoje vedomosti a pomáha mladému kráľovi Danielovi získať prehľad o dianí v meste. Coelin rastie na veľkého veliteľa. Zo známejších postáva sa tu mihne elfka Hewig, vojaci Torse a Bailen, môj obľúbený stotník (neskôr kapitán) Uchraan, známy aj ako „Ucháč“. Nepriamo sa vyskytnú aj kapitán Ruderick Atwod Hars či legendárny poloelf Thompson. Z novších možno spomenúť P. T. Latimera či radného Marka Ricolu.

Postavy sa v deji vyvíjajú prirodzene, zvraty sú logické a vyplývajú zo situácie. Oceňujem, že aj napriek vážnosti situácie ostávajú ľudskými, takže ich občas prekvapia problémy dospievania. Prirodzene, podané veľmi decentne a s jemným nádychom humoru. Dokonca aj taký ostrieľaný veliteľ ako kapitán Uchraan občas podľahne emóciám, premena Daniela na kráľa je pomerne znepokojivá. Dalo by sa pokračovať, priestoru na to, aby si protagonisti získali sympatie čitateľa, je v knihe viac ako dosť.

Oceňujem aj cit pre detail, akákoľvek zmienka či nepatrná narážka je nakoniec využitá. Navyše sa v knihe vyskytnú narážky aj na staršie časy, mihnú sa tu aj príšery stvorené temným mágom Alarichom Tourrainom. Thonnierika je Šlechtovým ihriskom a on presne vie, kam preniesť hru.

Kniha by mala údajne byť čitateľná aj bez znalosti predchádzajúcich dielov. Výdatne tomu pomáhajú vhodne umiestnené zhrnutia, niektoré z nich šikovne skryté v dialógoch. Aj tak si ale myslím, že čitateľovi, ktorý začne Zimou v Thonnierice, ujdú niektoré súvislosti, prípadne ho isté zmienky, napr. o Paedwankoch, nechajú chladným.

Pred záverom recenzie sa ešte na chvíľku vrátim ku Kukaččím mláďatám. Tie mali byť totiž záverečnou knihou Krvavého pohraničia. Niektoré postavy ale prežili, uzavretie dejových línií otvorilo nové otázky. Tak vznikol aj priestor pre pokračovanie. Šlechta ho trefne nazval „Pohraničie 2.0“. Avizovaný je aj ďalší diel, ale trošku si naň budeme musieť počkať, keďže autor, podľa jeho vlastných slov už asi vie, čo bude v pokračovaní, ale ešte pre neho nemá názov a nejaký čas potrvá, kým sa do jeho písania pustí.

"...Zima pak pozvolna přechází v takzvaný čas hladu, který je někdy krátký, jindy dlouhý a občas i smrtící, ale vždycky se nakonec přemění v jaro – a všechno začíná znovu.

Čo dodať na záver? Ak ste priaznivci Šlechtu, určite po knižke siahnite. Na svoje si v nej navyše prídu aj fanúšikovia iných žánrov fantastiky. Zručne napísaný a zároveň ľahko čitateľný titul určite zanechá v čitateľovi nejednu emóciu. Ak chcel autor navnadiť ľudí na pokračovanie príbehov z Pohraničia, zámer mu vyšiel na výbornú.

Titul: Zima v Thonnierice

Séria: Krvavé pohraničí

Žáner: Fantasy

Vydavateľstvo a rok vydania: Brokilon, 2018

Počet strán: 370

Autor obálky: Tomáš Flak

Väzba knihy: mäkká/brožovaná

ISBN: 978-80-7456-398-0

Celkové hodnotenie: 92/100