Neal Asher – Voják (Vzestup Džainu 1) (Polaris, 2021)

Ak máte radi epické space opery nového štýlu, plné postkyberpunku, singularít, nebezpečných technológií a umelej inteligencie, Neala Ashera vám rozhodne netreba predstavovať. V češtine mu vyšlo už 16 kníh vrátane zbierky poviedok Blábol a najnovšieho románu Voják. Drvivá väčšina jeho textov sa odohráva vo svete Rádu, čo je takmer utopický systém, kde postsingularitné UI dohliadajú na ľudstvo, ktoré medzitým kolonizovalo veľkú časť galaxie. Pritom sa však stretlo s niekoľkými nemilými prekvapeniami – či už s nebezpečným vírusom meniacim ľudí na takmer nesmrteľných Hooperov, s podivnými biologickými koštruktmi, šialenými umelými bytosťami alebo s krabovitými bojovnými Pradormi, s ktorými zviedol Rád krvavú vojnu. Nič však nie je také nebezpečné ako smrtiaca technológia, ktorú po sebe zanechala dávno vyhynutá rasa hypertechnických Džainov schopná vyhladiť celé civilizácie. A práve Vojak sa bude venovať smrtiacim tajomstvám tejto prastarej rasy, pretože všetko nie je také, ako sa zdá. Takže ak máte radi vesmírne bitky, nanotechnológie, machinácie a intrigy či extrémne pokročilých mimozemšťanov, nenechajte si Vojáka, prvý diel novej trilógie Vzostup Džainu, ujsť!

Octavia Estelle Butler – Podobenství o rozsévači (Earthseed 1) (Argo, 2021)

Keď sa povie ženská fantastika, tak určite vyvstanú v pamäti mnohých mená ako Ursula K. Le Guin, C. J. Cherryh, Mary Shelley či James Tiptree Jr. Legendárnych autoriek je vskutku mnoho, no významnú pozíciu medzi nimi zastáva Octavia Butler, asi najznámejšia afroamerická autorka fantastiky vôbec. Svoje rozprávačské majstrovstvo mohla predviesť aj domácim čitatelia v podobe úžasnej poviedky Blood Child (vyšlo česky ako Dítě mé krve) a v trilógii Xenogenesis. Najnovšie si môžeme jej tvorbu vychutnať v Podobenstve o rozsievačovi, klasickej dystópii z r. 1993, ktorá inšpirovala mnohých ďalších autorov. Hoci nejde o svätú štvoricu antiutópií (My, 1984, Nádherný nový svet a 451° Fahrenheita), kniha je výnimočná nielen prístupom k svetu, v ktorom sa odohráva a ktorý je v mnohom podobný nášmu (utečenci, zdevastovaná príroda, drogy, vojny), ale aj k hlavnej postave trpiacej hyperempatiou a súvisiacimi problémami. Kniha bola svojho času nominovaná na ceny Locus aj Nebula a rozhodne patrí do zlatého fondu fantastiky a k povinnej literatúre pre všetkých záujemcov o subžáner antiutópie.

Ivo Hury – Nad mlhami (Mlhosvět 1) (True Paperback, 2021)

V českej a slovenskej fantastike sa do popredia čím ďalej, tým viac posúvajú autori píšuci steampunkovú literatúru. Medzi nimi sa uchytil aj Ivo Hury, ktorý už v minulosti prispel do žánru svojou retrofuturistickou dieselpunkovou trilógiou. Tá však mnohých čitateľov sklamala. O to väčšie prekvapenie nastalo, keď sa ozval s novým projektom, steampunkovým románom Nad mlhami. V ňom sa ocitneme vo svete, kde vládne nepreniknuteľná hmla opradená mýtmi. Jej chuchvalce vytvárajú celé more, priam nekonečný oceán, ponad ktorý sa vznášajú obrovské vzducholode a lovia v ňom, aby zásobili gigantické mestá zavesené na balónoch. Čo sa však stane, keď z pomyselnej pustatiny vládnucej pod večnými oblakmi vytiahne posádka jednej takejto rybárske vzducholode namiesto obvyklých vecí mladú ženu?

