Do Brna sa vracia mágia
V tejto recenzii sa pozrieme na druhý román českej autorky Kristýny Sněgoňovej, ktorá v poslednom čase intenzívne naberá na počte publikácií i popularite.
Česká spisovateľka Kristýna Sněgoňová po svojom úspešnom románovom debute Krev pro Rusalku rozhodne nezaspala na vavrínoch. Koncom minulého roka jej, opäť vo vydavateľstve Epocha, vyšla už druhá kniha s názvom Zřídla.
Čo sú vlastne tie zřídla či žriedla? V podstate ložiská magickej energie ukryté v podzemí. Niektorí, vyvolení ľudia sa na ne dokážu napojiť a čarovať. Majú teda veľký dar, ale ako to už býva, s veľkými darmi prichádzajú problémy a zodpovednosť – keby sa o žriedla nestarali, sila by sa v nich mohla nahromadiť a úplne prozaicky vybuchnúť. Teraz však magické žriedla začínajú slabnúť a Lukáš (zase raz ten povestný osamelý muž s tragickou minulosťou, na ktorú sa tak úplne nepamätá) sa snaží zistiť, čo je za tým a ako to súvisí so samovraždou jeho kamoša. Okrem toho má do remesla zaučiť novú strážkyňu Barbaru, ktorá sa o svojich skrytých schopnostiach dozvedela za veľmi nešťastných okolností.
Oba autorkine romány spája dejisko, odohrávajú sa totiž v Brne. Krev pro Rusalku mala mnoho čŕt noirovej detektívky a odohrávala sa v alternatívnom svete, kde víly žili otvorene medzi ľuďmi. V Zřídlach sa autorka žánrovo posunula do čistejšej mestskej fantasy, hoci motív pátrania nájdeme aj tu. Mágia je na rozdiel od prvého románu pred väčšinou populácie skrytá. Dokázala by som si predstaviť, že také magické žriedlo nepovšimnuté buble kdesi pod mojimi nohami, keď ráno čakám na autobusovej zastávke.
Fungovanie mágie je zaujímavé. Autorka ho možno nevysvetľuje do najmenších podrobností, ale na pochopenie tohto príbehu to stačí. Mágia sa riadi istými základnými zásadami. Ak chceš „kúzliť“, musíš mať načerpanú energiu. Čarovanie má svoju cenu, energia zo žriediel spôsobuje závislosť podobnú alkoholu či drogám s tragickými následkami na organizmus (o tom vám, samozrejme, verbovači vopred nepovedia). Okrem fyzickej ceny sa platí aj morálne, moc ľahko opojí a človek môže nadobudnúť mylný dojem, že je boh. Páči sa mi, že mágia sa využíva aj ako prostriedok rozprávania, keď sa strážcovia pomocou energie zo žriediel pozerajú do minulosti.
Oproti Krvi pro Rusalku majú Zřídla komplexnejšiu, ale zároveň prehľadnejšiu kompozíciu. Príbeh má dve časové roviny. Kým prvej knihe som pre dlhé retrospektívne výlety do minulosti postáv strácala prehľad, tu musím oceniť, že časové roviny sú prehľadne oddelené striedajúcimi sa podnadpismi Tehdy a Teď. Líšia sa aj typom rozprávača. Pri prerozprávaní súčasných udalostí sa striedajú dve postavy v prvej osobe, kapitoly z minulosti sú zase v tretej osobe, takže na prvý pohľad viete, kde sa nachádzate.
Atmosféra je opäť skôr temná. Ako je v tomto žánri zvykom, dej sa často odohráva na odľahlých, špinavých miestach posiatych grafitmi, ktorými sa za tmy bežný človek prechádza s obavami. Ak ste čítali Sněgoňovej prvý román, isto ste si všimli, že sa vo svojej tvorbe nestráni naturalistického zobrazenia sexu a násilia. Zřídla sú v tomto ohľade jemnejšie, stále sa však treba pripraviť na farbisté opisy rozkladajúcich sa mŕtvol a telá, ktoré mágia roztrhá až na atómy krvavej hmly.
Dej sa rozbieha pomalšie – niežeby už na začiatku nebola kopa akcie, ale čitateľovi trvá, kým sa pri striedaní časových rovín a rozprávačov trochu zorientuje a zistí, kde leží hlavná zápletka. Neskôr sa mi už kniha čítala ľahšie, ale nedokázala som sa celkom zžiť s hlavnými postavami. Najviac mi sadol Lukáš, hoci ide o stokrát zrecyklovanú postavu „detektíva“ s temnou minulosťou. Barbara je podľa mňa skôr definovaná cez to, čo sa deje okolo nej, a neprejavuje výraznejšie vlastnosti. Lída je naproti tomu príliš... dokonalá. Okrem postáv mám isté výhrady aj ku koncu. Asi by som potrebovala viac vysvetlení, niektoré veci a motivácie postáv som tak úplne nepochopila. Alebo je chyba v prijímači a len som si nevšimla nejaké náznaky.
Celkovo by sa Zřídla dali zhodnotiť ako čítavé a nápadité, hoci im chýba ten "gore", ktorý v Krvi pro Rusalku v čitateľovi vzbudzoval fascinovanú (a možno trochu zahanbenú) zvedavosť. To, či je to plus alebo mínus, závisí od vášho vkusu. V každom prípade už v napätí očakávam, kam sa autorka posunie ďalej. Ponúkne čitateľovi opäť Brno v treťom novom magickom šate či bude pokračovať v rozvíjaní niektorého zo svojich prvých dvoch svetov? Alebo príde s niečím úplne novým? Uvidíme.
7/10
Kristýna Sněgoňová – Zřídla
Vydavateľstvo: Epocha
Rok vydania: 2019
ISBN: 978-80-7577-216-5
Najčítanejšie
Najčítanejšie
YaYa
Má rovnako rada bosorky na metlách aj vesmírne lode. Pre scifi.sk najmä recenzuje knižky, na streamoch filozofuje o Fantastickej poviedke a organizuje Poviedky na počkanie.