Táto a mnohé ďalšie otázky ohľadom sveta postapokalyptickej Európy dvadsiateho tretieho storočia vírili čitateľom v hlave po dočítaní Tajné historie Bornnu. Detektívka v závere naznačila príchod temnejších a desivejších udalostí, takže Kletba mala pripravený celkom slušný štart.

Šlechta pokračoval s dejom prakticky presne tam, kde ho ukončil v predošlej knihe. Dokonca na začiatku sa zdá, že budeme sledovať ďalší Goweryho príbeh spojený s vyšetrovaním nejakej menšej záhady. Popri tom si samozrejme užijeme prostredie veľkomesta Germánskeho cisárstva. Lenže čoskoro začnú padať hlavy, veľmi skoro zistíme, že ku svojej stoličke nie je priklincovaný prakticky nikto. Dokonca ani obávaný Dante Albrecht, zvaný Inkvizítor.

Postupná zmena tempa deja je práve asi najsilnejšou stránkou knihy. Z kvázi bezstarostnej detektívky sa stáva boj o prežitie, pretože nepriatelia sú tentoraz naozaj mocní, ich chápadlá siahajú všade. V istej pasáži som dokonca získal pocit, že sa nedá veriť nikomu. Do istej miery je to aj pravda, keďže spojenectvá sú krehké, všetci navyše sledujú primárne vlastné pohodlie a bezpečnosť. Opatrnosť strieda paranoja.

Okrem hlavných protagonistov Goweryho a Harga tu stretávame známe postavy z predošlých dielov, napr. Ninu, Markusa (majiteľ baru u Prievozníka), no objavujú sa aj nové. Za zmienku stoja herečka Tatjana Stockheim či Jorika, Goweryho veľká láska. Zatiaľ v pozadí drieme a postupne sa prebúdza hrozba v podobe cisárovnej Beatrice, známej aj ako Biela čarodejnica.

Tu musím dodať, že pre úplnú znalosť pomerov by mal mať človek prečítané knihy Keltská brána a Tajná historie Bornnu, z poviedok Dóm, Saliny a Rýnsky cedník. V deji sa na tieto diela vyskytnú viaceré referencie, ktoré pri znalostí reálií vyznejú ešte hrozivejšie.

Sprvu som sa bál, že pôjde o ďalšiu „oggerdovku bez Oggerda“. No tu sa prejavuje Šlechtovo majstrovstvo rozprávača. Odhaľuje konexie a staré záväzky, ľudí, ktorí sú ochotní pre Oggerda aj umrieť. Celé je to nenásilne v kontraste s mocenským bojom cisárovnej Beatrice, ktorej už cisárstvo začalo byť malé a pokukuje nielen po regentstve Boiohiem (Goweryho vlasť), ale túži si podmaniť aj Orgon (dnešné Rakúsko). Práve Oggerd ako dedič Orlanda Orgonského jej stojí v ceste. Ako ale uvidíme, Biela čarodejnica si servítku pred ústa rozhodne nekladie. Okrem toho ani samotný Oggerd nespí na vavrínoch.

Ak to mám teda porovnať s predošlým dielom pentalógie Poslední velkoměsto, ide o temnejšiu a ťaživejšiu knihu. Konflikty v nej vás nútia držať protagonistom palce, a to občas aj na opačnej strane barikády. Hoci som tušil zradu jednej z postáv, do posledného momentu som dúfal, že sa to nejako vysvetlí. Odhalenie tak zabolelo o to viac.

Šlechtovi svojho času vyčítali, že príbehy nie vždy navzájom korešpondujú. Objavovali sa logické diery alebo hluché miesta. Autor ale dokázal na kritiku odpovedať tým najlepším možným spôsobom. Sporné miesta využil na tvorbu ďalších príbehov, ktoré pomohli dodať oggerdovskému svetu uveriteľnosť, plynulosť a logickú kontinuitu. Kletba len podporuje tento trend zlepšovania celej série.

Zhrnutie: Záverom môžem dodať, že ide o kvalitou výbornú knihu, skvelé pokračovanie série. Pre úplný čitateľský zážitok ale odporúčam prečítať až po tituloch spomínaných v recenzii. Už teraz sa teším, čo nám prinesie tretí diel s pracovným názvom Padající archanděl.

Verdikt: 92 %

Poslední velkoměsto 2

cyklus Oggerd (Všechno na Mars)

Vydavateľstvo: Brokilon

Rok vydania: 2019

Obálka: Tomáš Flak

Počet strán: 326

ISBN: 978-80-7456-454-3