Isaac Asimov, pravdepodobne najdôležitejší autor a najväčšia ikona žánru sci-fi. Tvorca zákonov robotiky a nespočetného množstva poviedok a románov, z ktorých asi najviac vyčnieva práve Nadácia. O jej sfilmovaní sa hovorilo už dlho, až sa na ňu napokon odhodlal Apple TV+, ktorý jej tvorbu zveril známemu tvorcovi David S. Goyerovi. Príbeh je notoricky známy a asi ho nemá zmysel detailne opisovať. Nachádzame sa v ďalekej budúcnosti, kde známemu vesmíru vládne obrovské Galaktické Impérium tvoriace milióny planét. Na jeho čele stojí všemocný cisár a práve jeden z jeho bývalých ministrov, Hari Seldon, vynájde psychohistóriu, vedu spočívajúcu v predpovedaní budúcnosti veľkých spoločenských celkov, založenú na histórii, sociológii a matematickej štatistike. Pomocou nej sa dozvie o temnej budúcnosti, ktorú impérium čaká a vytvorí tak plán, ako túto dobu temna skrátiť na minimum. Ako sa neskôr ukáže, všetko je v skutočnosti trochu inak, ale inak je to aj so samotným seriálom.

V prvom rade treba povedať, že seriálová Nadácia má k tej knižnej asi tak ďaleko ako Boris Kollár k celibátu. Nadáciu na Terminuse som si vždy predstavoval ako future retro z 50-rokov, kde partia distingvovaných gentlemanov pri poháriku whisky rieši ako vybudovať a ochrániť novovznikajúcu civilizáciu a občas im k to mu pomôže zjavenie Hariho Seldona v tajomnom sarkofágu. Namiesto toho tu máme stanové mestečko pripomínajúce utečenecký tabor s ponevierajúcimi sa skupinkami ľudí, sochou Hariho Seldona vytlačenou na 3D tlačiarni a podivným monumentom vyvolávajúcim závrate. Knižná Nadácia bola postavená hlavne na inteligentných riešeniach problémov vznikajúcej civilizácie na Terminuse. Seriál si namiesto detailného opisu psychohistórie a riešenia politických nuansí vymýšľa vlastné dejové línie, ktoré nemajú s predlohou nič, alebo takmer nič spoločné. Tmárska sekta na vodnej planéte, ďalšia, tento raz osvietená sekta na púštnej planéte, akési mystické vízie hlavnej hrdinky, vlastne dvoch hlavných hrdiniek, palácové intrigy na cisárskom dvore, všetko je to nezaujímavé, nudné, častokrát zachádzajúce až niekde k telenovele. Ako tak zaujímavým nápadom je klonovanie cisárov. Pokiaľ si dobre pamätám, prvotnú príčinu úpadku Asimov v knižnej Nadácii neriešil, len opísal ako bude prebiehať a čo ho bude sprevádzať. Tu ho tvorcovia vysvetľujú najmä stagnáciou zapríčinenou tým, že cisári sa už niekoľko generácii klonujú namiesto prirodzeného predávania vlády svojim potomkom. Na prvý pohľad to znie veľmi príťažlivo, avšak pri hlbšej úvahe pochybujem, že by takýto systém, ktorý je vo svojej podstate anti-evolučný, zaviedol taký osvietený cisár, ktorým Cleon I mal byť. Bol by to prejav extrémneho egoizmu a narcisizmu, hodný možno tak ministra financií, ale že by to mal zaviesť cisár medzihviezdneho impéria s biliónmi obyvateľov v ďalekej budúcnosti, sa mi zdá veľmi nepravdepodobné.

Tvorcovia sa snažili seriál obohatiť o akčnú stránku, bohužiaľ tá akcia za veľa nestojí a navyše ide úplne mimo duchu knižnej predlohy. Najlepšie to ilustruje scéna kde jedna z postáv prednesie známy citát 'Násilie je posledným útočiskom neschopných', zatiaľ čo o pár minút neskôr hlavná hrdinka prestrelí šípom hrdlo svojej protivníčky. Nepotreboval som postavy premávajúce sa v speedroch Luca Skywalkera s dvojmetrovými puškami. Stačila by mi inteligentná šachová politická partia, teda niečo na čom stála pôvodná predloha. To by musel ale tento seriál pravdepodobne vytvoriť úplne iný tím. Toho súčasťou bola aj vnučka Isaaca Asimova, z ktorej práce by jej dedko pravdepodobne veľkú radosť nemal. Aj pokus o naviazanie na Asimove robo univerzum, ktoré bolo v knižnej ságe spomenuté až v neskorších častiach, by možno nebolo zlým nápadom, nebyť plačúceho robota vraždiaceho ľudí. Mal to byť výsmech zákonom robotiky, alebo mi len niečo ušlo, alebo som niečo nepochopil?

Najviac zamrzí, že seriálová Nadácia prepásla šancu byť akousi sci-fi verziou Hry o tróny. Namiesto politických intríg a globálnych výziev tu riešime osobné problémy jednotlivých nesympatických postáv. Aby som nebol nespravodlivý, je tu aj pár scén, z ktorých zavanie duch knižnej predlohy, hlavne prvá časť a vlastne vždy keď je na plátne Hari Seldon, som mal pocit, že sa pozerám presne na tú Nadáciu, ktorú som kedysi čítal. Nanešťastie Seldona je na obrazovke hriešne málo, prakticky sa objaví len v prvej, jednej z prostredných a v poslednej časti. Hrá ho skvelý Jared Harris a ešte by som vyzdvihol aj rovnako kvalitný výkon Lee Pacea, ako cisára Cleona. Taktiež funguje technická stránka, úžasný je vizuál, Trantor a cisársky palác, vesmírny výťah, vesmírne lode, hologramy a iné technológie sú zobrazené famózne, ale to je len slabá útecha nad premrhanou šancou. Aj napriek všetkým negatívam a veľmi chabému cliffhangeru v závere, dám druhej sérii šancu. Vyzerá to tak, že sa dočkáme v seriáli už spomínanej Druhej nadácie a možno príde aj Mezek, ktorý by tento seriál mohol ešte zachrániť. Našťastie som od prírody optimista.