Božena Lenčová, rodená Slivková (*1937) je spisovateľka, bábkoherečka a stará mama nášho kolegu a kamoša Gorana. Narodila sa v Košeckom Rovnom, dnes časti Zliechoviec v Ilavskom okrese, po svadbe s literárnym kritikom a neskôr známym spisovateľom Jánom Lenčom sa presťahovala do Žiliny, kde pôsobila v miestnom bábkovom divadle. Jej autorská kariéra sa začala už počas štúdia na strednej škole formou článkov a poviedok v rôznych časopisoch a zborníkoch. Postupne sa začala viac a viac venovať tvorbe pre deti a mládež. Jej knižná prvotina Príhody tigríka Prúžika a leopardíka Škvrnku vyšla v roku 1972, teda už pred priam neuveriteľnými päťdesiatimi rokmi.

Jej tvorbu poznačili rôzne perzekúcie potom, čo verejne vyjadrila podporu Alexandrovi Dubčekovi. Napriek tomu sa jej podarilo ostať plodnou autorkou. Vydala rozprávkové knihy Mesačná planina a Čarovný kameň (obe vyšli v roku 1976). V roku 1979 jej vyšla kniha Aladínova čarovná lampa, prostredníctvom ktorej prerozprávala tradičné arabské rozprávky. Nasledovali knihy Branko a Žltochvost (1983), Jaskyňa dávnych predkov (1999) a Miško a jeho kamaráti (2003).

V jej tvorivej činnosti nasledovala takmer pätnásť rokov dlhá pauza, ale k literárnej tvorbe sa Božena Lenčová našťastie opäť vrátila. V roku 2017 vychádzajú jej knižky Branko a Žltochvost a Príhody tigríka Prúžika a leopardíka Škvrnku vo forme dvojzväzku pod názvom Čarovná dvojica. Súčasťou knižky sú aj nové krásne ilustrácie.

Jej najnovším dielom je práve zbierka poviedok Planina snov, ktorá sa na trh dostala v roku 2019. Tieto fantasy príbehy mala autorka pripravené už niekoľko desiatok rokov, ale ich čas nastal až dnes. Ide o jej jedinú knihu pre dospelých. Vďaka jej vnukovi Goranovi sa dostal jeden výtlačok do rúk aj mne. Ako sa mi kniha páčila?

Knižka už na prvý pohľad zaujme tým, aká tenučká je. Obsahuje šesť poviedok a rozsiahly doslov od autorkinho vnuka Gorana. Menovite sa jedná o poviedky Zvony našej osamelosti, rovnomennú Planinu snov, Nenávratnosť návratu, Ticho, Čakanie a Vládca sveta. Hoci by sa podľa obálky mohlo zdať, že ide o knihu pre deti, už názvy poviedok napovedajú, že autorkine texty nebudú zrovna prechádzkou ružovou záhradou a voľnočasovým čítaním, pri ktorom netreba premýšľať.

Prvá poviedka s názvom Zvony našej osamelosti zaujme azda najviac z celej zbierky. Zároveň čitateľovi dáva odpoveď na otázku, prečo autorka nevydala túto zbierku už pred mnohými rokmi, vtedy, keď vznikla. Prostredníctvom príbehu malého dieťaťa rozpovedá síce citlivú, ale veľmi trefnú kritiku totalitného režimu, ktorý je navonok nablýskaný a jeho obyvatelia spokojní, ale v realite žijú v chudobe, neustálom strachu a sú udržiavaní v stave konštantnej nevedomosti ohľadom udalostí vo svojej krajine.

Poviedka Planina snov je výrazne orientovaná na ženského čitateľa. Hlavná hrdinka, nepochádzajúca zo Zeme, rozpovedá príbeh o nekonečnej potrebe srdca milovať inú bytosť. Ide o nadčasové, témami pomerne feministické, dokonca až female power čítanie. Koniec poviedky je neprvoplánový a prinúti myseľ čitateľa k hlbšiemu zamysleniu.

Poviedka Nenávratnosť návratu tiež rozpráva najmä o ženskej duši. Do ostrého konfliktu stavia úprimnú, čistú lásku a sebeckú a chorú snahu podmaniť si toho druhého, získať úplnú kontrolu nad jeho životom. Je pri takomto nastavení možné nájsť v sebe silu uznať si chybu a odčiniť ju? Poviedka sa pokúša odpovedať aj na tieto otázky.

Štvrtá a piata poviedka načreli do vôd literárneho hororu. Ticho čitateľa postupne dusí, aby napokon vygradovalo v skutočne mrazivé finále podčiarkujúce zaujímavú myšlienku poviedky, podľa ktorej neživé predmety môžu mať zlovoľný pôvod a najmä úmysly. Predstava, že človek čelí takejto doposiaľ nepoznanej sile, ktorá sa nespráva podľa zaužívaných konvencií a nemožno jej správanie odhadnúť, je skutočne mrazivá. V podobnom duchu pokračuje aj nasledujúca poviedka s názvom Čakanie. Skľúčujúce, na psychiku náročné čítanie je podľa zostavovateľa zbierky Gorana literárnym zhmotnením silnej nočnej mory a nemožno s ním nesúhlasiť. Pôsobivé, nepríjemné, nezabudnuteľné.

Zbierku poviedok uzatvára príbeh s názvom Vládca sveta. Tento text je podľa mňa druhou najlepšou zbierky po úvodných Zvonoch našej osamelosti a je výborne zvolenou bodkou tejto neveľkej knižky. Hoci motívmi ide o rozprávku, ktorá je Božene Lenčovej azda najbližšia, aj v tomto texte možno nájsť skryté temnejšie tóny. Príbeh sa čitateľa snaží formovať a čomusi podučiť prostredníctvom hrdinu Levoslava, ktorý síce napĺňa svoj prvotný úmysel, ale platí za to daň, ktorú naplno pochopí až v samotnom závere.

V konečnom účtovaní v prípade Planiny snov ide o nadčasové čítanie, ktoré má čo povedať i súčasnému čitateľovi aj napriek faktu, že vzniklo už pred mnohými rokmi. Po obsahovej stránke nápadité a atmosférické, po formálnej stránke v podstate bezchybné a mimoriadne precízne autorsky zvládnuté čítanie. Až ma ako čitateľa viackrát zamrzelo, že sa Božene Lenčovej nepodarilo tieto texty vydať v čase, keď vznikli. Akiste by sme ju poznali viacerí a radili ju do neveľkej skupinky autorov, ktorí vyšliapali chodníčky súčasným slovenským autorom fantastiky. Ako sa však hovorí – radšej neskoro ako nikdy. Jej kniha si napokon cestu k svojim čitateľom našla, a to je to najdôležitejšie.

Vydavateľstvo: Pars Artem

Žáner: fantasy, horor, rozprávka

Rok vydania: 2019

Strán: 98

ISBN: 9788089939114