Druhá séria populárneho The Promised Neverland sa stala jedným z najdiskutovanejších anime uplynulej sezóny. Bohužiaľ sa tak nestalo vďaka vynikajúcemu deju, skvelej animácií a výbornej hudbe ako pri sérii prvej. Nový Promised Neverland sa totižto stal zrejme najväčším sklamaním a prepadákom na poli anime za posledných pár rokov.

Dôvodov je hneď niekoľko. Aj napriek tomu že kvalita manga predlohy bola kolísavá a jej pomerne kontroverzné finále bolo prijaté vlažne, Neverland má u fanúšikov kultový status. Tu začína zrejme najväčší problém anime adaptácie. Tá sa totižto predlohy drží len veľmi voľne, viaceré dejové linky, ktoré patrili k najobľúbenejším, boli vyškrtnuté, vrátane mimoriadne obľúbeného Goldy Pond Arc. Goldy Pond Arc je podľa mnohých fanúšikov tou úplne najlepšou časťou mangy, ktorá výborne rozvíja osudy viacerých kľúčových postáv. To všetko však, bohužiaľ, v anime adaptácií absentuje.

Druhá séria Neverlandu pritom vôbec nezačína zle! Sledovať deti po ich veľkom úteku zo sirotinca, kde boli chované ako potrava pre vysokopostavených démonov, bolo rozhodne zaujímavé. Na ich konfrontácie so zvláštnym, pre nich neznámym svetom, ich snahu pochopiť démonov, ich históriu, zvyky a zmýšľanie sa pozeralo výborne a ako divák som si pýtal viac a tešil som sa na každý nový diel. Kdesi okolo piateho dielu sa však celá druhá séria The Promised Neverland zrútila ako domček z karát. Dodnes vlastne nechápem, prečo sa tak stalo.

Všetky postavy, ktoré sme si zamilovali, sa zmenili na akési nudné, prihlúple a nezaujímavé kópie samých seba. Najlepšie to je vidno na Rayovi. Kedysi jeden z vodcov vzbury detí v sirotinci, neustále pohotový a o dva kroky pred ostatnými, Ray upadol postupne do sivého priemeru a z jednej z najzaujímavejších postáv sa stal len akousi nudnou doprovodnou postavou, ktorá keby v deji nebola, priemerný divák by si to ani nevšimol. Toto však, bohužiaľ, postretlo úplne všetky postavy vrátane hlavnej hrdinky Emmy. Peter Ratri, obávaný zloduch, prostredník medzi svetom ľudí a svetom démonov, bol postupom času zredukovaný na podivného a poriadne otravného chlapíka. Toto že bol desivý Peter Ratri, hlavný záporák celého príbehu?! Nie je to však len o Rayovi a Petrovi. Všetky postavy akoby stratli svoj lesk, svoj humor, svoje srdce. Ostali emočne ploché a úplne nezaujímavé a mňa ako fanúšika predlohy bolelo sledovať ich prepad nižšie a nižšie.

Neverland sa po piatej epizóde zosypal aj po dejovej stránke, a nebolo tomu tak len preto, že ignoroval mangu. Anime, samozrejme, nemusí byť stopercentnou adaptáciou mangy scéna po scéne. Častokrát tento prechod medzi médiami umožňuje príbeh uchopiť inak, niečo doplniť, čosi zmeniť, pretvoriť. Toto sa však v druhej sérii The Promised Neverland nedeje. Množstvo vyškrnutých dejových liniek a zaujímavých postáv nie je absolútne nijako kompenzovaných. Z príbehu, ktorý síce nie je dokonalý, ale je akiste veľmi osobitý a kvalitne podaný, ostala len prázdna škrupina, navyše pre divákov, ktorí nečítali mangu, aj mimoriadne chaotická.

Bolo veľmi ťažké a miestami bolestivé sledovať dôležité postavy zredukované na nedôležitý komparz, ktorý vás v tom lepšom prípade nechával chladnými, v tom horšom neskutočne iritoval. Opäť je výborným príkladom Peter Ratri. Peter, akokoľvek desivý a chladnokrvný bol v mange, pôsobil ako paródia na hlavného záporáka príbehu. Keď nastúpil na scénu, necítili ste strach o hrdinov, necítili ste napätie, necítili ste voči nemu spravodlivý hnev. Vlastne ste necítili absolútne nič. Nič, prázdno, emočné vákuum. Mohli ste len krútiť hlavou, ako sa dá tak výborný príbeh takto dokatovať v priebehu jedinej série.

Príbeh mal, samozrejme, obrovský potenciál. O to viac dokázalo človeka rozosmutniť, keď sem-tam ukázalo pokračovanie seriálu všetko to, čo mohlo byť. Viaceré scény, najmä početné opätovné stretnutia hrdinov po dlhej dobe, mohli a mali byť podané oveľa lepšie, mali diváka chytiť za srdce, možno až prinútiť vyroniť slzičku, tak ako tomu bolo počas prvej série.

Zlatým klincom je posledný diel a neslávne známy powerpoint. Počujete dobre - to ako príbeh napokon dopadol, je divákom ukázané len na sérií obrázkov, ktoré sa striedajú ako powerpointová prezentácia za zvukov celkom podareného OST-čka, ktoré patrí k jedným z mála pozitívnych vecí na tejto sérií. Pre nečitateľov absolútne neprehľadné, pre čitateľov pľuvanec do tváre. Zo strany tvorcov toto finále pôsobilo ako zdvihnutá biela vlajka. Vzdávame to, zlyhali sme, už nech je koniec.

Už nech je koniec. Presne tak pôsobilo toto anime približne od toho osudového piateho dielu. Hovorili si to diváci, rovnako si to akoby hovorili aj samotní tvorcovia.

Naozaj netuším, čo bolo dôvodom, že druhá séria The Promised Neverland dopadla takto zle, navyše keď vezmeme do úvahy, že na produkcií anime sa podieľal(a) aj jeho autor/ka Kaiu Shirai (jedná sa o pseudonym a reálna identita autora mangy nie je známa). Azda môže byť jedným z dôvodov pandémia COVIDU-19 a s tým súvisiace časové sklzy a finančné problémy pri produkcií? Môžeme len hádať. Nič to už nezmení na tom, že The Promised Neverland svojou druhou sériou rozhodne nenaplnilo očakávania a jeho koniec zanecháva trpkú pachuť v ústach.

The Promised Neverland napriek tomu všetkému ostáva vynikajúcim príbehom, ku ktorému sa v budúcnosti rád vrátim. Teda, k manga predlohe, samozrejme. Rovnako radím aj vám. Ak sa vám prvá séria Neverlandu páčila, túto odignorujte a príbeh radšej dočítajte. Aj keď ktovie! Možno sa raz dočkáme The Promised Neverland: Brotherhood a svet sa opätovne vráti do rovnováhy.

Hodnotenie: 15%

Názov: The Promised Neverland (druhá séria) / Yakusoku no Neverland

Autor: Kaiu Shirai

Réžia: Mamoru Kanbe

Štúdio: CloverWorks

Žáner: dark fantasy/horor

Rok: 2021