Per Aspera Ad Astra (recenzia Ad Astra)
Realistické science fiction filmy sú v kurze. Spomeňme si len na Interstellar, Marťana či Gravitáciu, teda filmy, pre ktoré je typické pomalý dej, skvelá psychológia postáv a uveriteľná fyzika. Najnovšie k nim pribudol film Ad Astra od Jamesa Gray. Poďme sa naň pozrieť trocha bližšie.
V neďalekej budúcnosti, kedy si ľudstvo viac menej podmanilo slnečnú sústavu, astronaut Roy McBride (Brad Pitt) putuje cez Mesiac a Mars k planéte Neptún aby odhalil pôvod série katastrof, ktoré ohrozujú životy ľudí na Zemi.Tieto záhadné udalosti súvisia s misiou jeho strateného otca Clifforda McBride (Tommy Lee Jones), veliteľa výskumnej expedície projektu Lima ktorej úlohou bolo pátrať po vyspelom mimozemskom živote, ale pred dvadsiatimi rokmi zmizla kdesi na okraji slnečnej sústavy.
Film vizuálne kombinuje to najlepšie z filmov ako Interstellar, Marťan, Gravitácia a Prvý Muž, čiže diela, ktoré namiesto rýchlej akcie dávajú dôraz na vnútorné pocity hlavnej postavy a tiež na dokonalé zobrazenie vesmíru.
To, čo ho však odlišuje od nedávnych “gravitácii vzdorujúcich” filmov, je však prostredie. Je to budúcnosť, ktorá sa cíti známa a hlboko vierohodná. Je to svet, v ktorom sa vesmírne cestovanie stalo komercializovaným, miestami nápadne pripomínajúce praktiky nízko nákladových leteckých spoločností (vankúš a deka za 160 dolárov). Čaro vesmíru bolo nahradené konfliktami kde Mesiac je pochmúrnou turistickou pascou so spornými územiami takmer ako v niektorých epizódach Futuramy.
Hoc znie Royove rozprávanie niekedy ako denník dospievajúceho teenagera, aj napriek tomu to je hrdina prakticky neschopný prejavu emócií. Je to schopný astronaut, jeho pulz sa nikdy nezvýši nad 90 úderov a vždy sa sústredí na misiu. Jeho pesimistický vnútorný hlas však ľutuje zhoršenie vesmírnej éry a neustále sa zaoberá myšlienkami o vzťahu k jeho odcudzenom a stratenom otcovi. Jeho odysea cez nepredstaviteľnú rozľahlosť slnečnej sústavy má niečo z postavy Benjamina Willarda plaviaceho sa po rieke vo filme Apocalypse Now, kde je konfrontovaný s osamelosťou v neodpúšťajúcom prostredí a ľahostajnosťou k smrti prenasledujúcej na každom rohu. Tento ambiciózny film je pozoruhodne meditatívny, vždy sa zaujíma iba o Royov vnútorný život, kamera v prakticky každom ťažkom zábere skončí na jeho unavenej tvári.
Ale aj napriek tomu že tempo ku koncu značne poklesne je to tiež fantasticky dobre naplánované dobrodružstvo. Už úvodná scéna na Medzinárodnej Vesmírnej Anténe nás doň vrhne doslova po hlave a naháňačka na mesačných roveroch nám ukáže, ako by mohlo vyzerať Fast and Furious in Space.
Celkovo vás tento príbeh núti premýšľať nad existencionalistickými otázkami, ktorým čelí ľudstvo a oblúkom nás privádza k tomu, že to je ľudstvo, ktorému musíme čeliť.
Zhrnutie: Ad Astra je plnotučné mainstreamové, takmer reálne scifi s hlbokým a filozofickým kontextom, ktorý kráča v šľapajach toho najlepšieho, čo sme tu na tomto poli mali. Nie je to prvoplánovaná akčná bluckbusterová jazda v štýle marveloviek alebo Hviezdnych vojen, hoc akcie si tam divák užije tiež dosť. Film sa nesie v humanistickom duchu a rozhodne ho môžem odporučiť každému fanúšikovi dobrých filmov a kvalitnej science fiction.
Hodnotenie: 8,5/10
Ad Astra / Ad Astra
Sci-Fi / Thriller / Drama / Dobrodružný
Rok: 2019
Stopáž: 124 minút
Réžia: James Gray
Scenár: James Gray, Ethan Gross
Kamera: Hoyte Van Hoytema
Hudba: Max Richter
Hrahú: Brad Pitt, Liv Tyler, Tommy Lee Jones, Donald Sutherland, Ruth Negga, Ravi Kapoor
Najčítanejšie
Najčítanejšie
Rasťo L.
Fanúšik scifi, fantasy a dobrej hudby.
Diskusia
Adhara
Chystám sa na to večer, tak uvidím. Ale nedá mi – Gravitácia a uveriteľná fyzika? V tom filme bola fyzika asi tak uveriteľná ako v Armageddone či v Jadre. Inak, tu je vyjadrenie skutočnej astronautky o Gravitácii (asi som tú linku už niekde dávala, ale pre istotu): www.kosmonautix.cz/2015/03/vyd ala-jsem-se-do-kina-na-gravita ci/ Interstellar spadal tiež do kategórie Star Treku. Budem parafrázovať jedného užívateľa na kozmofóre: Najúsmevnejšia pasáž bola, že sa NASA ukrýva na akejsi farme a odtiaľ posiela kozmické lode k Saturnu.
22.09.2019
Chystám sa na to večer, tak uvidím. Ale nedá mi – Gravitácia a uveriteľná fyzika? V tom filme bola fyzika asi tak uveriteľná ako v Armageddone či v Jadre. Inak, tu je vyjadrenie skutočnej astronautky o Gravitácii (asi som tú linku už niekde dávala, ale pre istotu): www.kosmonautix.cz/2015/03/vyd ala-jsem-se-do-kina-na-gravita ci/ Interstellar spadal tiež do kategórie Star Treku. Budem parafrázovať jedného užívateľa na kozmofóre: Najúsmevnejšia pasáž bola, že sa NASA ukrýva na akejsi farme a odtiaľ posiela kozmické lode k Saturnu.
22.09.2019
Veronika Valent
No mne sa takisto v tomto filme zdalo viacero vecí neuveriteľných, hlavne v tom nešťastnom závere. Osobne som odchádzala z kina trochu sklamaná. Celkový dojem zachránila práve posolstvo, ktoré pochopí každý divák a ktoré nechcem prezrádzať.
30.10.2019
No mne sa takisto v tomto filme zdalo viacero vecí neuveriteľných, hlavne v tom nešťastnom závere. Osobne som odchádzala z kina trochu sklamaná. Celkový dojem zachránila práve posolstvo, ktoré pochopí každý divák a ktoré nechcem prezrádzať.
30.10.2019