Junji Ito je podľa môjho názoru génius. Tento japonský mangaka vytvoril od roku 1987 nespočetné množstvo vizuálne nádherných, veľmi charakteristických príbehov, ktoré sú známe bizarnými, desivými a niekedy až nechutnými zápletkami. Našincom je možno známe jeho dielo Špirála, ktoré rozpráva príbeh mesta, ktoré je prekliate špirálami. Tie sa začínajú zjavovať prakticky všade a privádzajú obyvateľov na pokraj šialenstva. České vydavateľstvo CREW vydalo aj jeho príbeh Ryby, v ktorom ryby na robotických nožičkách pomaly ale isto vytláčajú ľudí z piedestálu pánov tvorstva.

Balóniky obesencov (angl. názov Shiver) sú zbierkou deviatich poviedok, ktoré vybral samotný autor v roku 2015, pretože ich z rôznych dôvodov považuje za najlepšie a jeho srdcu najbližšie. Za každým príbehom nájdete aj prvotné náčrtky a krátky doslov autora, v ktorom objasňuje proces tvorby príbehu, inšpiráciu za ním, prípadne rôzne životné múdrosti, podávané s humorom jemu vlastným.

Prvá poviedka, Doska z bazáru, nás zoznamuje s dvomi kamarátkami, ktoré sa pravidelne stretávajú, aby si spoločne vždy vypočuli zvláštnu platňu, ktorá ich nesmierne fascinuje, ba priam až hypnotizuje. Táto platňa však vznikla za veľmi netradičných okolností a to z nej robí vzácny a žiadaný artikel. Až tak vzácny, že mnohí sú ochotní kvôli nej vraždiť. Podľa môjho názoru sa jedná o dobrý príbeh na úvod tejto zbierky, keďže Doska z bazáru presne vystihuje všetko čo je zaujímavé a dobré na tvorbe Junjiho Itoa. Je to príbeh, v ktorom postupne odkrývate tajomstvá onej platne a sledujete aké zverstvá sú ľudia schopní napáchať, keď ich ovláda chamtivosť.

Hodnotenie: 7/10

V druhej poviedke s názvom Zimnica spoznávame mladého chlapca, ktorý dlhšiu dobu pozoruje dievča od susedov. Toto dievča prakticky nevychádza z domu kvôli svojej chorľavosti a jej jedinnou interakciou s vonkajším svetom sú stretnutia s nepríjemne vyzerajúcim doktorom, ktorý ju pravidelne navštevuje. Náš hrdina spozoruje, že dievča má ruky akoby pokryté množstvom malinkých dierok a spomína si, že na podobnú chorobu kedysi umrel jeho starý otec. Rozhodne sa teda nájsť deduškov zápisník a odhaliť tajomstvo tejto medicínskej anomálie. Zimnica je skutočne mrazivý príbeh, so správne bláznivou zápletkou a viacerými kresbami, ktoré nebudete vedieť vyhnať z hlavy.

Hodnotenie: 7.5/10

Tretia poviedka, Modelka, je podľa mňa jednou z najlepších poviedok celej zbierky. Mladý hrdina, ktorý je scenárista, objavuje v módnom časopise fotku škaredej modelky. Tá ho začína mátať deň i noc a nevie vyhnať jej tvár zo svojej mysle. Napokon sa rozhodne prehlušiť tieto pocity intenzívnou prácou. Dopisuje scenár a spolu so svojim priateľom sa rozhodnú konečne nakrútiť krátky film. Ako na potvoru sa im ale na rolu hlavnej hrdinky prihlási práve oná desivá modelka. Náš hrdina s ňou odmieta pracovať, ale napokon je prehlasovaný a všetci spoločne odchádzajú na nakrúcanie do opustených lesov. Vrátia sa ale odtiaľ všetci? Táto poviedka je skvelá. Ito v nej majstrovsky pracuje so stupňovaním napätia. To, ako hrdina postupne prechádza od obyčajného zlého pocitu cez morbídnu posadnutosť modelkou až po nefalšovaný strach o svoj život je zvládnuté absolútne bravúrne. Technicky dokonalá a pritom tak ohavná Itova kresba tieto pocity len a len umocňuje. Výborné.

