Už úvodná scéna je iba pre silné povahy: Japonka v odeve gejše uteká k jazeru. Zdá sa, že celkom neovláda svoje pohyby, akoby jej telom niečo hýbalo proti jej vôli. Kľakne si, z tradičného drdolu vytiahne paličku, ktorú si vloží do ucha a pritlačí. Mŕtva padá na zem...

Pokračovanie hororovej antológie Teror (ktorej prvá séria bola inšpirovaná knihou Dana Simmonsa) pod názvom Zverstvo prekypuje napätím. Odohráva sa počas druhej svetovej vojny a pojednáva o sérii bizarných úmrtí, ktoré prenasledujú členov japonsko-americkej komunity a o ceste mladého muža k pochopeniu a boju proti zlovoľnej nadprirodzenej bytosti, ktorá je za ne zodpovedná.

Druhá séria sleduje príbeh syna japonských prisťahovalcov Chestera Nakayamu (Derek Mio) a jeho rodiny a priateľov z  kalifornského ostrova Terminal, ktorí po útoku na americkú námornú základňu Pearl Harbor čelia prenasledovaniu americkou vládou a bojujú proti zlému duchovi ohrozujúcemu ich budúcnosť. Chester sa ocitol medzi dvoma mlynskými kameňmi – ostrovnou japonskou komunitou, v ktorej vyrástol a svojím životom 22-ročného Američana. Je to hrdý, tvrdohlavý mladý muž, ktorý dúfa, že jedného dňa opustí svoj „malý ostrov“ a bude cestovať po krajine ako fotograf časopisu LIFE. Chesterov vzťah aj život v japonskej komunite sa ocitá pod tlakom extrémnych okolností, ktoré menia jeho život. Reakcia na tieto udalosti ho privedie na zradnú cestu, ktorá ho naučí, čo to znamená byť Američanom a človekom.

Teror: Zverstvo rozpráva často prehliadaný príbeh internácie Japoncov. Od roku 1942 do roku 1945 poslali vlády Spojených štátov amerických a Kanady viac ako 145 000 svojich občanov japonského pôvodu do internačných táborov. Museli opustiť svoje domovy iba preto, že oni alebo ich predkovia sa narodili v Japonsku. Teror: Zverstvo je o týchto ľuďoch a ich húževnatosti tvárou v tvár obrovskej nespravodlivosti.

Podobne ako prvá séria, aj Teror: Zverstvo kombinuje skutočnú históriu s vymyslenými hororovými prvkami a rozpráva príbeh so sociálnym a politickým podtextom. Prvú sériu pripomína aj tým, že sa na pozadí významnej historickej udalosti venuje osudom skupiny ľudí, prenasledovanej strašidelnou nadprirodzenou entitou. Aj na druhej sérii sa producentsky podieľal známy režisér Ridley Scott.

V pokračovaní hororového seriálu si zahral George Takei, ikona zo Star Treku. Predstavuje Yamato-sana, kapitána rybárskej lode na dôchodku a staršinu komunity, ktorý je so svojou rodinou uväznený v japonsko-americkom internačnom tábore. Sám Takei zažil pobyt v takomto tábore ako dieťa a jeho teta s malým bratrancom zahynuli pri výbuchu atómovej bomby v Hirošime. Okrem hrania sa ako konzultant vyjadroval k historickej presnosti seriálu. Predstaviteľ hlavného hrdinu Derek Mio, Američan japonského pôvodu štvrtej generácie, má s témou seriálu tiež osobné prepojenie, keďže jeden z jeho starých otcov žil na ostrove Terminal a po bombovom útoku na Pearl Harbor bol zadržiavaný v internačnom tábore Manzanar v Kalifornii.

Yūrei sú bytosti z japonského folklóru, analogické západným legendám o duchoch. Pojem sa skladá z dvoch znakov: „yū“, čo znamená slabý alebo matný a „rei“, čo symbolizuje dušu alebo ducha. Rovnako ako ich čínske a západné verzie, aj oni sú považovaní za duchov, ktorým bola odopretá pokojná posmrtná existencia.

Podľa tradičného japonského presvedčenia majú všetci ľudia ducha alebo dušu nazývanú „reikon“. Keď človek zomrie, reikon opustí telo a vstúpi do akéhosi očistca, kde čaká na vykonanie náležitých pohrebných a po-pohrebných obradov, aby sa mohol pripojiť k svojim predkom. Ak všetko prebehne správne, Japonci veria, že reikon je ochrancom svojich žijúcich príbuzných a každý rok v auguste počas festivalu Obon sa vracia, aby prijímal poďakovania. Ak však osoba náhle alebo násilne zomrie, napríklad sa stane obeťou vraždy alebo spácha samovraždu, ak sa nevykonali správne obrady alebo ak je reikon ovplyvnený silnými emóciami, ako je túžba po pomste, láska, žiarlivosť, nenávisť alebo smútok, predpokladá sa, že sa zmení na yūrei, ktorý potom môže preklenúť priepasť späť do fyzického sveta. Emócie alebo myšlienky nemusia byť obzvlášť silné a dokonca aj neškodné myšlienky môžu spôsobiť narušenie posmrtného pokoja. Ak do mysle umierajúcej osoby vstúpi nejaká myšlienka, ich yūrei sa vráti, aby dokončil poslednú myšlienku predtým, ako sa vráti do cyklu reinkarnácie. Yūrei potom existuje na Zemi, až kým sa nebude môcť uložiť odpočinok, buď vykonaním chýbajúcich rituálov alebo vyriešením emocionálneho konfliktu, ktorý ho stále spája s fyzickou rovinou. Ak sa rituály nedokončia alebo konflikt zostane nevyriešený, yūrei bude vo svojom prenasledovaní živých pokračovať.

Japonskí duchovia sa vyznačujú bielym odevom, ktorý predstavuje biele pohrebné kimono, keďže v japonskej kultúre, ale aj v čínskej a indickej tradícii, je biela farbou smútku, symbolizuje smrť a je farbou duchov. Yūrei má často dlhé, čierne a strapaté vlasy. Japonské ženy totiž tradične nosili svoje dlhé vlasy po celý život vyčesané v uzloch a s rozpustenými ich až pochovávali. Ruky yūrei bezvládne visia zo zápästí, ktoré sú držané vystreté lakťami v blízkosti tela. Zvyčajne im chýbajú nohy a chodidlá a vznášajú sa nad zemou. Zjavujú sa obvykle medzi druhou a pol treťou hodinou po polnoci, keď je závoj medzi svetmi mŕtvych a živých najtenší.

Ak sa nebojíte, sledujte Teror: Zverstvo od 15. augusta každý štvrtok o 22:00 hod. na televíznej stanici AMC.