Jar, leto, jeseň, zima... smrť.

Páté roční období sa odohráva vo svete, ktorý sa vyznačuje veľmi intenzívnou aktivitou zemskej kôry. Ľudia si žijú svoj život, ročné obdobia sa striedajú a medzitým z času na čas dôjde k veľkej seizmickej katastrofe a na prúde lávy, zahalené v oblaku jedovatých pár, sa priženie piate ročné obdobie.

Autorkin svet je myšlienkový experiment. Vzala si ten náš, pridala agresívne geologické podmienky a potom sa zamyslela, ako by sa za takých okolností vyvíjala spoločnosť. A tak v knihe existuje elektrina, plynové masky, ale nie železnice. Pobrežné oblasti sú najmenej rozvinuté, námorníci sa pre nebezpečenstvo tsunami nevydávajú objavovať iné kontinenty. Boh nesídli na nebi, ale v zemi. A často sa hnevá. Hoci tu funguje centrálna ríša, dôležité sú miestne celky, „spoly“. Lebo keď príde piate ročné obdobie, pomôžu vám len tí, ktorí sú najbližšie. A vďaka kastovnému usporiadaniu spoločnosti bude každý presne vedieť, čo má robiť.

Logicky vybudovaný svet autorka okorenila prvkami fantasy. Existuje v ňom špecifický druh mágie, orogénia. Ľudia obdarení/prekliati týmito seizmicko-tektonickými paranormálnymi schopnosťami dokážu napríklad vycítiť a zmierniť otrasy, presúvať hory, vyvolať tsunami. A nerobia to len tak, keď si zmyslia – pri čarovaní totiž platí zákon zachovania energie. Ak nenájdu v okolí žiadny jej zdroj, ktorý by mohli použiť, môžu odčerpať teplo z človeka a na mieste ho zmraziť na kosť. Majú teda síce užitočné, pôsobivé schopnosti, ale zároveň sú desiví. A strach dokáže z ľudí vytiahnuť to najtemnejšie.

Jemisinová zručne strieda dejové línie, takže človeku je stále ľúto, keď sa jedna preruší. A potom proste musí čítať ďalej. Prvý diel má takéto línie tri:

Essun je orogénka, hoci jej okolie o tom netuší. Má manžela, dve deti, svoj kúsok šťastia v krutom svete. Ale jedného dňa nájde po návrate z práce dom prázdny. Prázdny až na mŕtvolku svojho malého syna. Zabil ho otec, lebo sa dozvedel, že je orogén. Potom je tu Syenit, členka orogénskeho rádu. Nútia ju splodiť potomka s mužom, ktorého neznáša, aby získali dieťa s mocnými schopnosťami. A nakoniec Damaja. Rodičia sa jej zriekli po tom, ako sa prejavili jej schopnosti, a zamkli ju do stodoly. Je to len dieťa a zrazu nespoznáva svoj svet ani rodinu. Zdá sa, že ju má rád už len jediný človek a s jeho láskou je spojený obrovský háčik.

Páte roční období je teda v značnej miere aj spoločenským románom. Hovorí o vylúčení, krutosti, o tom, čoho sme schopní, keď sa niečoho bojíme alebo keď nám uprú právo na kúsok životného šťastia. Orogénov nenávidia, lebo sú iní. Dokonca ich ani nepokladajú za ľudí. Nie, zrejme nie je náhoda, že autorka je černoška. Ale tento vzorec sa v dejinách ľudstva, a bohužiaľ, aj v našej súčasnosti, nachádza tak často, že si môžete dosadiť prakticky ľubovoľnú marginalizovanú skupinu. Jemisinová bojuje za všetkých. Jej odkaz je jasný: najšťastnejšia (aspoň na chvíľku) komunita v príbehu je tá, kde orogénov akceptujú a tí teda ostatným pomáhajú dobrovoľne.

Konzervatívnejší čitatelia možno budú mať s niektorými časťami príbehu problém. Áno, jedna z hlavných postáv nadviaže zvláštny vzťah s dvoma mužmi naraz. Ale viete čo? Ja som sa pristihla, že im držím palce. Tie postavy mali za sebou dosť a konečne našli niekoho, s kým dokážu byť šťastné. To chceme predsa všetci, tak prečo by som im do toho kecala?

Kniha zaujme aj štýlom. Rozprávanie je v prítomnom čase a v jednej dejovej línii, pri Essun, sa rozprávač dokonca prihovára hlavnej postave v druhej osobe. Ty. Sprvu mi to prišlo zvláštne, ale po niekoľkých stranách som si zvykla a začalo sa mi to páčiť natoľko, že som si také písanie sama cvične vyskúšala.

Okrem toho je to napísané veľmi čisto. V češtine to cítiť trošku menej, ale keď som si pre zaujímavosť prešla aspoň prológ v angličtine, vety boli naskladané tak, že sa priam pýtali, aby som ich vyslovovala nahlas.

S takým komplikovaným svetom sa, samozrejme, spája mnoho reálií. V knihe sa však nenachádzajú nejaké príliš rozsiahle vysvetľovačky. Autorka dodá základné informácie a čitateľov hneď hodí do vody, aby veci pochopili postupne z príbehu. Podľa mňa to odhadla dobre, jej postup nenudí a príliš nemätie, namiesto toho vytvára záhady, ktoré nútia otáčať stránky (alebo v mojom prípade ďobkať ukazovákom do čítačky).

Ďalej treba povedať, že knihu písala žena a že to vidieť. Keď sa povie ženské písanie, ľudia si ako prvé zvyčajne predstavia nejaké sentimentálne romány. Niektoré autorky v úsilí vyhnúť sa takejto nálepke píšu skôr ako chlapi, a tým možno niekedy pripravujú literatúru o svoj vlastný, jedinečný uhol pohľadu. Jemisinová nie. Do Pátého ročního období prenáša celú svoju identitu. (Pre toho, komu by sa to nepáčilo, má, ako povedala v príhovore pri prijímaní ceny Hugo, zdvihnutý prostredník v tvare rakety.) Výsledkom je univerzálny román o ľuďoch napísaný ženskou rukou. Podľa mňa sa v ňom nájde niečo pre každého. Stačí mu len dať šancu.

Tak si to zhrňme: v knihe Páté roční období sa spája logika myšlienkového experimentu s mágiou a spoločenskými témami. Vychádza z toho veľmi dobre vyvážený, jedinečný koktail. Čo si budeme klamať, mne sa to veľmi páčilo. Určite siahnem aj po ďalších dieloch, už len preto, že to skončilo v najlepšom. Zaslúži si teda Jemisinová toľko Hugov? Za mňa jednoznačne!