Alan Moore. Kto by nepoznal autora, génia, šialenca, závisláka a psychopata, ktorý stvoril legendy komiksového sveta ako Bažináč, Strážcovia, V ako Vendeta či Liga výnimočných gentlemanov? Dokonalé komiksy dokonalého autora. Boha. Diabla.

Vo vymenovaní slávnych diel sme cielene nespomenuli jedno z najdôležitejších - grafický román Z pekla, ktorý sa pravidelne umiestňuje v rebríčkoch najlepších komiksov všetkých čias. Najlepších a tiež najbrutálnejších.

Pri príležitosti vydania kolorizovanej verzie sme si povedali, že je na čase sa naň pozrieť.

Poďme ale pekne poporiadku. Príbeh poznáme asi všetci. Koniec-koncov, Jack Rozparovač patrí k tým moderných bubákom, ktorí boli skutoční a ich život bol prerozprávaný v rôznych podobách snáď už stokrát. Kto ním naozaj bol, sa už asi nikdy nedozvieme. Adeptov je viacero – samotná polícia vtedy podozrievala sedem osôb, pričom novinári, spisovatelia a ostatní pridali ďalších niekoľko desiatok podozrivých, no ani po 130 rokoch nie je jednoznačne preukázané, kto bol legendárnym vrahom a aký mal motív. Neostáva nám teda nič iné, než popustiť uzdu fantázie a ponoriť sa do niektorých z mnohých spracovaní oných udalostí z okolia londýnskeho Whitechapelu. Ak si odmyslíme originálny grafický román, tak paradoxne asi najdetailnejším spracovaním je práve jeho filmová adaptácia od bratov Hughesovcov s Johnym Deppom v hlavnej roli. Ten však v porovnaní s Moorovým veľdielom po povrchu len kĺže.

Lenže my sa nechceme iba kĺzať. Takže čo takto sa ponoriť do stránok Moorovho opusu?

Z pekla je asi najkomplexnejším pokusom o popkultúrne zobrazenie udalostí z onoho konca 19. storočia, z obdobia vyčíňania nechválene známeho Jacka Rozparovača. Britské impérium, v tej dobe najväčšia ríša sveta, sa slnilo na vrchole slávy, kým v temných uliciach Londýna vládol teror. V tejto podobe je Moorov majsterštik dokonalou freskou viktoriánskeho Anglicka s celou jeho nádherou, leskom, no najmä špinou, chudobou a chorobami. Je to sonda do spoločnosti zbohatlíkov, kuriev, tajných spoločenstiev žobrákov i bežných ctihodných občanov, ktorých životy tvoria mozaiky grafického románu.

Hlavnou postavou príbehu je čitateľ. Je všadeprítomný – ako duch (či snáď Boh?), sleduje všetko naokolo a pekne od začiatku. Od prvých panelov, kde sa stretávame s dvojicou účastníkov vtedajších udalostí, cez ich retrospektívne rozprávanie a odhaľovanie celého príbehu. Nejde pritom o žiadnu detektívku v štýle Sherlocka Holmesa. Obete, vraha i motív poznáme už od začiatku. Presne vieme, kto je Jackom a ako všetko dopadne. No zaujíma nás cesta, ktorá fascinujúco vykresľuje vnútorné pochody a chovanie postáv. Detaily, ako k tomu všetkému dôjde, pozadie vrážd i vnútro (v tomto prípade doslova i metaforicky) hlavných postáv. Autor často využíva rôzne časové roviny a tak dostávame možnosť nahliadnuť na celé životy postáv – od detstva až po dospelosť a ďalej. Ako na podnose tak vidíme všetky udalosti vedúce k násilnostiam a žasneme nad detailmi, ktoré dokázal autor do svojho opusu zapracovať.

Komiks skvelo fabuluje a prepletá fakty s vymyslenými scénami. Moore do diela zakomponoval množstvo odkazov a vystupuje v ňom veľa reálnych postáv – od princa Eddyho, cez kráľovnú Viktóriu, Aleistera Crowleyho až po Hitlerovu matku, pričom máte pocit, že takto nejako to v rámci možností naozaj mohlo byť. Moore sa totižto doslova vyžíva v drobnostiach a dobových popisoch. Je vidno, že štúdiu informácií spojených s Jackom, venoval veľa času a všetko si pri vytváraní scenáru do detailov premyslel. Vďaka nemu máme možnosť zažiť reálne prostredie ostrovov 19. storočia. Cítiť smrad výkalmi znečistených ulíc, počuť ruch na tržniciach, ochutnať lahodné vína podávané vo vyššej spoločnosti i na vlastnú kožu zažiť iniciačné obrady v lóži Slobodomurárov. To všetko sa prepletá hlavnou dejovou líniou osudov kráľovského felčiara a kňažiek lásky. Dodávajú ich príbehu uveriteľnosť a pridávajú mu tak ďalší rozmer v podobe akéhosi buketu. Autor dokonca šiel až tak ďaleko, že často pozabudol na dej a priniesol nám pár stránok čisto len pre atmosféru, či snáď, aby sa ukázal, že áno, takto to bolo a takto som si to naštudoval. Na jednej strane to síce úžasne dokreslí celkový pocit, na strane takéto spomalenie nemusí každému sadnúť.

