Film Petra Bebjaka vznikol na motívy rovnomennej knižnej predlohy Trhlina od Jozefa Kariku. Už na úvod sa musím priznať, že knihu som (ešte) nečítal, takže výslednú skladačku informácií nemám kompletnú. Ak sa dá veriť webovým rečiam, tak film obsahuje niečo navyše a, celkom logicky, pár vecí z neho zasa vypustili.

Kdesi pri Nitre sa nachádza pohorie Tribeč, v ktorom sa vraj dejú paranormálne veci. Ľudia tam bez stopy miznú, nefunguje moderná technológia a ani podľa mapy sa neviete vymotať. Navyše podivné svetlá, zvuky a záchvaty paniky. Na tieto informácie postupne narazí mladý nezamestnaný inžinier Igor (Matej Marušín) a rozhodne sa ich spolu so svojimi známymi overiť. Samozrejme, realita bude iná, než si mysleli.

Film, ktorý mal byť slovenským žánrovým majsterštikom, hororom, thrillerom a mysterióznou drámou v jednom, sa začína celkom pomaly. V prvej časti sa stretávame s hlavnými postavami, ich bežným sídliskovým životom a smutnou realitou každodennej existencie mladých ľudí. A hneď v úvode narážame aj na prvý kameň úrazu. Za vyslovene slabú považujem práve túto úvodnú časť filmu, ktorá sa podľa mňa dala pokojne vypustiť a filmári sa k nej mohli vracať len retrospektívne. Práve tu mi prišli scény filmu ako vystrihnuté z JOJkárskych Oteckov a podobného televízneho balastu. Netuším, či to bolo spôsobené kamerou, strihom alebo výpravou (teda až na kulisy bytu prakticky žiadnou), ale pocit televíznych seriálov tak trocha pretrvával po celý film.

Spomínaný pocit sa zmenil (hoci úplne nevyprchal) až s nástupom hlavnej postavy na aktivačné práce a scény z búračky starého ústavu pre duševne chorých boli na tom o niečo lepšie. Hneď ako sme sa dostali z bytu Igora s Miou (Mária Bartalos), začal mať film spád a smer, ktorý diváka isto bavil viac. Postupné odhaľovanie informácií o ústave, jednotlivých klientoch a tajomných experimentoch spojených s dávkovaním rozličných látok. Nasledovala gradácia spojená s budovaním príbehu a zbieraním faktov. Navyše sa divák konečne dočkal aj prvého príjemne mrazivého pocitu pri nočnej scéne s tajomným trezorom. Jasné, lacné hororové triky, keď počujete buchnutie, no v skutočnosti je to len mačka, ale na slovenské pomery priam neslýchaná novinka.

Dej sa už rozbehol a my sme spolu s Igorom sledovali jednotlivé stopy vedúce k tajomnému pohoriu, kde sa deje niečo zlé. Sme svedkami zostavenia tímu pátračov, fanúšikov Igorovho blogu, ich rozhodnutia navštíviť tajomné miesto a na vlastnej koži sa presvedčiť o pravde. Žiaľ, práve v bode predstavovania ďalších postáv narážam na druhý problém. Neviem, ako je to v knižnej predlohe, no vo filme sa okrem Igora a jeho priateľky Mie stretávame s postavami, ktoré jednoducho spolu nemôžu fungovať. Už po prvom vzájomnom kontakte v kaviarni je jasné, že dominantný neomylný a agresívny Dávid (Tomáš Maštalír) a upišťaný a hádavý Andrej (Dávid Hartl) budú tvoriť výbušnú dvojicu, ktorá však pôsobí trocha umelo a silene. Hneď v prvých scénach putovania Tribečom je každému hneď jasné, ako to dopadne: napriek rozhodnosti alfa Dávida sa partia stratí, diabetik Andrej skolabuje, hoci má so sebou týždennú zásobu inzulínu, a to, že si hlavný hrdina vezme so sebou na výlet bez akéhokoľvek dôvodu fľašu so skoro sedemdesiatročným efedrínom, je až na zasmiatie. Alebo že by tam dôvod bol? Z postáv mám teda trocha zmiešané pocity. Napriek tomu je pozorovateľná snaha zahrať tieto postavy čo najlepšie, za čo patrí hercom veľké plus.

Skutočné dobrodružstvo človek konečne dostane až na výprave do Tribečských vrchov. Omnoho lepšia atmosféra, scény s hmlou, súmrakom a sychravým počasím. Film skvelo buduje napätie, prostredie strachu a stupňujúcej sa paranoje. Dokonca aj postavy, ku ktorým mám isté výhrady, sa správajú vcelku vierohodne. Navyše sa každým krokom v lese zvyšuje tajomnosť a miestami začína príjemne mraziť za krkom. Za veľké plus považujem, že sa režisér vyvaroval lacných ľakačiek a viac staval na psychológii postáv.

Samotné tajomstvá Tribeču a jeho mystickosť by však mohli ponúknuť viac. Chápem, že ide o adaptáciu knihy, no blúdenie lesom, medzi jeho tajomstvami a úkazmi, mohlo mať pokojne aj dlhšie trvanie. Rovnako ako prvotné odkrývanie a browsovanie internetom mohlo ľuďom vložiť do hlavy trocha väčšieho červíka. Záver filmu je trocha chaotický, nejednoznačný (v tom negatívnom slova zmysle) a divákom neznalým knižnej predlohy veľa nepovie. Ostáva otvorených priveľa otázok, ktoré sa netýkajú ani tak tajomstiev pohoria samotného (vojaci, svetlá, zvuky, malé dieťa, dvere), ako skôr nedotiahnutých detailov, ktoré by mnohé vysvetlili. Prečo si Igor vzal na výlet efedrín? Naozaj ho dávkoval? Kto bol ten ďalší člen výpravy? S kým volal Dávid? A aký bol osud Mie?

Nakoniec by som sa chcel vyjadriť k časti filmu, ktorá mu naozaj extrémne pomohla. Tou časťou je hudba. Juraj Dobrakov urobil naozaj skvelú prácu a jeho hudobný motív prispieva k skľúčujúcej a napätej atmosfére a posúva film o niekoľko úrovní vyššie.

Záver: Nemám rád to slovné spojenie, no asi ho teraz budem musieť použiť. Film je na slovenské pomery skutočnou bombou. Isto, máte tam postavy, ktorých cieľom je konflikt, máte nelogické uvažovanie a správanie, máte niekoľko scén s Deus ex machina ako vyšitým. Ale stále zatiaľ predstavuje asi pomyselný vrchol slovenského žánrového (a nielen toho) filmu.

A nielen to. V porovnaní s niekoľkými zahraničnými filmami (Slender Man, Glass) si vedie lepšie, má hustejšiu atmosféru a lepší spád. Ale znova aj ten známy pocit, že to mohlo byť lepšie. Napriek tomu za návštevu kina rozhodne stojí.

Verdikt: 75% (vzhľadom na slovenské pomery 90%)

Trhlina, 2019, 111 min

Réžia: Peter Bebjak

Predloha: Jozef Karika (kniha)

Scenár: Tomáš Bombík

Kamera: Martin Rau

Hudba: Juraj Dobrakov

Hrajú: Dávid Hartl, Mária Bartalos, Matej Marušín, Tomáš Maštalír, Juraj Loj, a iní

Ďakujem spoločnosti Continental film za lístky na predpremiéru filmu.