"731" (vysielanie 6. júna 2004 na TV Prima)

K tomu, kde sa vzala inšpirácia pre túto epizódu, scenárista Frank Spotnitz poznamenáva: "V New York Times som asi pred rokom čítal o vojnových zločinoch v Číne, o ktorých som predtým vôbec nevedel. Šokovalo ma to. Jednak preto, lebo som o tom nikdy nepočul, jednak kvôli veci samotnej. Na vojnových zajatcoch boli testované bakteriálne zbrane. Skúšali ich aj na deťoch, boli to kruté a hrozné pokusy. Niečo, s čím som sa nemohol vyrovnať. Prečítal som si o tom i niekoľko kníh a zistil som, že naša vláda to páchateľom tých hrozných zločinov v podstate prepáčila výmenou za výsledky ich výskumov. Jeden z veliteľov takejto pokusnej základne číslo 731, ktorý tie pokusy vykonával, sa dostal v päťdesiatych rokoch do Spojených štátov na jednu z našich vojenských základní. Pravdepodobne preto, aby odovzdal výsledky tých pokusov našej armáde. V každom prípade si myslím, že na tom všetkom niečo je, a z toho tiež pramení podstata epizódy 'Nisei'. A tiež mám rád filmy o vlakoch, obzvlášť Sever severozápad a Vlak, starý film Johna Frankenheimera. Páčilo sa mi posadiť Muldera do vlaku.

Najzaujímavejšie na tejto epizóde je nakoniec to, že sa nám podarilo vrátiť dejovú líniu Aktov X trochu naspäť. Po 'Kancelárskej spone' si mohli diváci myslieť: A je to tu. Scullyová videla mimozemšťanov a teraz sa z oboch stali nadšenci. Táto epizóda nám dala možnosť divákom povedať: Počkajte chvíľu, tým si predsa nemôžete byť istí. Čo vlastne Scullyová skutočne videla? Boli to skutočne mimozemšťania, alebo ľudia znetvorení nejakými pokusmi? Dospeli sme tu k záveru, že celý únos Scullyovej bude len podvod, ktorý mal zakryť pokusy, ku ktorým dala súhlas naša vláda. Koniec koncov hovorí to i sama Scullyová, keď hovorí o prezidentovi, ktorý súhlasil s pokusmi na nevinných občanoch, a bolo to i pred niekoľkými mesiacmi v správach. Takže Scullyová to považuje za celkom pravdepodobnú hypotézu a dostane príležitosť ju vysloviť nahlas. Nie, nenechá sa skorumpovať, aby tvrdila, že je presvedčená o existencii mimozemšťanov ako Mulder. To, čo videla, dokáže veľmi dobre vysvetliť aj inak."

Pri nakrúcaní tejto epizódy použil režisér Rob Bowman dva rôzne spôsoby práce s kamerou, a to v scéne, kedy sa Mulder vo vlaku z mobilného telefónu od Scullyovej dozvedá o tom, že to nie je žiadny mimozemšťan, ale len vládne sprisahanie.

"Muldera som nakrúcal ručnou kamerou. Zábery preto mierne plávajú," hovorí Bowman. "A tiež som ho nakrúcal trochu zo strany. Mulder je paranoidný, pretože do miestnosti môže kedykoľvek vtrhnúť vrah a skočiť naňho. Celkom iné to ale bolo so Scullyovou. Chcel som, aby Scullyová bola pevná ako skala na Gibraltare, symetrická, vyrovnaná, dôveryhodná a silná. Ako to ale urobiť? Všetky tie zábery som nakoniec nakrútil z pevného statívu tak, aby kamera bola v dokonalej rovnováhe."

Rob Bowman, ktorý túto epizódu nazýva "jednou z mojich najlepších a najobľúbenejších," postavil v sekvencii, kedy vybuchne vlak, sedem kamier tak, aby mohol záber snímať z niekoľkých rôznych uhlov. "Keď bolo po všetkom, zavolal si ma a povedal - Dave, použil som ich všetky," spomína vedúci výroby špeciálnych efektov David Gauthier. Pokiaľ ide o scénu s Mulderom na streche vlaku, bezpečnostný postroj, ktorým bol zaistený, prekryl Mat Beck vizuálnym efektom.

"Útržky, ktoré mi zostali v pamäti, sú scény vo vlaku s Davidom a Stephenom McHattiem," hovorí Rob Bowman. Tým, že dovolili obom hercom zahrať dlhšiu scénu, dal sa ich výkon prirovnať takmer k divadelnému dialógu pre dvoch skvelých hercov.

Bowman si na svoju adresu potom, ako pri nakrúcaní tejto epizódy neúmyselne zničil dve kamery, vyslúžil i zopár žartíkov.