Tak ako sme už u Moora zvyknutí, miestami sa prepletajú skutočné udalosti s takmer snovými výjavmi, na hranici reality a šialenstva. Tieto sú fantasticky zobrazené práve u postavy kráľovského felčiara, sira Williama Gulla, ktorého viera v slobodomurárstvo a hľadanie Architekta vesmíru dovedie až na okraj priepasti. Čitatelia pritom zažívajú neskutočný trip plný zjavení, tajomných rituálov, krvi, násilia a sexu. Moore si neberie žiadne rukavičky. Ak by mal byť komiks prevedený na plátna kín, šlo by o R-kový trhák, z ktorého by mnohým bolo pravdepodobne dosť nevoľno. Z pekla je explicitné, krvavé a nemá žiaden problém s nahotou.

Avšak Moore je len jednou polovicou stojacou za genialitou From Hell. Tou druhou je Eddie Campbell, ktorý sa postaral o vizuálnu stránku diela. A hoci je Campbellova kresba z dnešného pohľadu možno trocha skicovitá, je dostatočne detailná a charakterová, aby ste sa v nej vedeli utopiť. To ešte viac zvýrazňuje recenzovaná kolorizovaná verzia. Aj keď ide o decentný podmaz farbami, medzi ktorými vyniká najmä červená, práve farby dodávajú komiksu šťavu a grády. Až sa divíte, prečo Moore tak dlho trval na čiernobielom vydaní. Campbell farbami narába veľmi rafinovane a presne vie, ako nasmeroval pozornosť čitateľa tam, kde ju chcel mať. Vďaka nemu si zrazu si všímate detaily, ktoré vám v pôvodnej verzii unikli. Vyzývajú, aby ste sa prizreli bližšie a kochali sa kresbou, nech už zobrazuje čokoľvek.

Po vydavateľskej stránke nie je možné knihe nič vytknúť. Vcelku hrubá buxa s takmer 600 stranami s papierovým obalom, ktorému pre zmenu nedominuje Jack, ale jeho obete. Stránky sú vytlačené na kvalitnom pololesklom papieri, ktorý skvelo zachytáva vernosť farieb. V rámci svojich schopností som si nevšimol žiadne preklepy alebo nedostatky v texte či v tlači. Osobitnou kapitolou sú dodatky a bohatý bonusový materiál v rozsahu niekoľko desiatok strán, výrazne obohacujúce Moorov epos. V každom prípade sa komiks BB/Art podaril dokonalo, hoci možno troška zamrzí, že sa nevydali cestou Comics Cetra a nepriniesli nám ho v nadrozmernej veľkosti (tak ako to CC spravilo pri Vrane). I tak je ale nové vydanie dokonalé.

Záver: Z pekla je dokonalým dielom, ktoré sa na nič nehrá a prináša skvelý popis udalostí z konca 19. storočia, kedy v Londýne vyčíňal Jack Rozparovač. Vážne, na túto tému asi nikdy nič lepšie nevzniklo a asi ani nevznikne. Moore v spolupráci s Campbellom sa naplno utrhli z reťaze a na pozadí historickej fabulácie nám v surovej podobe ukazujú ľudskú lásku i násilie, londýnsky lesk i biedu, krehkosť mysle aj silu tela, pričom ich všetky umne spájajú do osobného pekla postáv, z ktorého niet návratu.

Hodnotenie: 100%

Scenár: Alan Moore

Kresba: Eddie Campbell (kresba, tuš, farby), Pete Mullins (kresba, tuš), Ken Gerleve (farby)

Obálka: Eddie Campbell

Jazyk: Český

Preklad: Viktor Janiš

Počet strán: 576

Väzba: Pevná s papierovým obalom

Rok vydania: 2021

ISBN: 978-80-7595-516-6

Ďakujem vydavateľstvu BB/art za poskytnutý recenzný výtlačok.