Na zborník zo súťaze MCF sa vždy teším. Tento rok mi jeho prečítanie trvalo trošku dlhšie. Nielen kvôli povinnostiam, ale trošku bolo to aj tým, že zborník z roka na rok priberá na objeme a obsahu, čo je potešujúce.

Hneď na úvod na mňa udrela nostalgia, keďže sa nám derniérovo prihovára organizátorka Lucia Lackovičová, ktorá esejou rekapituluje daný ročník a pridáva aj svoje osobné skúsenosti, lebo sa s organizovaním MCF lúči. Myslím, že je namieste jej vysloviť jedno veľké Ďa-ku-jem. Svojou angažovanosťou, organizátorským talentom a konexiami v literárnom svete i mimo neho túto súťaž veľmi obohatila a zvýšila nielen jej úroveň, ale i renomé.

A teraz k jednotlivým poviedkam. Svoje dojmy vám ponúknem bez zbytočného spoilerovania deja, aby ste neprišli o čitateľský zážitok.

Vanessa Jóriová: Drakobijec – Som rád, že u tejto autorky je vidieť kvalitatívny posun, keď si spomeniem na jej MCF debut v 2013 (spomínam si na to, pretože som v tom roku debutoval poviedkovo v MCF sám). Tuná nám autorka ponúka fantasy príbeh spočiatku nadýchaný pompéznosťou a znakmi high fantasy, ktorý sa odohráva v dvoch rovinách a tie napokon splynú. Vyhnanec putuje svetom až ku svojho fatálnemu koncu. Štylisticky je to miestami pôsobivé, sem tam sa vyskytne jemné zakopnutie. Som zvedavý, s čím nás Vanessa oblaží nabudúce. 8,5/10

Branislav Majerník: Kruhy – Kaleidoskop všakovakých osobných katakliziem v rôznych časoch a kútoch sveta. Nebyť záveru, ktorý to násilne spojil, resp. znásilnil, asi by ani nešlo o žanrovú poviedku. Po druhom prečítaní ostáva len zvláštny pocit, že šlo o finálový fail. 5/10

Robert Lenárt: Priehrada – horor, ktorý ma začal naozaj baviť asi až od polovice. Ak by to autor obsahovo preškrtal, štylisticky preleštil (niektoré scény sú ťažšie vizualizovateľné, mnohé pasáže zbytočne repetitívne), dostal by odo mňa určite vyššiu známku ako 7,5/10.

Barbora Vinczeová: Gombík – Neviem, ako to napísať, aby som neprezradil pointu. Tak napíšem, že ma to celkom fajne pobavilo, a dúfam, že tá kartička v rukách hrdinky ostane nevypísaná. 8/10

Ďalšiu poviedku elegantne preskočím.*

Ivica Ďuricová: Nádej zomiera posledná – Nápad je to vskutku zaujímavý, ale to spracovanie a najmä dej je pre mňa, žiaľ, málo akčný, doslova nudný, plný logických dier či už biologických, alebo religionistických. Autorka sa snaží spájať do súvisu nespojiteľné. Aj preto 5,5/10.

Ľuboslav Priesečan: Strážnik - Spočiatku mi to prišlo zmätočné a strácal som sa v texte. Potom som si pomyslel, že hrdina asi trpí schízou, ale napokon ani to nie. Veď si prečítajte! Je to zmätočne dobrý horor. 8/10

Ján Gálik: Druhý príbeh – Janko napísal výbornú poviedku, z ktorej mrazí. Druhý príbeh je rovnako silný ako ten pôvodný prvý. 10/10

Katarína Hrinčová: Prach si – Krátka hororová poviedka, kde je pointa jasná po prvom odseku. Ale záver ma prekvapil. 8,5/10

Eliška Ducárová: Žena v strome – Rozprávka s patetickým veľkoúvodom, zvláštnou (pr. moderné slová v tejto kvázi high fantasy pôsobia rušivo) miestami až lyrizovanou štylistikou. Dialógy pôsobia často umelo, neprirodzene až detinsky. Takisto konanie postáv je nelogické, zmätočné, bez patričnej motivácie (viď. súboj mocných čarodejníkov). Ale, aby som len nekritizoval, v texte sa objaví nielen zopár vydarených prirovnaní, ale i ponaučení. 4,5/10

Miloslav Kučera: Pečeň – Taká riadne ČDP (WTF) jednohubka, ktorej sa akosi nedá ani porozumieť. Neviem, až na pár dobrých slovných zvratov mi to nepripadalo ani vtipné. Asi sa zo mňa stáva suchár. Mimochodom, neviete, prečo to tu je (v zborníku)?! 3/10

Ivana Molnárová-Dubcová: Gosbuster – Príbeh ma hneď od začiatku vtiahol a upútal. S napätím som zrakom hltal stránku za stránkou. Som rád, že Ivka opäť nesklamala a až na pár štylistických zakopnutí je to naozaj výborné. Táto poviedka mohla pokojne byť v celkovom finále. Ešte bonus: autorke sa podarilo ma dokonale zmiasť tým, že som spočiatku nevedel, kto je vlastne mŕtvy. 10/10

Martin Miler: Traja kamaráti + 1 – Scifi príbeh vhodný viacmenej pre YA sa začal pomerne zaujímavo a dobre. Až na pár dialógov, ktoré na mňa pôsobili rušivo. Pokračovanie poviedky a samotný záver ma prekvapili, žiaľ, nie som si istý, či príjemne. 6,5/10

