Ted Chiang je živým dôkazom, že na to, aby si spisovateľ urobil meno, nemusí hneď napísať mnohodielnu románovú sériu. Jeho publikovaná tvorba sa zmestí do dvoch poviedkových zbierok. Ak sa však do týchto príbehov raz začítate, určite sa vám zapíšu do pamäti.

Na Chiangovu tvorbu som prvý raz narazila tak ako asi väčšina bežných čitateľov. Zašla som si do kina na Arrival, film nakrútený podľa jednej z jeho poviedok. Pokúšala som sa čítať jeho prvú knihu Príbehy vášho života v angličtine, ale mala som pocit, že mi poviedky akosi unikajú, a nakoniec som sa ani neprelúskala všetkými. Zbierka Výdych sa mi čítala oveľa lepšie, zrejme aj vďaka nadpriemerne zvládnutému slovenskému prekladu od Maríny Gálisovej.

Ako sa dalo čakať, nie všetky poviedky ma zaujali rovnako. Mám to tak pol na pol. Štyri príbehy vyšumeli trochu mimo mňa, ale štyri ma poriadne zasiahli. Na jednej strane som veľmi neprišla na chuť Životnému cyklu softvérových objektov, na druhej som hneď na začiatku zbierky našla poviedku, ktorá sa zrejme zaradí medzi moje najobľúbenejšie vôbec, Kupec a alchymistova brána. Príbeh vychádza z rozprávok Tisíc a jednej noci, podobá sa im štruktúrou, štýlom i miestom, kde sa odohráva – na farbami a vôňami hmýriacich sa exotických uliciach stredovekého Bagdadu a Káhiry. Na prvý pohľad teda vyzerá ako fantasy, milý, trochu smutný príbeh o cestovaní v čase. Nenechajte sa však pomýliť. Poviedka je založená na skutočnej fyzikálnej teórii o tom, ako by mal vyzerať stroj času, aby bol v súlade s teóriou relativity.

Túto poslednú informáciu, samozrejme, nemám z vlastnej hlavy. Ted Chiang na koniec knihy pripojil asi polstranové komentáre o tom, ako jednotlivé poviedky vznikali. Na rozdiel od iných diel, kde je podobný dodatok uvedený skôr ako zaujímavosť, tie Chiangove budete potrebovať na pochopenie textu. Teda aspoň pokiaľ zhodou okolností nemáte naštudované presne tie vedecké teórie ako on.

Chiang nepíše len preto, aby písal alebo publikoval. Poviedky skôr používa na to, aby sa hlbšie a z rôznych strán zamyslel nad témami, ktoré ho zaujímajú. V jeho dielach sa doslova zosobňuje anglický pojem „speculative fiction“. Chiang špekuluje, extrapoluje, predstavuje si, čo by bolo keby. Aké by to bolo, keby ste pracovali ako vedec vo svete, kde by existovali nezvrátiteľné dôkazy o stvorení, čiže o existencii Boha? Ako by na ľudí pôsobilo, keby sa mohli o rozhodnutiach poradiť so svojimi druhými ja žijúcimi v alternatívnych realitách? Aké by to bolo, keby ste mali softvér, ktorý si za vás presne pamätá každý moment vášho života?

Skrátka, v zbierke Výdych budete môcť nahliadnuť do rôznych, v niektorých prípadoch dosť nezvyčajných svetov. To ale neznamená, že by boli odtrhnuté od toho nášho. Hoci problémy, ktoré postavy v príbehoch riešia, sa na prvý pohľad spájajú s novými technológiami, ich etickými a spoločenskými dôsledkami, vychádzajú pritom z pocitov a dilem, aké trápia aj nás. Vina, ľútosť, pochybnosti, zmierenie s minulosťou, otázka absolútnej pravdy či slobodnej vôle. Chiangove poviedky nie sú teda len čistými myšlienkovými experimentmi, ale dajú sa chápať aj ako cesta za odpoveďami na otázku, ako sa zmieriť so životom i so sebou samým. Autor pritom tieto odpovede neponúka hotové, ale skôr ich hľadá spolu s postavami a čitateľom.

Ako som už napísala, Chiangovou primárnou motiváciou nie je napísať knihu či samotným napätím priklincovať čitateľa ku stoličke. Skôr ho fascinuje svet ako taký, a keď ho v ňom raz niečo zaujme, nedokáže zostať ticho. Myslím, že v tomto smere si z neho mnohí môžeme brať príklad.

V zbierke Výdych vás nečakajú výnimoční hrdinovia ani akčné naháňačky. Nečíta sa rýchlo, ak ste ju zhltli za popoludnie, niečo ste spravili zle. Treba na ňu ísť postupne, poviedku za poviedkou, a po každej si nechať čas, aby vo vás doznela. Názov knihy, hoci v skutočnosti požičaný od jednej z poviedok, v podstate vystihuje aj atmosféru príbehov. Chiangove poviedky pripomínajú moment, keď sa uprostred rušného dňa na chvíľu zastavíte, zamyslíte, zhlboka sa nadýchnete a potom pomalinky vydýchnete...

Originálne

Do podrobností premyslené

Námety na premýšľanie

Nie všetko pochopíte bez vysvetlenia

Niektoré dialógy mi zneli trochu umelo (preklad?)

Vydavateľstvo: Premedia

Vydanie: prvé

Rok vydania: 2020

Jazyk: slovenský

Preklad: Marína Gálisová

Obálka: Dodo Dobrík

Doslov slovenského vydania: Juraj Malíček

Väzba: pevná väzba

Strán: 312

ISBN: 978-80-8159-831-9

Za recenzný výtlačok ďakujeme vydavateľstvu Premedia.