Dnež už bezmála legendárny režisér Christopher Nolan prichádza so svojim najnovším počinom menom Tenet. Tento film, ktorý podľa vlastných slov pripravoval okolo dvadsať rokov, bol viackrát posunutý kvôli opatreniam spojenými so šírením koronavírusu. Oplatilo sa naň čakať?
Film Tenet je najnovším filmom režiséra Christophera Nolana, ktorého meno je spájané s kvalitnými trilermi a sci-fi filmami, charakteristickými zvláštnym, často nelineárnym rozprávaním. Rukopis tohto génia filmového remesla jasne cítiť aj na jeho najnovšom filme, špiónskom sci-fi trileri Tenet. Dokázal však Nolan s týmto filmom preskočiť svoju už beztak veľmi vysoko položenú latku?
Odpoviem vám rovno, áno aj nie. Tenet je svojim spôsobom geniálny film, ale keď si predstavíte to, ako sa Nolan dokázal s divákmi pohrať pri filmoch ako Interstellar alebo Inception, Tenet začína pomaly ale isto o drobný kúsok zaostávať. Poďme si to ale rozmeniť na drobné.
Na začiatku spoznávame tajomného Protagonistu (John David Washington). Tento muž je tajným agentom a spoznávame ho počas zásahu v Kyjevskej opere. Počas prestrelky Protagonista pozoruje zvláštny jav, kedy pre niektoré náboje akoby bežal čas naopak. To je naše prvé zoznámenie sa s inverziou času, javom, ktorý je akýmsi nepísaným "hlavným hrdinom" filmu. Akcia však napokon končí zle a Protagonista sa rozhodne radšej zabiť otrávenou kapsulou, než by mal počas mučenia prezradiť identity ostatných tajných agentov, s ktorými spolupracoval.
Hneď nato však zisťujeme, že tieto kapsule nefungujú tak, ako bolo agentom povedané, a stretávame Protagonistu o nejaký čas neskôr, po tom, ako bol zachránený svojou tajnou službou. Tu som si prvýkrát uvedomil, že o minulosti alebo motivácií hlavného hrdinu nevieme absolútne nič. Nevieme odkiaľ prišiel, pre koho vlastne pracuje, no napriek tomu ako hlavný hrdina funguje aj napriek tejto výhrade dobre. Protagonista spoznáva druhého hrdinu, Neila (Robert Pattinson), o ktorom vieme snáď ešte menej a sme okamžite vrhnutí do víru udalostí točiacich sa okolo inverzie času a potencionálnej tretej svetovej vojny. Tu začína môj najväčší problém s celým filmom - dej je miestami neuveriteľne neprehľadný, vysvetlenia a motivácie hrdinov a záporákov nedostatočné a často sa film príliš motá okolo nekonečnej snahy vysvetľovať fyzikálny základ toho, čo sa vlastne deje.
Inverzia času je najdôležitejším a najzaujímavejším prvkom filmu, ale bohužiaľ nie je ničím iným, než len zdôvodnením pre vizuálne nádherne spracované bojové scény. Samotná inverzia, teda to, ako je možné obrátiť entropiu predmetov a tým pre ne obrátiť plynutie času, je fascinujúce a je stvárnené majstrovsky, ale Nolan sa ako scenárista zrejme príliš zaplietol do vlastných myšlienok a fyzikálnych zdôvodnení. Fyziku spojenú s týmto javom som absolútne nedokázal sledovať a spracúvať počas sledovania filmu, napriek tomu, že si z fyziky robím v súčasnosti doktorát. Nedokážem si predstaviť, čo z týchto častí filmu môžu mať ľudia bez akéhokoľvek fyzikálneho základu. Ale to možno vlastne bol celý čas Nolanov zámer, keďže už úplne na začiatku vedkyňa vysvetľujúca inverziu hovorí Protagonistovi, aby sa nič nesnažil pochopiť. Je to akoby drobný odkaz aj pre divákov. Nemyslite, nemá to zmysel, len sa pozerajte.
Protagonista a Neil zisťujú, že za útokom na operu stojí ruský oligarcha Andrej Sator (fantastický Kenneth Branagh). Sator je súčasne aj mastermindom za všetkými problémami, spojenými s inverziou času. Protagonista sa k nemu pokúša dostať cez jeho ženu Kat (Elizabeth Debicki), dokonca mu ponúka spoluprácu, aby lepšie spoznal jeho plány. Tie v skratke možno zhrnúť ako snahu o úplné zničenie sveta za pomoci zvláštnej formulky na časovú inverziu, ktorá mu bola zoslaná z budúcnosti.
