Česká škola akčnej fantastiky je dobre známa a populárna aj v našich lúkach a hájoch. Stačí spomenúť mená ako Kulhánek, Kotleta, Kopřiva či Žamboch a každému sa hneď vynoria v hlave tvrdí chlapi s cynickými hláškami, hektolitre krvi a metre vyvrhnutých čriev. To všetko na pozadí nadupanej akcie, ktorá núti čitateľa takmer bez dychu otáčať stránku za stránkou a vychutnávať si tak autorovu zbesilú a krvavú jazdu. Najnovšie môžeme s pokojným srdcom k uvedeným prirátať aj Petra Brožovského, rodeného Plzeňáka, ktorého prvotina Tanec papírových draků je tuším ešte viac kotletovskejšia, než Kotleta sám.

Autor nám v knihe predstavuje hlavnú postavu, plukovníka Jakuba Kolínského a jeho tím šialených úchylov a outsiderov, ktorí pod skratkou PSZÚ – Policajný sledovací a zásahový útvar makajú pre českú vládu. Spolu s Kubom sledujeme ich úspechy, pády i postupne sa stenčujúcu členskú základňu. Po príbehovej stránke autor naozaj neprináša takmer nič nové a až na sem-tam nejaké malé dejové zvraty šľape v podstate priamo. Text výrazne odľahčuje humor – často taký krvavý a čierny, že by mohol oberať bavlnu, a pár sympatických postáv, na ktoré si však nezvykajte. Nemajú dlhú životnosť.

Petr Brožovský je, podľa vlastných slov, tak trocha fanatik do strieľania a na texte to celkom badať. Našťastie dokázal svoje vedomosti o zbraniach do románu celkom organicky zapracovať, takže nehrozí, že by čitateľ niekde narazil na nejaké suché technické opisy. Ich-forma, ktorou je celý román písaný, má správny šmrnc a aj vďaka nej sa veľmi rýchlo zžijete s hlavnou postavou. Z knihy sa krv, pušný prach a hlášky v kotletovskom štýle valia po tisícoch. Hlavný hrdina tak pripomína nezastaviteľného naspeedovaného akčného Jamesa Bonda, ktorý nemá problém vystrieľať celý regiment záporákov. Svojím spôsobom možno psychopat, ale so cťou a so silným vzťahom k rodine a priateľom. Proste sympaťák. Napriek tomu mám práve s jeho nezastaviteľnosťou tak trochu problém. Niektoré akčné scény opisujúce ťažké zranenia hlavnej postavy a jej následné konanie mi prišli dosť nereálne. Ale to už asi k tomu štýlu akčnej literatúry patrí.

Kniha patrí k tým, ktoré večer chytíte a do rána nepustíte. Vďaka tomu, že sa dej ženie krkolomnou rýchlosťou dopredu, nemáte čas sledovať žiadne logické prechmaty. Teda aspoň ja som, až na jednu skutočne prehnanú scénu pozostávajúcu z operácie srdca, naozaj na žiadne nenarazil. Príbeh sa odohráva vo viacerých časových rovinách, keď autor presúva čitateľa stránkami retrospektívne do minulosti, na začiatok príbehu, aby vás o pár kapitol vypľul do aktuálneho víru udalostí. Hoci to možno znie chaoticky a niektorí isto budú mať obavy, či sa v časových rovinách nestratia, tak môžem pokojne za seba povedať, že nie. Autor chytí čitateľa pevne za gule a rázne mu ukáže, kadiaľ táto zbesilá jazda povedie, takže bude v jeho zovretí v bezpečí.

Prvú polovicu knihy sa v podstate zoznamujeme s hlavnou postavou i s jeho tímom, lietame hore-dole a spolu s jednotkou PSZÚ likvidujeme záporákov – mafiánov, pašerákov, obchodníkov s drogami či bielym mäsom. Práve v tejto časti sa často odkazuje na minulosť (už predtým spomínané časové roviny) a práve táto, hoci nefantastická časť, mi asi najviac sedela. Mrtvola, ako znie Jakubove krycie meno, patrí medzi akčných hrdinov typu Rambo alebo Dutch, ale stále je to človek, ktorý má city a v prípade neúspechu misie alebo straty niektorého z členov jednotky zúri, prisahá pomstu, ožiera sa alebo aj sem-tam aj nejakú slzu pustí.

A že na tieto zúrivé reakcie bude mať viac než dosť dôvodov. Postupom času spolu s Kubou sledujeme, ako prichádza o niektorých z najbližších. A to niekedy až veľmi škaredým spôsobom – či už výbuchom bomby, šrapnelom alebo otočením hlavy o 180°. Práve tu vidíme ľudskú stránku inak nezastaviteľného stroja na vraždenie a táto časť ma bavila najviac. Jednotlivými tajnými operáciami nás autor sprevádza rezkou a akčnou dejovou líniou, ktorá má síce epizodický feeling, akoby „výjavov zo života akčného hrdinu“, no celkovo je to veľmi dobré napísané a klape to.

Pravdou však ostáva aj to čo som už spomenul vyššie – prvá polovica knihy, až na nejaké tie technologické hračičky v štýle Jamesa Bonda a sem-tam nejaké tie kyberimplantáty, má od fantastiky na míle ďaleko. To akoby si uvedomil aj sám autor a do druhej polovice nasilu tlačí ezoterické kaleráby. Kým spočiatku sa mi nápad s telekinetikmi viac než pozdával a scéna v domove dôchodcov patrí k tomu najlepšiemu v celej knihe, neskoršie zachraňovanie sveta, aura duší, prevteľovanie a big boom pomocou akýchsi kryštálov hromadného ničenia mi naopak nevoňala. Autor nám skĺzol z príjemného masakrovania mafiánov k odhaľovaniu tisícročného sprisahania. Samozrejme, ide len o recenzentov vyhranený názor a subjektívny pocit, ktorý takéto veci jednoducho veľmi nemusí. Na kvalite textu, čítavosti či akcii to však našťastie neuberá a ani tu sa rýchlosť deja nespomalí. Naopak, skákanie časovými rovinami do minulosti a späť vypadne a dostaneme v podstate priamočiarejší príbeh.

Predpokladám, že Tanec papírových draků je zamýšľaný ako samostatný román, hoci pár otvorených dverí si autor pre prípadné pokračovanie nechal. Ak k nim dôjde, ja sa na ne budem znova tešiť, pretože toto bola parádna akčná jazda v sprievode celkom sympatického antihrdinu.

Záver: Skvelá nadupaná a akčná kniha, z ktorej budú mať fanúšikovia kulhánkovín ešte dlho mokré sny.

Vydavateľstvo: Epocha

Rok vydania: 2022

Vydanie: prvé

Jazyk: český

Počet strán: 400

Väzba: mäkká/brožovaná

Obálka/Ilustrácie: Žaneta Kortusová a Lukáš Tuma

ISBN: 978-80-278-0056-8

Ďakujeme vydavateľstvu Epocha za poskytnutý recenzný výtlačok.