* * *

"ZJAVENIA" (vysielanie 13. júna 2004 na TV Prima)

"Epizóda 'Zjavenia' spočiatku vyzerala ako veľmi zložitá epizóda: patrila k tým 'oddychovejším' epizódam, a k tým treba pristupovať naozaj opatrne, aby Akty X nestratili svoje hlavné rysy," hovorí režisér David Nutter. "Vždy v nich niekde musí byť aspoň nejaký hororový prvok. Vzťah medzi Gillian a tým chlapcom je veľmi silný, hoci navonok to tak vôbec nevyzerá. Skrátka sú nejakým spôsobom spojení. Mám tiež rád spôsob, akým hrá R. Lee Ermey. Vždy chcel hrať aj v Aktoch X. A tak je skvelé, že sa to nakoniec podarilo."

Producent Paul Rabwin dodáva: "Bola to epizóda, pri ktorej sme mali problémy so scenárom. Je zložité spracovať príbeh o mystike náboženstva a o ľuďoch, ktorí sa v jednej chvíli vyskytujú na dvoch miestach. Je to veľmi emotívna epizóda, pretože zabieha do veľmi dôležitej zložky zázemia Scullyovej. Pritom bolo veľmi zložité vynechať všetky mystické prvky. Scenár sa niekoľkokrát prepracovával a posledná verzia vznikla až vtedy, keď sa už skoro nakrúcalo. Počítali sme s tým, že David Nutter niečo vydrží a všetko uvedie do poriadku. Nakoniec to vyšlo dobre. Napriek tomu sa mi ale zdalo, že tam sú veci, ktoré spolu vôbec nesúvisia a ktoré mi nedávajú žiadny zmysel. Absolvovali sme skutočný strihačský maratón a vytvorili epizódu, ktorá v mnohých ohľadoch nevychádzala. Nedokázali sme napríklad uplatniť nápad, že ten chlapec sa vyskytuje na dvoch miestach súčasne. Chýbali spojovacie články medzi chlapcom a Owenom, tou holohlavou záhadnou postavou. Skrátka s mnohými prvkami som nebol spokojný. Poniektorí z nás si mysleli, že celá tá epizóda je akoby dieťaťom, ktoré sa narodilo mŕtve. Mali sme ju ale v pláne, a museli sme ju nakrútiť.

Nech je ako chce, domnievam sa, že to je nakoniec pekný príklad toho, čo všetko sa dá dokázať, keď sa spoja tvorivé sily celého tímu. Predstaviteľ hlavnej úlohy, ten chlapec, už bol naspäť doma v Toronte. Lietadlom sme ho dopravili naspäť do Vancouveru. Pre Muža tisícročia sme dopísali zopár riadkov textu. Dopísali sme i niektoré nové scény a nakrútil ich pomocný štáb. Vrátili sme sa k už nakrútenému materiálu, opäť sme ho zostrihali a začalo to dávať zmysel. Keď sme to mali hotové, tŕpli sme úzkosťou. A ono to nakoniec vyšlo. A to nás nadchlo. Reakcia divákov bola jasná - veľkolepá epizóda, zmysluplný príbeh. Diváci si túto epizódu zamilovali. Mysleli sme, že to bude potrat celej tretej série, a nakoniec sa z toho stal jeden z najobľúbenejších príbehov."

David Nutter poznamenáva, že práve viera autorom otvorila možnosť, ako sa lepšie ponoriť do duše Scullyovej a poukázať na jej ďalšie rozmery. Tiež cítil, že Gillian Andersonová podá vynikajúci výkon, hlavne v takých decentnejších momentoch, akým bola záverečná scéna, kedy Scullyová prichádza na spoveď. "Práca s Gillian mi nadmieru vyhovovala," hovorí. "Ona totiž vyniká schopnosťou prejaviť svoje city a otvoriť svoje vnútro," dodáva.

Epizóda je pozoruhodná takisto podaním viery, témy tak často chápanej, rovnako ako odsudzovanej. "Je to epizóda o viere, nie o náboženstve s veľkým N či katolicizme s veľkým K," vysvetľuje vedúci výroby Chris Carter. "Spracovanie tejto témy na televíznej obrazovke má mnoho citlivých miest. Vždy riskujete, že podráždite skupinu nejakých ľudí."

* * *

"VOJNA KOPROFÁGOV" (vysielanie 27. júna 2004 na TV Prima)

"Videl som to na obálke istého starého časopisu. Bol tam výrobca robotov, ktorý sa volal Rodney Brooks. Vyrábal roboty, ktoré vyzerali ako hmyz, a zaopatril ich umelou inteligenciou na báze ľudského mozgu," hovorí scenárista Darin Morgan. "Ten vynálezca sa rozhodol, že im dá iba ten najjednoduchší program na úrovni chrobákov. Ukázalo sa však, že tie potvorky naozaj premýšľajú. Naviac naozaj žijú, pretože reagujú na veci zo svojho okolia, ktoré pre nich majú určitý význam. Hneď som si povedal: To by bol príbeh! Nejako som si pritom spomenul práve na švábov, pretože tam, kde som žil, sa raz vyskytli.

