Predtým neznáme zoskupenia hviezd sú veľkolepejšie ako to naše, hovoria výskumníci.

Tieto záhadné galaxie, o ktorých sme predtým ani netušili, boli objavené novým priekopníckym prístupom, vďaka ktorému môžu astronómovia preskúmavať hlbiny vesmíru oveľa lepšie ako doteraz.

Sami astronómovia nazvali svoj nový objav „skrytým pokladom“. Pomôže nám prísť na koreň zatiaľ nezodpovedaných základných otázok o vesmíre vrátane záhady existencie supermasívnych čiernych dier a temnej hmoty. Niektorí vedci už dlho predpokladali existenciu skrytých galaxií v hlbokom vesmíre. No až teraz máme konečne reálny dôkaz.

Už v roku 1990, keď bol vypustený Hubblov vesmírny teleskop, boli vedci konečne schopní pozrieť sa na vesmír dovtedy nevídaným spôsobom. Niektoré mimoriadne dôležité skutočnosti však boli stále mimo nášho dosahu.

Nová metóda výskumu, založená na vzájomnom prepojení viacerých observatórií, nám umožnila nazrieť do vesmíru hlbšie ako kedykoľvek predtým a spozorovať toto zoskupenie galaxií.

„Toto je prvýkrát, čo sme schopní potvrdiť existenciu tak masívneho zoskupenia galaxií. Čo je ešte prekvapivejšie, pochádzajú z prvých dvoch miliárd rokov života vesmíru (predpokladá sa, že vesmír je starý 13,7 miliárd rokov). Vždy sme sa domnievali, že masívne galaxie nemôžu byť také staré,“ povedal Tao Wang z Univerzity v Tokiu.

„Doteraz boli pre nás neviditeľné. Tento objav popiera všetky naše doterajšie modely vývoja vesmírnej v tom období a pomáha nám doplniť detaily, ktoré nám doteraz unikali.“

Ak by sme vraj boli schopní vidieť v noci aj tieto galaxie, boli by ešte impozantnejším divadlom ako naša Mliečna cesta.

„Nočná obloha by bola oveľa veľkolepejšia. Väčšia hustota hviezd by znamenala, že na našej oblohe by sme mali viac takých, čo by sa nám zdali jasnejšie a bližšie. Naopak, vyššie množstvo hviezdneho prachu by spôsobilo, že vzdialenejšie galaxie by boli pre nás neviditeľné, takže pozadie týchto veľmi jasných hviezd by predstavovala tmavá prázdnota,“ pokračuje Dr. Wang.

Z povrchu Zeme týchto tridsať deväť novoobjavených galaxií vidieť len ťažko. Svetlo, ktoré k nám z nich docestuje, má už príliš veľkú vlnovú dĺžku, a tak je neviditeľné pre ľudské oči a Hubblov teleskop ho nedokáže zachytiť. Preto skupina vedcov cestovala do observatória ALMA v púšti Atacama, kde sú vhodné podmienky na pozorovanie svetla dlhej vlnovej dĺžky. Vlnová dĺžka svetla nám vie zároveň napovedať, ako dlho cestovalo a tým pádom odhaliť vek galaxií.

Spočiatku vedci nechceli dátam veriť, ale keď im to potvrdil aj kreatívne pomenovaný Very Large Telescope („Veľmi veľký teleskop“) v Chile, bolo rozhodnuté – je potrebné prehodnotiť doterajšie teórie o štruktúre vesmíru.

Aké je očakávanie do budúcnosti? Predpokladá sa, že nové teleskopy umiestnené priamo vo vesmíre, napríklad pripravovaný Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba, nám o týchto galaxiách pomôžu zistiť viac. Pozrú sa napríklad na supermasívne čierne diery v strede týchto galaxií, aby zistili, ako vznikajú. Novoobjavené prastaré galaxie sú navyše dôležitým spojivkom, aby sme pochopili, ako je vo vesmíre rozmiestnená temná hmota a v konečnom dôsledku aj samotné galaxie.