Na Silvestra davalo kino Lumiere zaujímavý program, ktorý o desiatej večer ponúkal v rámci online kina tri hororové krátke filmy (Světlonoš, Lesapán, Ruchoth Raoth) z českej produkcie. Ako hororu oddaný fanúšik som tomuto programu nedokázal odolať. Po „premietaní“ musím uznať, že to stálo za to a teraz si každý jeden krátkometrážny film rozoberieme.

Popis: Krátky animovaný film režiséra Václava Švankmajera (syn surrealistu Jana Švankmajera), v ktorom hlavný hrdina zablúdi do temného labyrintu, kde ho čakajú tri náročné úlohy.

Úvod a záver filmu otvorí/zatvorí animácia, ktorá mi pripomenula ilustráciu v knihe so starými slovenskými rozprávkami (Dobšinský), no nosná časť sa niesla v duchu ručne robených sôch, tajomných „bábik na nitkách“ a „hradných“ kulís, ktoré boli samé o sebe desivé a spolu s výborne vybratou hudbou vytvárali mimoriadne mrazivú atmosféru, ktorá mi až pripomínala diela majstra Poe(a).

Scenáristicky to nebolo bohaté, no v konečnom dôsledku to ani nevadí, pretože čím menej som vedel, tým som bol hladnejší po informáciach a kládol si otázku – „Čo bude ďalej?“. Jedine skúška v duchu „Indiana Jonesa“ s otáčajúcimi sa stenami mi prišla zbytočne natiahnutá a rušivá, čo kus stratilo na atmosfére, no po nej to opäť začalo sypať.

Výtvarná stránka filmu bola priam dychberúca. Či už samotné strašidelné sochy, rytier alebo aj samotné kulisy – všetko bolo mimoriadne premakané a spolu štylisticky držalo ako jedno dielo. Obzvlášť sa mi páčila „červená“ miestnosť, ktorá mi až pripomenula talianske horory ala Dario Argento. Hotová radosť pre oči a obrovská poklona pred tvocami.

Popis: Tu sa už presunieme do hraného filmu. Stojí za ním režisér Pavel Soukup, ktorý nám vyrozpráva príbeh o poľovníkovi, ktorému sa v lese prebudila bájna bytosť „Hejkal“.

Ako popis napovedá, ide o „folk“ horor, ktorý sa točí okolo lesnej príšery. Tá je skvelým príkladom ako je dobré sa vykašlať na celé CGI a podobné veci a urobiť masku po starom. V tomto snímku to funguje na plné obrátky – je tajomná, desivá a správne „lesná“. Výzorom mi pripomínala Fauna z Faunovho Labyrintu a kúsok aj Lokiho syna z filmu The Ritual. Jediná škoda, že Hejkala ukázali až moc detailne a nenechali ho viac skrytého, pretože tým ho zbavili temného a tajuplného nádychu. Iba naša fantázia dokáže vytvoriť správnu temnotu a tým, že sa príšera odhalí, často všetko tajomné padá.

Herecké výkony dievčaťa a jej otca sú technicky v poriadku, dokonca by som povedal, že tej mladej to ide ešte lepšie ako jej „otcovi“. Potemnelý záver bol skvelým klincom tohto atmosferického a strašidelného krátkeho filmu.

Popis: Klaustrofobická snímka režiséra Emila Křižka, v ktorej sa hlavný hrdina zasekne v bludnom kruhu nevedomia.

Film sa otvorí dosť drastickým spôsobom a to scénou samovraždy, kde to tvorca prepálil s hudbou. Veľkolepá a honosná hudba sa k tej scéne nehodila a pôsobila rušivo. Osobne by som zvolil niečo decentnejšie, pomalšie a melancholické, aby sa dosiahol temnejší „feeling“.

Zvyšok filmu je hotový kolotoč scén plných surrealizmu, občas mi až pripomenul filmy Davida Lyncha, pretože aj tu sa hlavná postava musela vyrovnať sama so sebou v sebe (Lost Highway), išlo o akýsi potemnelý očistec. Otázky sú kladené v besnom tempe a odpovede prichádzajú veľmi pomaly, no nakoniec sa dá pochopiť úplne všetko.

Vo filme musím pochváliť prácu so svetlom, ktorá je správne temná a je silným nástrojom v budovaní atmosféry snímku. Taktiež si obdiv zaslúži hlavný protagonista Štěpán Kozub, ktorý to herecky pokryl výborne – či už tajomnejšie scény alebo aj depresívne.