Vyzývam všetkých prekladateľov angličtiny, nech sa kníh ujmú, postačili by im totiž podiely na zisku a už nikdy nebudú musieť pracovať! Pretože to, čo nám v Myceliu ponúka Vilma Kadlečková, je svetová špička a už teraz je to bestseller!

Nachádzame sa v čase, keď sa ľudstvo už roky snaží pochopiť mentalitu starobylej mimozemskej teokratickej civilizácie. Stret kultúr a medzikultúrna kominikácia sa síce odohrávajú v ďalekej budúcnosti, ale prinášajú nám staré známe problémy. Technológie sa možno menia, no ľudia si neprestajne myslia, že sú múdrejší než ich dávni predkovia. Napriek tomu ostávajú rovnakí: naivní, krátkozrakí, ovládateľní. Pokrytecký multikulturalizumus a xenofóbia, vážne sa vždy musíme pohybovať na ostrí noža?

Planeta Össe predstavuje svet po tisícročia nemenný, priniesol ľudstvu myceliálne technológie i nadsvetenlné Lode, ktoré majú zdieľané vedomie.

Lucas Hildebrandt sa s Össe zoznamoval od malička. Jeho otec bol bezcitný tyran, perfekcionista. Driloval syna cudziu reč, trval na tom, že sa ju musí nielen naučiť, ale musí v nej aj myslieť.

Presne takto nejako mi pripadalo moje štúdium latiny. Lenže snažte sa myslieť mŕtvym jazykom! Našťastie nado mnou nestál otec tyran, iba moje vlastné kruté ja.

Lucas Össe dobre pozná. Rozumie tomu svetu. Chápe, že viera Össeanov je fanatická, ich Cirkev nedotknuteľná. On si ilúzie nerobí, vie, že ich náboženstvo je krvavé, že si vyžaduje ľudské obete.

„Boh Akkütlix si žiada tvoju krv.“

Áno, dôjde aj na bohov.

Od detstva užíval drogu gömeršaül – Jantarové oči. Nielen to, spoznal aj silu trëighrü, hypnotického pohľadu a nevyspytateľnosť Pätice posvätných drog. Laëgühr, Ľad pod kožou, zostril jeho myseľ a zrak. Ökrë spálila všetko, takže prišiel o minulosť. Po užití yantrünu, Videnia, sa mu otvorila brána do novej reality, räwë, Hlasy a hviezdy mu prehovorili do duše, priniesli mu psychotronické schopnosti.

Každá droga znamená nový stupeň Lucasovho prenikania, alebo možno pádu, do sveta spojeného s myceliom. Hlavný hrdina sa mení, stáva sa niečím úplne iným. A predsa sa snaží ostať človekom.

Jeho nadhľad, sarkazmus mi imponovali. Zároveň by som s ním nechcela zdieľať domácnosť. On mal našťastie Pinky, spočiatku nesmelé žieňa, ktoré hľadalo lásku. Pinky Lucasa poznala od malička. Milovala ho a chápala. Prerod Pinky mne osobne pripadal ako to najkrajšie z knihy, pasáže s ňou som si užívala. Viem, že mnohí so mnou nebudú súhlasiť. Určite nie muži. Ani ženy snažiace sa mužom „vyrovnať“.

Vplyv Össeanov na Zemi rastie. Pozemšťania sú zmätené stádo, ktoré si technicky vyspelé, no nábožensky zaostalé spoločenstvo buďto idealizuje, alebo ho nenávidí.

Lucas sa snaží proti Össe postaviť Fomalhiwu, konkrétne Aš~šáda, muža s psychotronickými schopnosťami, ktorý však tiež nie je tým, čím sa zdá. Najhoršie je, že Lucasova sestra si Aš~šáda nasťahuje rovno do bytu. Nečudujme sa jej, Aš~šád z Fomalhiwy pôsobí skutočne príťažlivo. A tiež má svoje tajomstvo.