Práve vtedy sa rozohráva po viacerých stránkach skvelé finále, ktoré ak včas neprekuknete, je vysoká šanca, že ostanete na plátno pozerať s otvorenými ústami. Vizuálne je spracované absolútne fantasticky a samotné vyvrcholenie je na výbornej úrovni. Dojem z veľkej časti vylepšuje práve stále častejšie a väčšie zapájanie časovej inverzie do deja, čo vedie k viacerým vynikajúcim bojovým scénam, plným originálnych nápadov.
1. Strih a kamera - Film veľmi dobre pracuje s týmito dvoma aspektami a len vďaka fantastickej práci strihačov a kameramanov sa úplne nestrácate v tom, čo sa vlastne kvôli inverzií momentálne vo filme deje.
2. Hudba - Hoci sa na tejto nolanovke nepodieľal Hans Zimmer, Ludwig Göransson to zvládol na výbornú. Za zmienku stoja najmä veľmi časté scény plné hlučnej, nepríjemnej ambientovej hudby s výraznými basmi, ktoré do deja perfektne pasovali.
3. Vizuál - Bojové scény má tento film mimoriadne originálne a skvele sa na ne pozerá. Samozrejme, hlavným dôvodom je vždy obrátené plynutie času. Sledujeme špiónov, ktorí počas boja miesto toho, aby guľky strieľali, ich chytajú naspäť do zbraní a autá, ktoré sa počas naháňačiek rozbité vracajú späť na cestu. Osobne mi však ako najkrajšie využitý potenciál časovej inverzie prišiel práve moment, kedy Protagonista prvýkrát vstupuje do sveta, v ktorom sa lode plavia naopak, rozprsknuté kaluže vracajú na chodník a vtáky letia pospiatky. Pozerá sa na to veľmi dobre, to treba uznať.
Mínusy:
1. Motivácia postáv, hĺbka - V tomto aspekte Tenet jasne zaostáva. Hoci je jasné, že to, že o hrdinovi nevieme absolútne nič a celý čas nevieme, proti čomu vlastne bojujeme (bla bla inverzia času, bla bla potencionálna tretia svetová vojna), je zámer, tento nedostatok sa výrazne prejaví ku koncu filmu. Nechápeme, či sa Protagonistova motivácia mení z čisto profesionálnej na osobnú (až podozrivo prehnaná blízkosť k žene hlavného záporáka Kat) a hlavne nechápeme motiváciu hlavného záporáka. Vieme čo chce urobiť, zisťujeme ako to chce vykonať, ale snaha objasniť PREČO sa tak deje, PREČO koná tak, ako koná, vyznieva absolútne plocho. Niet divu, Nolanove filmy sú často označované ako "chladné", bez väčšieho zamerania sa na psychiku postáv a bohužiaľ, vo filme Tenet Nolan svoj tieň v tomto ohľade neprekročil.
2. Nejasnosti!!! - V tomto filme je stratiť sa extrémne jednoduché. Dialógy sú rýchle, točia sa okolo množstva rôznych postáv, ktoré nemáte čas si starostlivo zapamätať. Preto sa vám môže veľmi ľahko stať, že sem-tam chvíľku ostanete zarazení a tápete. Kto je toto? Čo sa deje? Kde to sú? Ako mínus vnímam aj miestami príliš prehnanú snahu vysvetľovať, ktorá sa absolútne míňa účinku a pôsobí skôr len ako vata, len aby sa niečo hovorilo, len nech to, čo sa deje, pôsobí tajomne, vedecky a veľkolepo. Jasné, je to zámer, avšak podľa môjho názoru Tenetu scény, kedy sa zbytočne hrá na veľmi komplikovaný a hlboký sci-fi film jednoducho nesvedčia.
Na úplný záver môžem povedať jediné. Tenet je dobrý film, aj napriek niekoľkým menším sklamaniam. Neodporúčam vám však ísť do kina s prehnane vysokými očakávaniami aj napriek zvučnému menu scenáristu a režiséra Christophera Nolana. Choďte si ho užiť ako vizuálne krásny špiónsky film, ktorý sa hrá s vnímaním diváka a sem-tam trošku babre do vedeckej fantastiky. V takom prípade si ho určite veľmi užijete a zanechá vo vás veľmi dobrý dojem.