Becky Chambers – S pokorou a nadějí (Host, 2021)

Becky Chambersovej v českom preklade vyšla trilógia o pútnikoch medzi planétami. Dobrodružstvo tak trocha v štýle YA space opery si získalo srdcia po celom svete nielen svojim prístupom, ale aj témou a spracovaním problematiky. Nečudo teda, že sa vydavateľstvo Host rozhodlo skočiť po ďalšej knižke od tejto autorky. Tentoraz však môžete zabudnúť na dlhý román – S pokorou a nadějí je niečo vyše sto stranová novelka, ktorú poľahky zhltnete za jeden večer. Čo jej však chýba na rozsahu, dopĺňa obsahom. V budúcnosti ľudstvo expanduje do vesmíru najmä vďaka možnosti prispôsobenia tela. Na Zemi to však nevyzerá ružovo a sami vesmírni pionieri, výskumníci a vedci netušia, ako veľmi sa ich domovina zmení. Čo ak dôjde k nárastu cenzúry alebo na nich doma zabudnú? Keď sa Zem jedného dňa prestane ozývať, možno jediné, čo sa bude môcť dať urobiť, je písať denník a s nádejou a pokorou dúfať, že mala vaša cesta zmysel a doma na vás nezabudnú.

Tamsyn Muir – Gideon Devátá (Zapečetěná hrobka 1) (Host, 2021)

Space opera, nekromanti, intrigy a skvelý príbeh na hrane dospelej a YA fantastiky. Zabudnite na škatuľky, prichádza Tamys Muir so svojím space fantasy detektívnym ...čímsi... no, proste so svojou výbornou knihou. Vo vesmíre, ktorému vládne Jeho nekrojasnosť, nesmrteľný cisár, sa schyľuje k veľkej udalosti. Imperátor povolal na svoju sídelnú planétu predstaviteľov všetkých svojich dvorov, aby medzi sebou bojovali o jeho priazeň. Zúčastniť sa však musia aj ich šermiari, ktorí ich v boji budú zastupovať. Hlava Deviateho kruhu potrebuje nového šermiara. A Gideon má meč, ale aj plné zuby svojho klanu. Hra na život, smrť a boj o moc môže začať... a rozhodne sa pri nej nebudete nudiť. Autorka stiera hranice medzi žánrami a stavia na rozprávačskom talente. Nenechajte sa odradiť náročnejším úvodom, kde autorka nič nevysvetlí a tak trocha vás hodí do vody – časom sa všetko ozrejmí a posledná pasáž rozhodne patrí k čerešničkám na torte modernej fantastiky. Kniha vyšla vo vydavateľstve Host a pevne veríme, že sa dočkáme aj pokračovania Harrow the Ninth.

Kristýna Sněgoňová - Šprti a frajeři (Legie 3) (Epocha, 2021)

Tretí diel Légie, krvavej, akčnej a zábavnej space opery z pera Františka Kotletu a Kristýny Sněgoňovej, konečne dorazil do kníhkupectiev. Po prvej časti, kde sme sa dozvedeli o smutnom osude ľudstva, a druhom diele, ktorý viac než čokoľvek pripomínal vlámačku do trezora a útek (tak trocha Dannyho parťáci, tak trocha Tarzan, tak trocha Texaský masaker motorovou pílou), sa dej konečne pohol ďalej. S kapitánom Bouchačem, lordom Mrdákem a celou tou partou pozemských zúfalcov sa tentoraz vydáme do zakázanej oblasti veľkej vesmírnej bitky, ktorá skrýva viac, než sa zdá. V novej knihe dostaneme klasickú dávku hlášok, akcie, krvi, slizu a mnoho ďalšieho navyše. Ide o skvelú space operovú jazdu, ktorá možno sem tam zaškrípe, no pri tej rýchlosti si to čitateľ ani veľmi nevšimne. Čo si však rozhodne všimne, sú ilustrácie jednotlivých rás na konci knihy, ktoré pomáhajú nešťastníkom topiacim sa v skare zorientovať sa medzi emzákmi, za čo som autorom neskutočne vďačný. Už teraz sa teším na ďalšiu časť.

Susanna M. Clarke – Piranesi (Argo, 2021)

Susanna Clarke má medzi fanúšikmi fantastiky bezmála legendárny status. Jej debutový román z roku 2004, Jonathan Strange a pán Norrell, zasiahol svet fantasy ako blesk z jasných nebies. Vynikajúci, vyše 800-stranový román si okamžite získal srdcia čitateľov, ktorí si žiadali od Clarkovej ďalšie a ďalšie príbehy. A hoci to trvalo dlhšie, než by sme radi, napokon sme sa dočkali. Minulý rok uzrel svetlo sveta román Piranesi. Ako sme už u Clarkeovej zvyknutí, Piranesi je kniha o mágií, aj keď nie až tak explicitne ako Jonathan Strange a pán Norrell. Spolu s hlavným hrdinom, podľa ktorého sa kniha volá, uchvátene ako malé deti spoznávame magickú podstatu nekonečného Domu. Ten sa s ním však neustále pohráva, poodhalí kúsok zo svojej podstaty, pošle hrdinovi drobné nápovedy ohľadom jeho predchádzajúceho života, ktoré mu však nijakovsky nedávajú zmysel, a potom hneď zošle ešte väčšiu záhadu, ešte zvláštnejšiu hádanku. Je to živý román o tajomne, osamelosti, boji intuícii a racionality, o nadšení, ktoré postupne prechádza v nudu a nezáujem. Piranesi je skrátka Susanna Clarke, tak ako ju poznáme a milujeme. Je späť a je vo fantastickej forme.