Hoci píšem komédie, vždy tam musí byť nejaký desivý prvok. Tu sú tým prvkom práve šváby. Chcel som urobiť niečo ako Vojnu svetov, niečo presne v tom zmysle. Žiadny podvod, ale davovú hystériu. Neviem, ako sme sa k tomu dopracovali, ale ľudia si často myslia, že práve oni majú ten najvyvinutejší mozog a len oni dokážu o veciach premýšľať jasne a racionálne. Keď ale nastane davová hystéria, reagujú ako hmyz, roja sa okolo. Tento nápad sa mi spojil s myšlienkou na výskumy v oblasti umelej inteligencie, spomenul som si na roboty a na to, akým spôsobom premýšľajú. A z toho všetkého vznikla táto epizóda."

Režisér Kim Manners považuje v tejto epizóde za najväčší moment to, že sa pracovalo so švábmi.

"Debbie Coeová, ktorá u nás zodpovedá za zvieratá, dostala asi 400 švábov, 200 z jednej školy a 200 z inej. Tie dve skupiny švábov sa ale medzi sebou neznášali, nikdy sa nám ich nepodarilo zjednotiť. Tiež sme museli dávať pozor na to, aby sme im neublížili. V niektorých záberoch sme chceli nakrúcať hercov i šváby naraz, ale vždy, keď sme sa o to pokúsili, sa to nepodarilo.

Tiež by som sa rád podelil o jednu príhodu, pretože je to klasika. Nakrúcali sme záber, v ktorom Bill Dow, miestny herec z Vancouveru, sedí na toalete a kamera je vonku, za dverami. Blížime sa s kamerou k nemu, on stále sedí a číta si časopis. Snímame jeho hlavu, potom kamera zaberie zadnú stranu nádržky. Chcel som, aby sa hore po nádržke prechádzalo tak šesť švábov. Vo chvíli, kedy záber kamery opúšťa Billovu hlavu, tam už tie šváby musia byť. Za nádržkou bol otvor, v ňom tie šváby. K tomu, aby sa dostali do záberu, im chýbali sotva tri centimetre. Nakrúcali sme to asi štyrikrát či päťkrát a asistenti sa ich snažili dostať z tej diery na scénu v okamihu, keď som zavolal Akcia. Nikdy sa im to ale nepodarilo. Po piatich záberoch sme všetkých švábov pozbierali naspäť do plastovej nádobky, ja som sa nad nich naklonil a osopil som sa na nich: Tak počúvajte, vy potvory. Máme dve klapky, tá prvá je pre kameru a tá druhá pre vás. Keď poviem Akcia, tak zodvihnete zadok a vyrazíte na veko nádržky. Rozumiete tomu?! Takto hrubo som sa zachoval ku svojim hercom. No a keď som pri ďalšom zábere povedal Akcia, tí malí bastardi urobili presne to, čo som im povedal."

Producent Paul Rabwin sa smeje: "Scenár Darina Morgana, čo k tomu môžem dodať? V Aktoch X som už pracoval tak na najveselších, tak i na najstrašidelnejších epizódach. Myslím si, že v tejto epizóde na všetkých naviac zapôsobila scéna, kedy šváby vlezú mladíkovi do ruky. To na mňa zapôsobilo zatiaľ najviac z celých Aktov X. Keď vidíte, že sa to deje niekomu inému, obyčajne vám príde na um, že by sa to mohlo stať aj vám. Akty X sa vždy snažia zasiahnuť psychiku divákov. Áno, každý má nejakú nočnú moru, v ktorej sa vyskytuje hmyz. Spielberg to dobre vedel, keď nakrúcal Dobyvateľov stratenej archy. Šváby sú nám blízke a súčasne sa nám všetkým hnusia. Keď vám ale jeden taký šváb lezie po ruke a potom cez reznú ranu vlezie do ruky, ľudí to uzemní.

Veľa zábavy sme si užili aj so zvukmi, ktoré šváby vydávajú. Pretože to mali byť mimozemské šváby, chceli sme skombinovať zvuky, ktoré vydávajú chrobáky, s ničím kovovým. Použili sme crvkot cikád a kovové škrípanie, skombinovali sme ich, zvýšili asi o tri oktávy a pridali malú ozvenu. Pripravili sme tak päť či šesť rôznych verzií zvukov. Potom sme vyskúšali rôznu intenzitu zvuku a rôzne rýchlosti a vyšlo nám niečo naozaj mrazivé. Bol to doslova podpis tých chrobákov. Ten zvuk sme ešte znásobili a vytvorili 30 či 40 rôznych zvukov, ktoré sme potom prehrávali naraz. Bolo to naozaj pekné, ale aj tak som tam nakoniec musel pridať ešte ďalší zvuk. Šlo o to, aby sa zvuky švábov podobali vyzváňaniu mobilného telefónu. V scenári bol totiž taký žart, kedy v závere epizódy zazvoní Mulderov mobilný telefón a doktor si myslí, že sú to šváby. Tak sme k tomu cvrkotu švábov pridali ešte vyzváňanie naozajstného mobilného telefónu."