Hodnotenie: 8/10

Štvrtou v poradí je poviedka, nesúca titulný názov zbierky - Balóniky obesencov. Paradoxne, osobne mám s touto poviedkou zrejme najviac problémov z celej zbierky. Premisou poviedky je, že po oblohe sa začnú premávať obrovské balóny v tvare ľudských hláv. Každý žijúci človek má svoj vlastný balón, ktorý ho za pomoci lana so slučkou chce uloviť a obesiť, prihovára sa mu a láka ho. Hlavná hrdinka sa snaží proti tomuto fenoménu bojovať, ale čoskoro zisťuje, že táto vojna sa vyhrať nedá. Už samotný nápad, hoci je mimoriadne originálny, pôsobí oproti ostatným Itovým myšlienkam akosi lacnejšie, béčkovo, hoci je znázornený majstrovsky. Najväčší problém ale osobne mám s neskutočne klišéoidným záverom, ktorý zráža celkovo dobrý dojem z poviedky. Škoda, ale stále sa jedná o výborný príbeh.

Hodnotenie: 6.5/10

Dom bábik je ďalšou z poviedok tejto zbierky. Táto poviedka nie je príliš desivá, je skôr "len" originálna námetom a zľahka znepokojivá, čo autor zvláda taktiež majstrovsky. Hlavný hrdina menom Haruhiko spomína na svoju mladosť, kedy ako syn kočovného bábkoherca cestoval po celom Japonsku. Preto sa nevídal ani so svojou kamarátkou Kinuko Hitakou. Tá mu ale sľubuje, že jedného dňa sa opäť stretnú. To sa aj napĺňa - hlavný hrdina žije so svojou mladšou sestrou, o ktorú sa stará. Ich starší brat ušiel a nikto o ňom nepočul už sedem rokov a ich otec je dávno mŕtvy. Haruhiko a Kinuko začnú spolu chodiť a spolu s Haruhikovou mladšou sestrou vytvárajú akúsi malú rodinku. Všetko ale zmení správa od ich staršieho brata, ktorý sa medzičasom stal bohatý a pozýva ich na návštevu do svojho domu, s ktorým nie je všetko v súlade s kostolným poriadkom. Poviedka je to rozhodne zaujímavá, kresba je klasicky na vysokej úrovni a najmä kresby vodenia bábik na povrázkoch sú skutočne nádherné.

Hodnotenie: 7/10

Šiesta poviedka, Maliar je prvou poviedkou v autorovom cykle príbehov o sukube Tomie. Tomie, najkrajšie dievča na svete, sa vyžíva v zvádzaní mužov a ich prívádzaní do šialenstva. Cieľom Tomie ale vždy je prinútiť oného muža k tomu, aby ju zabil a jej telo rozsekal. Z každého jedného kúska jej mŕtvoly totiž vždy vyrastie nová, kompletná Tomie a pokračuje v zvádzaní. Maliar je prvým príbehom, kedy sa s Tomie stretávame. Táto koketná žena učaruje slávnemu maliarovi a núti ho, aby ju namaľoval, aby zachytil jej krásu. Tomie sa totižto nechce nechať odfotiť, keďže fotoaparát zachytáva obe jej tváre, vonkajšiu, krásnu, ale aj vnútornú, odpornú a zdeformovanú. Keďže už viete, ako Tomie funguje, je vám asi zrejmé, ako poviedka končí, avšak Itoove spracovanie úvodu svojej legendárnej série je aj po všetkých tých rokoch fantastické.

Dlhý sen je podľa môjho názoru najoriginálnejšia a najlepšia poviedka celej zbierky. Spoznávame v nej dvoch pacientov v nemocnici - ženu, ktorá sa nesmierne bojí smrti a muža, ktorý sa sťažuje, že pocitovo trvajú jeho sny celé dni a neustále sa predlžujú. Z dňov sa stávajú týždne, z týždňov roky a napokon sa samotná fyzická podoba muža začne meniť, akoby na ňom každú noc prebiehala evolúcia a on starol rovnakou rýchlosťou, akou sníva. Ako sa napokon prepletú príbehy oboch pacientov? A akú rolu v tom zohrá ich ošetrujúci lekár? Dlhý sen je Junji Ito v top forme. Originálny nápad so skvelým prevedením. Záver tohto príbehu vo vás bude ešte dlho rezonovať a vyvoláva množstvo filozofických otázok.