Benedict Jacka – Zmizelí (Alex Verus 3) (Fantom Print, 2021)

Alexa Verusa, hrdinu urban fantasy, isto poznáte aj z recenzií z našej stránky. Sympatický mág, ktorý ako jeden z mála nadaných dokáže vidieť možné budúcnosti, tak trocha prirástol našej redakcii (spolu s obrovskou dobromyseľnou pavúčicou Arachné) k srdcu. Nečudo teda, že sme sa potešili, keď vydavateľstvo Fantom Print vydalo v poradí už tretí diel úspešnej urban fantasy od Benedicta Jacku. V najnovšom dobrodružstve bude mať Alex znova na mále. Niekto unáša učňou a po skúsenostiach s radou si je Alex istý, že je to niekto z nich. Potrebuje však dôkazy a čas sa jemu a jeho žiačke veľmi rýchlo kráti.

Michael Swanwick - Dcera železného draka (Argo, 2021)

Ak máte radi tolkienovské epické fantasy s elfmi, drakmi a podobným klišé, tak na túto knihu radšej ani nesiahajte! Michael Swanwick, jeden z najvýznamnejších amerických autorov fantastiky 90-tych rokov, sa rozhodol klasické fantasy postaviť na hlavu a (nielen) svojim fanúšikom priniesol román trocha iného razenia. Áno, nájdete tu elfov, no väčšinou sú to rozmaznaní hajzlíci vyžívajúci sa v otrokárstve. A hej, nájdete tam aj drakov, ale na rozdiel od ušľachtilých mýtických tvorov ide o steampunkové magické bojové stroje, ktoré vyrábajú detskí nevoľníci vo veľkých fabrikách. Kniha nemusí sadnúť každému a násilím, erotickými scénami či nadávkami sa len hemží. Ani prostredie a celková atmosféra, nie nepodobná Dickensovmu Oliverovi Twistovi alebo Davidovi Copperfieldovi, je v príkrom rozpore s tolkienovskou klasikou a vytvára z Dcery železného draka špinavý magicpunkový román z úsvitu priemyselnej revolúcie, ktorý síce trhá klasickú predstavu o ušľachtilých a múdrych fantasy bytostiach na kusy, no zároveň prináša porciu zábavy.

Stephen King - Když teče krev (Dobrovský/Beta, 2021)

Pišta je kráľ a to omnoho viac na poviedkovej úrovni než na románovej. Povedzme si to na rovinu, niektoré Kingove romány sú neskutočne rozťahané, pomalé a so slabými koncami. Na poviedkovej scéne sa mu však darí omnoho lepšie. Rozhodne to platí aj pre najnovšiu zbierku z dielne vydavateľstva Dobrovský. No, zbierka je možno nadnesené slovo – predsa len, ide o štyri dosiaľ nepublikované poviedky, no rozhodne patria k tomu lepšiemu a sviežejšiemu, čo King kedy vyprodukoval. Autor sa už nevyužíva v brutalite, ale stavia na atmosfére a strachu. King brnká na rôzne struny – tu na Covid, tu na strunu moderných technológií či klasickú ducharinu. Za nás veľmi vydarená zbierka, navyše so starou známou Holly Gibneyovou, ktorú poznáme z kníh Pán Mercedes či Outsider. Pre všetkých kingofilov (a nielen pre nich) rozhodne povinná jazda.

Thomas Ligotti – Písně mrtvého snivce (Carcosa, 2021)

Thomas Ligotti, u nás v podstate neznámy autor, patrí medzi tichých obrov poviedkovej fantastiky. Jeho doménou sú kratšie literárne útvary spadajúce medzi weird fiction a horor. Často býva priraďovaný ku Clarkovi Ashtonovi Smithovi, ktorý bol súčasníkom a epigónom legendárneho Lovecrafta, i keď s omnoho sofistikovanejšou tvorbou. V češtine mu okrem tejto zbierky vyšlo len päť poviedok, zväčša v antológiách alebo v časopise XB-1, a rozhodne ich odporúčame prečítať pred samotnou Písňou mrtvého snivce, aby mal čitateľ predstavu, do čoho sa púšťa. Jeho zbierka je plná podivných existencií v ešte podivnejších, snových realitách. Vo svojich sčasti až básnicky podaných textoch skúma príčetnosť nielen postáv, ale i samotného čitateľa.