Keď sa össenská Loď vynorí z R-A priestoru mŕtva, pre Össeanov je to dôvod na smútočné obrady. Lenže členovia posádky, ktorí katastrofu prežili, majú byť obetovaní. Bude niekto o tomto hroznom fakte pravdivo informovať ľudí? Postaví sa niekto za ich záchranu?

Náboženský fanatizmus nenápadne preniká do pozemských politických štruktúr, ovláda ľudskú spoločnosť.

Morálka, zmysel života, pravé hodnoty – to sú veličiny, ktoré mnohí z nás hľadajú a sú ochotní ľahko podľahnúť zdaniu, že existuje niečo, čo stojí nad všetkým a je spravodlivé. Koľkokrát už sa búrali modlárske ikony, a ľudia stále nechápu, že ak majú nájsť hlbší zmysel, podstatu bytia, musia hľadať predovšetkým sami v sebe, lebo nikto iný im cestu k poznaniu neposkytne?! Chceli by sme na zložité otázky nachádzať príliš ľahké odpovede!

Lucas sa z fanatizmu vysmieva, spolieha sa na svoj nadhľad. Preniká do sveta Össe, rozumie mu. Ibaže sa dostal až priveľmi hlboko.

S hlavným hrdinom som sa na akejsi vnútornej vlne stotožnila, ako kedysi dávnejšie s Rimanom Minutom od Miku Waltariho. Obaja muži mi boli niečím podobní. Lucas svojím absolútne prirodzeným vnikaním medzi Össeanov. Rovnako som sa ja vnárala medzi Číňanov*, nielen počas svojho študentského života, ale aj neskôr v práci, v rodine. Sú chvíle, keď vystúpim na letisku v Pekingu a cítim, že som doma. Moja duša spieva, žilky mi ihrajú. Len zrkadlá, svine, mi stále ukazujú, že ja nie som Číňanka (určite som ňou bola v minulom živote).

Lucasa Posvätné drogy pohlcujú, stráca sa v nich. Čo kniha, to krok hlbšie, to stupeň straty pôvodného ja a objavovanie niečoho iného, nového. Mali by to byť stupne na ceste k Osvieteniu. Cesta, tá je večná cesta! A na jej konci... by malo byť svetlo, nie? Ibaže u Lucasa máme obavy, že ho pohltí temnota. Už ani sám nevie, kým bol. Netuší, kým sa stal.

Pochopila to aj Pinky, hurá!, nastal čas, aby žila sama za seba. Je dosť silná, ja jej verím. Dúfam, že ma nesklame. Vilma, povedz, že ma Pinky nesklame!

Ešte je tu jedna Össeanka Kamëlë...

Spoznať cudziu kultúru doslova na vlastnej koži prináša niekoľko zaujímavých vrstiev. Na jednej strane je to akési splynutie, hlboké prispôsobenie sa. Na strane druhej je vnímanie chýb či dokonca absolútne pochopenie nedokonalostí. To všetko vedie k pocitu „patentu na kritiku“.

Áno, aj ja mávam pocit, že nik iný nesmie kritizovať Čínu, lebo jej nerozumie. Ostatní sa len kĺžu po povrchu a netušia, o čom hovoria. Ako si na tom s Össe, Lucas?

A prichádzajú Hviezdovládcovia. Wëtrëigaës. Všetci pôvodní nepriatelia by sa mali spojiť, lebo nebezpečenstvo nikoho neušetrí. Lenže poznáte to, niektoré štruktúry sú také skostnatené, že nezaregistrujú ani vlastnú smrť.

Ďakujem autorke, Vilme Kadlečkovej, za nadpozemský zážitok z jej textov, aj za stránku mycelium.argenite.org, pri ktorej som si na prečítané ľahšie spomínala.

*Pozn.: Autorka príspevku vyštudovala čínske jazyky a pracuje ako prekladateľka.