Veľactení predkovia, predposledná poviedka zbierky, je jednou z najznámejších autorových poviedok vôbec. Hlavná hrdinka, Risa, trpí stratou pamäti. Podľa lekárov stratila pamäť po obrovskom šoku, ktorý mala utrpieť. Jej kamarát Makita jej postupne hovorí, že hoci si Risa na to nepamätá, predtým boli spolu a dokonca boli aj zasnúbení. Risa má desivé nočné mory, počas ktorých sa jej zdá, že do jej spálne vchádza obrovská húsenica. Postupne sa opätovne zbližuje s Makitom a ten sa ju rozhodne predstaviť nanovo svojmu otcovi. Čo však čaká na Risu v Makitovom dome a ako to súvisí s húsenicami a jej stratou pamäti? Táto poviedka je skutočne nepríjemná a nebyť nasledujúcej poviedky, povedal by som, že je aj najnechutnejšia. Tajomstvo, ktoré skrývajú Makita so svojim otcom je neuveriteľne "junjiitovsky" bizarné a odporné a aj na samotnom vyvrcholení poviedky už po prečítaní predchádzajúcich príbehov čitateľ poľahky spozná typický autorov rukopis. Výborná, kultová poviedka.

S poslednou poviedkou, Tuk, mám osobne silný love-hate vzťah. Po prečítaní tejto poviedky som si pripadal rovnako, ako scenárista z poviedky Modelka, odporné a nechutné obrazy som nedokázal dostať z hlavy a dodnes mi je pri pomyslení na Tuk nepríjemne. Tento príbeh nás zoznamuje s mladým dievčaťom menom Yui, ktorá žije s otcom - mäsiarom, a starším bratom. Otec má hneď vedľa ich domu reštauráciu a predajňu a kvôli nekvalitnej ventilácií prúdi odporný, mastný vzduch do obytných priestorov a vytvára na stenách a dlážke nechutnú vrstvu tuku. Yuiin brat je nepríjemný a sadistický, šikanuje svoju sestričku, a Yui ho často vídava, ako pije olej, čo ju znechucuje. V puberte sa mu začnú tvoriť odporné, nafúknuté vyrážky a jeho správanie sa stáva absolútne neznesiteľným aj pre otca, aj pre Yui. Dôvod týchto zmien je však omnoho desivejší, než len obyčajná puberta a čoskoro to má na vlastnej koži pocítiť aj samotná hrdinka. Tuk je zrejme to najodpornejšie, čo kedy Junji Ito nakreslil. Sám sa vlastne za túto poviedku v krátkom doslove čitateľom ospravedlňuje. Nechutnosť tohto príbehu podčiarkujú nesmierne detailné kresby, v ktorých sa musel Ito zvláštne vyžívať. Nečakajte nič hlboké, len nekonečné znechutenie. A to vlastne úplne stačí.

Aby som to na záver trochu zhrnul - Balóniky obesencov sú zaujímavým prierezom rôznych tém, ktorým sa Junji Ito venuje. Spoznávame všetky jeho tváre - Itoa znepokojujúceho, Itoa filozoficky sa zamýšľajúceho, Itoa znechucujúceho, Itoa morbídne fascinujúceho, Itoa mysteriózneho aj Itoa priamo desiaceho. Túto zbierku poviedok by som odporúčal nielen fanúšikom autorovej tvorby, ale aj ľuďom, ktorí Junji Itoa a jeho príbehy nepoznajú a nevedia, kde začať. Na takmer 400 stránkach spoznáte vlastne všetko, čo o autorovi potrebujete vedieť, v čom sú jeho silné stránky a prečo sa ho oplatí čítať.

Hodnotenie zbierky ako celku: 90%

Junji Ito - Balónky oběšenců a další hororové příběhy

Vydavateľstvo: CREW

Jazyk: český

Vydanie: prvé

Rok vydania: 2019

Počet strán: 388

Väzba: brožovaná

ISBN: 978-80-7449-735-3

Preklad: Anna Křivánková