Bohuslav Tyrpák: Ohnivá odplata – Autor mohol pointu príbehu oddialiť až do poslednej tretiny poviedky, vtedy by to bolo pre čitateľa omnoho napínavejšie. Takisto zavesil na stenu zopár „Čechovových pušiek“, ktoré ale nechal visieť v lufte a nevystrelili (pr. negelovaný fešák, ktorý odmietal nosiť prilbu). Nápad oceňujem, škoda, že autor z neho nevyťažil viac. 6/10

Radka Horniaková: Psia podoba – Skvostný horor. Top poviedka. Napínavé, jemne chaotické, ale napokon do seba zapadajúce. Človek by si asi mal vždy dobre premyslieť, akého psa vziať z útulku. 10/10

Rastislav Blažek: Neviditeľná korporácia – Rozbiehalo sa to pomaly, no napokon sa to rozbehlo do chaosu. Mal som ťažkosti sa v tom orientovať. Príliš veľa postáv, prostredí, obrázkov (niektoré ozaj nie ľahko predstaviteľné). Ono to environmentálno-ekologické posolstvo je mi jasné, len je to podané pre mňa príliš zložito. 6/10

Anna Olejárová: Dungeons & Dragons pod Starým mestom – Urban explorer fantasy statočne šmrcnutá weirdom, no kríva na logiku. Je tam toho zmieseného príliš veľa – biológia, politika, satira. Hoci je to napísané zručne – nadpriemerne (u tejto autorky to tak aj čakáme), povedal by som, že v tomto prípade by bolo menej viac. 7/10

Tamara Šašková: Beta – Krátky príbeh, kde sa na okamih z Beta stane Alfa, len aby mohol umrieť (ups pardón – spoiler). Príliš nenadchne, ale ani nesklame. 6/10

Martin Benkovič: Ale už by aj stačilo – Smutný príbeh o alternatívnej budúcnosti, ktorej by som sa veru nechcel dožiť. Hoci vo virtualite zažívame takéto záchvevy pomerne často. Výborná poviedka. 10/10

Pavel Hlubík: Tí z lesa – „Roztomilý“ slovenský horor s podprahovým návodom, ako by sa dalo zbaviť príslušníkov určitej rýchlopodnikateľskej kasty. 8/10.

Roland Oravský: Nočná služba – Poriadna dávka nemocničnej duchárčiny so psychedelickým napätím. Možno by to bolo aj na desiatku, keby sme od začiatku nevedeli, že hrdina ozaj prežije. 9/10

Dominika Madro: Spevy troch posmrtných ríš - Škoda takejto kvalitnej high fantasy epopeje na rozsah poviedky. Je tu príliš málo priestoru na toľko postáv a diania. Takto to ozaj vyžaduje plne sústredeného čitateľa, aby sa v tom nedomotal a nestratil. Je to neobvyklé a asi nič obdobné som v zborníkoch MCF ešte nečítal. Aspoň si nepamätám. 8,5/10

Katarína Soyka: Kataster strachu – Kvázi humorná poviedka, ktorá nám však podsúva omnoho vážnejšie témy ako prehnaná domýšlavosť a z nej priameniace fóbie, ktoré končia fatálne. Niektoré diania a opisy boli pre mňa ťažšie vizualizovateľné. A aj mne to jemne pripomenulo „Preplatok“.

Ináč je to nadpriemer. 7/10

Marek Vaňous: Whaley house – Výborný duchársky horor s napätou atmosférou a gradáciou, ako sa patrí. Pre mňa jedna z top poviedkok zborníka. 10/10

Zuska Stožická: O Zlatici a rybčíkovi – Zuska to stále vie. Magický príbeh pripomína smutnú rozprávku a balansuje na hranici fantázie a nepeknej reality. Ďalšia top poviedka zborníka. 10/10

Veronika Sebechlebská: Peklo na Gessayovej 49 – Druhá poviedka od tejto autorky, ktorú som čítal a táto je ešte lepšia ako tá predošlá. Dokonca na druhé prečítanie je to ešte lepšie ako na prvé. Geniálne. Jedna z najlepších poviedkových vecí, aké som za posledné roky čítal. Nevídaný zjav na našej literárnej scéne. Táto žena jednoducho nesmie prestať písať. Chcem od nej viac, viac, viac! 11/10

Lukáš Cabala: Zabudnúť na Palermo – Poznámka: podľa mňa toto dielko malo byť zaradené pred predchádzajúcu poviedku, lebo ak čítate čokoľvek po nej, skreslí to dojem. Podivný autorský počin a naozaj by som rád vedel, ako to autor celé myslel a zamýšľal. Zmiatol ma. Jednoducho „albisticky“ to nechal na každom čitateľovi, nech si domyslí, čo chcel týmto povedať. 7/10

Zhrnutie: Zostavovateľom zborníka sa podarilo doplniť finálové nominácie zaujímavými poviedkami. Až na pár výnimiek (ale to je len môj subjektívny pohľad) ide o veľmi kvalitný výber a dovolím si povedať, že ho môžem smelo zaradiť k tým najkvalitnejším, ktoré vzišli z tejto súťaže.

Verdikt: 9/10

Vydavateľstvo: Fantázia

Rok vydania: 2019

Vydanie: prvé

Jazyk: slovenský

ISBN: 978-80-8982-317-8

Väzba: mäkká

Počet strán: 512

Obálka: Brian Terrero

*Recenzent preskočil hodnotenie svojej vlastnej poviedky: Miro Švercel - Hic sunt homines